História a vývoj inline korčuľovania
Inline korčuľovanie, alebo skating je pomerne mladá športová disciplína, ktorá sa do našej zeme dostala z USA, aj keď kolískou jej zrodu bola Európa. História pokusov o korčuľovanie mimo ľadu je stará viac ako 200 rokov a súvisí so snahou umožniť korčuľovanie v dobe, kedy nie je ľad. V našich podmienkach sa dá hovoriť o rozvoji inline v širšej miere až v priebehu 90. rokov minulého storočia a vzhľadom k tomu, že inline korčule sa dajú využiť v pomerne širokom spektre činnosti, stali sa pomerne rýchle obľúbeným športovým náčiním pre športovcov rôzneho veku. Najvýznamnejšie udalosti a priekopníci v histórii inline korčuľovania.
1700
Prvé historické zmienky o drevenej doske s drevenými kolieskami pripevnenými k topánkam v Holandsku.
1760
V tomto roku došlo k prvému verejnému predstaveniu kolieskových korčúľ. Podľa toho, ako uvádzajú historické pramene, neboli príliš úspešné, ale pretože súviselo so spoločenskou udalosťou, je zaznamenané podrobnejšie. Belgičan John Joseph Merlin, muzikant, výrobca hudobných nástrojov a vynálezca mechanických zariadení, sa zúčastnil maškarného plesu, usporiadanom pani Cornelyovou v Londýne. Na tomto plese sa pri hre na husle pohyboval na korčuliach vlastnej konštrukcie s kovovými kolieskami. Majster však ešte celkom neovládal zmeny smeru a hlavne spôsob zastavenia. Jeho exhibícia tak skončila vo veľkom zrkadle, ocenenom na viac, ako 500 libier. Úlomky zrkadla odvážneho aktéra vážne zranili. Možno teda povedať, že už tento prvý prípad predznamenal súčasné problémy totiž že nie je problém sa rozbehnúť, ale včas a bezpečne sa zastaviť.
1790
Keď jeden parížsky kováč vyrobil kolieskové korčule, nazývané pozemné korčule. Avšak trvalo asi 25 rokov, kým tieto korčule získali uznanie.
1815
Európske zdroje uvádzajú, že v tomto roku Francúz Garcin získal na svoje kolieskové korčule prvý patent.
1818
V Berlíne roku boli kolieskové korčule použité po prvý krát na premiére baletu Der Maler oder die Wintervergnügungen (Maliar alebo Zimné potešenia). Balet bol vytvorený pre ľadové korčule, avšak keďže nebolo možné vytvoriť ľad na scéne, boli použité korčule kolieskové.
1819
Monsieur Petitbled v Paríži získal prvý patent na kolieskové korčule inline konštrukcie. Ten korčule popisoval ako topánky s drevenou podrážkou a s dvoma až štyroma kolieskami z medi, dreva, či slonoviny rovnakých rozmerov v jednej línii, ktoré sa pripevňovali o topánku koženými remienkami. Napriek tomu, že tvrdil, že na jeho korčuliach je možné vykonávať všetky triky ako na korčuliach na ľad, korčule mali jedinú veľkosť a zarovnanie, nebolo možné hýbať sa po zakrivenej línii.
1823
V Londýne roku 1823 si dal Robert John Tyers patentovať model Rolito. Niektoré historické pramene toto riešenie uvádzajú ako predchodcu dnešných inline korčúľ pre rýchlostné disciplíny. Na britskom patentovom oddelení bol Rolito opísaný ako „prístroj pripevnený na čižmu, topánku alebo iný kryt nohy za účelom cestovania alebo pôžitku.“ Tento model bol vyrobený z piatich koliesok zoradených v jednej línii za sebou, ale rôznej veľkosti. Prostredné dve mali najväčší priemer a v daný moment sa netočili viac ako dve kolečká zároveň.V Londýne v obchodnom dome Haymarket usporiadal exibičné vystúpenie, ale očakávaný úspech sa ešte nedostavil, aj keď jeho korčule sa používali pre balet v Boreaux. Čoskoro vzniklo veľa patentovaných modelov, každý len trochu viac vyumelkovaný ako predchádzajúci model. Trvalo však no trvalo ďalších dvadsať rokov, kým získali fenomenálny úspech. V Nemecku sa stali skutočne populárnymi.
