Niekedy pravo, aj ked moze byt akokolvek spravodlive, nestaci.
Epikeia moze byt moralnym dobrom, ale podla ludskych pravnych principov a zakonov v state, je nepouzitelna.
Sv.Tomas Akvinsky aj sv.Albert Velky hovoria o cnosti EPIKEIA.
Maria z Agredy v knihe Bozie mesto pise o cnostiach Panny Marie a spomina aj cnost "epikeia"
Pravo je pre cloveka, nie clovek pre pravo.
Epikeia nie je norma, ktora je postavena proti ostatnym legalnym normam. Je to cnost alebo moralny princip znamy uz v starovekom Grecku /Aristoteles/. Je znamy aj zo spisov sv.Tomasa Akvinskeho a.i. Aplikuje sa ako vyssi princip, ako cnostne riesenie konkretnej situacie cloveka.
Ak clovek vezme do uvahy velmi vazne a zodpovedne vsetky vnutorne a vonkajsie podmienky, aby zaujal svoje stanovisko a konal spravodlivo, ked riesi alebo hodnoti urcity problem pre konkretnu osobu, jeho pristup vyzaduje viac ako len naplnenie litery zakona. Je rozdiel medzi esencialnou etikou a existencialnou etikou.
Ako usmevne prihody, v ktorych sa hovori o epikei, sa na internet.strankach objavili tieto:
" stare a chore zeny nemaju povinnost navstevovat nedelnu svatu omsu, ak je cesta prilis spinava alebo ak nemaju vhodne saty" / Mayrhofer/
V situacii, ked ti, co postupuju podla prava, su nespravodlivi a ti, co nepostupuju podla prava su spravodlivi, sa aplikuje epikeia.
Filozoficka a teologicka interpretacia pre pochopenie epikei su casto spojene s politickymi okolnostiami, v ktorych je pouzivana.
Tato cnost moze byt velmi dolezita a ako jedina cesta pri posudzovani ziadosti na vyhlasenie nulity v cirkvi uzatvoreneho manzelskeho zvazku. Moze, ale zaujmom je pravda, ktora je u Boha.
.
.
.