Pohoria na Slovensku (1.)

Tríbeč

Tríbeč sa tiahne severovýchodne ponad mesto Nitra. Na západnej strane ho ohraničuje rieka Nitra, na severovýchodne susedí s pohorím Vtáčnik. Na západe ho oddeľuje od pohoria pohronského Inovca rieka Žitava a severný okraj Žitavskej pahorkatiny. Na juhozápade sa bezprostredne dotýka mesta Nitra. Pohorie je dlhé takmer päťdesiat kilometrov. Patrí medzi jadrové pohoria a je súčasťou CHKO Ponitrie. Veľkú časť pohoria pokrývajú krásne listnaté lesy, v ktorých dominuje dub a hrab, miestami sa objavuje aj buk. V oblasti dúbrav sú charakteristické početné kremencové hôrky, ktoré výrazne vystupujú nad svoje okolie. Tríbeč je vo svete známy bohatým výskytom a chovom raticovej zveri. Žijú tu srnce, jelene, daniele, muflóny i diviaky. V roku 1906 v lesoch v okolí Topoľčianok bola založená zvernica s chovom jeleňov. V pohorí je pomerne hustá sieť turistických značených trás, nachádza sa tu niekoľko prírodných rezervácii, najmä lesostepného charakteru. Turistov sem lákajú aj tajomné zrúcaniny tríbečských hradov, ako i množstvo historických a kultúrnych pamiatok. Najvyšším vrchom je Veľký Tríbeč s nadmorskou výškou 829 metrov.

Vtáčnik

Vtáčnik je pohorie tvorené sopečnými andezitmi a je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria, ktoré spadá pod Vnútorné Západné Karpaty. Rozprestiera sa v Banskobystrickom a trenčianskom kraji. Na území Vtáčnika sú časté zosuvy pôdy. Povrch zaberajú prevažne listnaté lesy s prevahou duba, buka a hraba, no vyskytujú sa tu i zmiešané lesy, napríklad buk a jedľa. Na odlesnených častiach územia sa nachádzajú lúky, pasienky, kroviny či orná pôda. Najvyšší vrch je Vtáčnik s nadmorskou výškou 1346 metrov. Vtáčnik je súčasťou CHKO Ponitrie.

Literatúra:

Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 120.