1840
V jednej pivnej reštaurácii - Corse Halle – pri Berlíne, smädní klienti boli obsluhovaní peknými mladými slečnami na korčuliach. Táto novinka mala úspech a pritiahla veľkú pozornosť, nehovoriac o vylepšení servisu. A keď korčuľovanie ovládlo Grand operu pri výrobe Le Ballet des Patineurs (Balet korčuliarov), korčuľovanie sa stalo senzáciou.
1843
Francúz Legrand v Paríži skonštruoval kolieskové korčule s rozmiestnením koliesok do dvoch radov a paralelne vedľa seba.
1857
Boli otvorené dve korčuliarske cesty v Floral Hall v Covent Garden a v Strand, dvoch veľmi dôležitých zónach centra Londýna.
1863
Obchodník James Plimpton z Massachusetts vynaliezol kolieskové korčule, ktoré nazval „nakláňacie“- s názvom quad-skate .Tieto korčule tvorili dve sady paralelných koliesok, jedna vpredu a druhá vzadu pod členkom. Kolieska boli vyrobené z dreva a pripevnené gumenými remienkami. Spĺňali to, čo predošlé nemohli: ovládanie tak, aby opisovali malú krivku. Boli oveľa lepšie než akékoľvek iné dovtedy vynájdené. Dovoľovali zatáčanie a vykonávanie jednoduchých tanečných figúr.
1866
Plimpton otvoril prvý verejný korčuliarsky štadión na svete a tiež vytvoril prvý spolok kolieskových korčúľ USA a organizoval prvý medzinárodný spolok kolieskových korčúľ. Tiež dal vznik prvým súťažiam (Plimptonova medaila) a rozvinul systém kategórií korčúľ. Popularita korčuľovania na kolieskových korčuliach narastá a počas nasledujúcich dvadsiatich rokov sú postupne využívané pri rôznych športoch (hokej, rýchlokorčuľovanie, polo, tanec a pod.)
1870
Samuel Winslow začal vyrábať pre Plimptona jeho vynález. No neskôr v 70. rokoch Winslow začal vyrábať svoje vlastné modely korčúľ a odkúpil si od Plimptona patenty. Obaja sa rozhodli pokračovať vo výrobe korčúľ. Počas 80. rokov 19. storočia, bolo viac ako milión párov korčúľ na viac ako 3000 tratiach v USA. Onedlho po predstavení Plimptonových korčúľ sa korčuliarske trate stali populárnymi miestami stretávania. V Anglicku sa kolieskové korčule stali vášňou viacerých tradičných miest. Ale keďže viaceré trate boli zle udržiavané a regulované, prvá vlna popularity netrvala dlho.
1880
Boli vyvinuté korčule s pin ložiskami – so špicou, hrotmi, vďaka ktorým boli ľahšie na váhe, ale aj na spôsob korčuľovania (lepšie otočenie).
1884
V Chicagu sa v roku otvoril Casino Rink pre tisícové davy. Stal sa dejiskom konania póla na korčuliach, korčuliarskych závodov a tanca na korčuliach.
1884
Vynájdené v Anglicku guličkové ložiská a ďalších rokoch ich použitie pri výrobe kolieskových korčulí, čím kolieska s ložiskami umožňovali dosahovať väčšiu rýchlosť Cez to všetko, s vynálezom bicykla v 90. rokoch 19. storočia jeho popularita zatlačila korčule do úzadia počas nasledujúceho desaťročia.
1902
Bola v Chicagu otvorená nová korčuliarska cesta pre verejnosť. Na otvárací večer prišlo 7000 ľudí!
1908
Bola Madison Square Garden pretvorená na korčuliarsku dráhu a počas nasledujúcich dvoch rokov boli v USA a Anglicku otvorené stovky dráh.
1937
Prevádzkovatelia plôch pre korčuľovanie na kolieskových korčuliach založili „The Roller Skating Rink Operators Assotiation“ – RSROA (Asociácia prevádzkovateľov plôch pre korčuľovanie na kolieskových korčuliach), ktorá bola neskôr premenovaná na „The Roller Skating Association International“ – RSA (Medzinárodná asociácia korčuľovania na kolieskových korčuliach) Táto organizácia existuje dodnes. V priebehu svojej existencie hrala aktívnu úlohu v rozvoji tohto odvetvia, ktoré sa počas 40-60 rokov začalo považovať za spoločenskú a rodinnú aktivitu zameranú na zlepšovaní fyzickej kondície alebo za zábavnú náplň voľného času.
