Je čas naučiť sa tešiť z maličkostí.
Z prítomnosti mačky na múre - aj ak je čierna, lebo aj ona sa prišla len  pozrieť na to čo nové sa deje. 
Z úsmevu starej panej čo sa nikam neponáhľa a pozrie sa tak krásne múdrymi očami čo sa už naponáhľali dosť. 
Tešme sa aj z poslednej žuvačky v kabelke, aj keď ju s láskou  darujeme,  lebo niekto má na ňu možno oveľa väčšiu chuť a možno ju dnes intenzívnejšie potrebuje. 
Zo  žartu predavača v miestnom  obchode, keď s dobrou náladou a s úprimným tónom  už v pondelok želá všetkým - Pekný víkend! 
Z dvoch žĺtkov v jednom vajíčku, lebo bude žltšia praženica alebo chutnejšia omeleta. 
Z podareného koláča, alebo aj z nepodareného, lebo ho pečú z lásky. 
Z voňavého rána.
Z peknej fotografie.
Zo západu slnka alebo z východu, keď sa v hrane obloka odráža ranné zore. 
Keď skočí srnka na cestu, keď prebehne, alebo aj keď sa zastaví a pozrie sa. Keď stihne prebehnúť vtedy viacej. 
Buďme vďační  za každé nové ráno, za každý voňavý nádych, za vôňu kávy, za zvuk otvorenej brány, za kroky blízkej osoby, zvonček oznamujúci kohosi za dverami, za hukot vlaku, za pískanie škorca, za špinavé okná od dažďa, za vietor a oblaky alebo spaľujúce slnko, za to že môžeme stáť pevne na zemi, bežať po tráve alebo si na ňu ľahnúť. 
Za slobodu rozhodnúť sa, či dnes pôjdeme vpravo alebo vľavo, i keď so skrytou tvárou - o to pravdivejšou.
Dnes je jedno či bude na obed zeleninové rizoto a či nebude polievka, alebo či bude pečená kačka a lokše, alebo či si budeme večer opekať. 
Nevieme dnes či kačka je správna odpoveď, alebo či je ňou polievka, alebo rizoto... 
Dnes je dôležitá živá srnka, ale aj  sýty vlk. 
A nie je ničia  chyba stratiť sa v lese, ani v nákupnom centre, ani na kúpalisku a ani v biatlonovom stredisku. Takí sme. Máme právo na stratu ak je jej dôvodom to, čo sme hľadali. 
Aby sme sa našli potrebujeme  len neviditeľné paže, súradnice, jednoznačný bod kam ísť, miesto stretu a cestu kadiaľ ísť. Spôsob si už môžeme vybrať sami.
A dnes si už môžeme dovoliť aj meškať, pretože sa tešíme vzájomnej  prítomnosti. Môžeme prísť aj o pár minút skôr, lebo sme na svoj  odchod z domu mali oveľa viac času.
Vážme si všetok životný čas ktorý sme dnes dostali. Kochajme sa jarou, vôňou a spomalením bytia, veď je tu toho tak veľa krásneho. 

Spravme to pre všetkých okolo, nech táto skúsenosť nie je len posledná žuvačka. 
Naučme sa žiť s rúškom na tvári, usmievať sa namiesto úst očami a pozerať sa srdcom.