1960
Chicago Skate Company uvádza na trh inline korčule, ktoré sa už veľmi podobajú súčasným typom. Tieto korčule však neboli dostatočne pohodlné, stabilné a neumožňovali spoľahlivú možnosť zastavenia. Aj keď nezaznamenali vo svojej dobe komerčný úspech, sú vďaka Olsonovi Scottovi považované za kľúčový medzník v orientácii na inline konštrukciu.
1970
Nemec F.Mayer požiadal o patent na inline korčule vlastnej konštrukcie - dvojkolieskové jednolíniové korčule. Ale ani jeden výrobca neprejavil záujem o ich výrobu, preto sa Mayer vzdal svojho práva na patent. 70. roky – postupne sa zavádza výroba kolieskových korčúľ s plastovými kolieskami, ktoré na hladkých povrchoch umožňuje veľmi ľahkú a plynulú jazdu. Pretože jazda na nich je aj podstatne tichšia, stáva sa veľmi populárnym korčuľovanie na štadiónoch s reprodukciou hudby. Masový rozvoj popularity tejto činnosti je hlavne v období okolo roku 1977.
1979
Mladý hokejista Scott Olson z Minneapolisu v snahe trénovať hokej aj v období, keď nie je ľad, si v obchode s použitým športovým tovarom kúpil korčule vyrobené v Chicagu. Spolu so svojim bratom Brennanom ich upravil tak, že použili lepšie kolieska, spevnil rámy, na pätu umiestnili brzdu a namontoval ich na svoje hokejové topánky. Tým vznikla konštrukcia inline korčúľ, používaná dodnes.
1980
Scott Olson odkúpil patentové práva holandského vynálezcu a otvoril továreň na výrobu inline korčulí.
1984
Obchodník Bob Naegele z Mineapolis kúpil Olsonovú rozbiehajúcu sa továreň na výrobu inline korčúľ a premenoval ju na Rollerblade Inc. Napriek tomu, že sa nejednalo o prvú továreň, ktorá sa zaoberala výrobou inline korčúľ, produkovala výrobky, ktoré boli pohodlné, veľmi slušne ovládateľné a boli ponúkané za veľmi priaznivú cenu. To viedlo k tomu, že inline korčule zaujali aj verejnosť a prestali byť výlučne doplnkovým tréningovým náčiním hráčov ľadového hokeja.
1986
Približne tento rok je považovaný za obdobie, kedy sú v USA inline korčule vyrábané už v masovom meradle a jazda na nich zaznamenáva trvale vzrastajúci záujem, ktorý sa šíri hlavne v priebehu nadchádzajúcich 90. rokov aj do ostatných krajín sveta.
1990
Inline korčuľovanie oficiálne zaradené do programu Panamerických hier.
1991
Založenie The International Inline Skating Association- IISA (Medzinárodná asociácia inline korčuľovania), ktorej cieľom je propagovať inline korčuľovanie ako rekreačnú aktivitu, spôsob dopravy, zdravotnú a kondičnú tréningovú aktivitu a súťažný šport. Ďalším cieľom je vývoj bezpečnostných a vzdelávacích programov, ochrana práva na prevádzkovanie korčuľovania a rozširovania verejných korčuliarskych ciest.
1996
V Českej republike je založená Česká asociácia skateboardu a inline – ČASIL, ktorá sa zaoberá riadiacou a organizačnou, informačnou a metodickou činnosťou vo svojej oblasti. Zároveň je tiež oficiálnym partnerom pre zahraničné asociácie obdobného typu.
2008
Pri tomto roku zatiaľ nemožno uviesť žiaden historický fakt. Skutočnosťou je, že inline korčuľovanie sa snaží získať miesto medzi olympijskými športmi. V Číne je inline korčuľovanie veľmi populárne a odhadovaný počet inline korčuliarov iba v Pekingu dosahuje číslo 150 000 a na celom svete sa pohybuje na inline korčuliach okolo 30 miliónov ľudí.
ZDROJ:
KOSTYŠÁKOVÁ, M.: Historický vývoj InLine na Slovensku. Banská Bystrica Univerzita Mateja Bela : Bakalárska práca, 2009