Príbeh zjavenia - PRVY DEN

Dňa 11. februára 1858 išla štrnásťročná Bernadetta spolu so svojou sestrou Antóniou a priateľkou zo susedstva Joannou nazbierať suché konáre na kúrenie. Keď prišli k jaskyni, nad ktorou sa pnela Massabielska skala, museli prejsť cez potok. Bernadetta si vyzula topánky a stiahla pančuchy. Vtom začula jemný šum vetra a pozrela sa smerom k jaskyni.

Uvidela zlatistý oblak a tesne za ním nádhernú Pani.

Podľa Bernadettiných slov bola oblečená v bielom, prepásaná modrou stuhou a na nohách mala žlté ruže.

Pani sa na ňu usmiala a kývla smerom k Bernadette, aby podišla bližšie.

Dievčina mala pocit straty vedomia, ale žiadny strach.

Bernadetta si opakovane pretierala oči, no krásna Pani bola stále pri nej, takže napokon uverila, že je skutočná.

Spoločne sa pomodlili ruženec, no Pani len posúvala prsty po zrnkách, nahlas sa nemodlila. Po chvíli zmizla.

Dievčatá našli Bernadettu kľačiacu na kolenách. Sama sa im zdôverila so svojim zážitkom, no tie jej nechceli veriť. Matka jej dokonca zakázala ku jaskyni chodiť.

Stretnutie s Paňou bol však pre Bernadettu takým silným zážitkom, že bola doslova hnaná túžbou byť s ňou opäť. Matka jej to dovolila až v nedeľu 14. februára po svätej omši, kedy sa spolu s niekoľkými ďalšími dievčatami vybrala k jaskyni.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------Boli vyzbrojené ružencami a svätenou vodou. Keď sa krásna Pani zjavila, Bernadetta miesto, na ktorom Pani stála, pokropila vodou a povedala: „Ak prichádzate od Boha, tak nám to povedzte… ak od diabla, potom zmiznite!“ Pani sa usmiala a pristúpila bližšie. Ostatné dievčatá medzitým zhodili smerom k Bernadette ťažký kameň, dokonca ju polievali vodou, no ona na nič nereagovala, bola akoby v extáze. Chýr o zjavení sa v Lurdoch šíril veľmi rýchlo. Stretol sa s nedôverou a pohoršením nielen zo strany svetských, ale aj cirkevných predstaviteľov. Nasledovali ďalšie zjavenia a k Bernadette sa postupne pridávalo mnoho zvedavcov, medzi ktorými bol aj lekár Dozous, ktorý sa rozhodol vyšetriť Bernadettu počas extázy a odhaliť tak „podvod“. Po skončení vyšetrenia však vyhlásil, že dievča počas extázy skutočne nadviazala s niekým autentický kontakt , jej životné funkcie boli v norme a nič nenasvedčovalo tomu, že by bola nejakým spôsobom rozrušená.

Zjavení bolo celkom osemnásť. Počas nich bolo niekoľkokrát zakázané a dovolené prichádzať k jaskyni. Na príkaz miestneho kňaza Peyramala sa Bernadetta počas jedného zjavenia spýtala krásnej Pani na meno. Tá odpovedala, že je Nepoškvrnené počatie. Dievča tým slovám nerozumelo, no keď ich povedalo kňazovi, ten sa veľmi rozrušil. Bernadetta nemohla tušiť, že 8. decembra 1854 vo Vatikáne bola pápežom vyhlásená dogma o Nepoškvrnenom počatí. Vtedy kňaz pochopil a uznal, že išlo o skutočné zjavenie Panny Márie.

Bernadetta

Bernadetta sa narodila ako prvorodené dieťa 7. januára 1844 v chudobnej rodine mlynára. Ťažká sociálna situácia prinútila jej rodičov mlyn opustiť a presťahovať sa do malého bytu v Lurdoch. Po nej sa narodilo ešte sedem súrodencov, z ktorých nažive ostali len traja. O tých sa mladá Bernadetta rada a s láskou starala. Už od raného detstva trpela vplyvom prekonanej cholery na ťažkú astmu a kostnú tuberkulózu nôh. Až vo veku trinástich rokov začala chodiť do základnej školy, ktorú viedli sestry z Nevers. Rýchlo sa naučila čítať a písať a pripravovala sa aj na prvé sväté prijímanie. Bola vychovávaná k hlbokej viere a ku každodennej modlitbe. Po zjaveniach a následných udalostiach v Lurdoch sa v roku 1866 rozhodla vstúpiť do rehole neverských sestier. Už počas prvého roku v reholi sa jej zdravotný stav zhorší, začala vykašliavať krv a dokonca dostala posledné pomazanie. Bernadetta však v reholi prežije ešte ďalších 12 rokov, počas ktorých ju sprevádza ťažká choroba. Napriek tomu sa však s trpezlivosťou a láskou stará o chorých. Dňa 16.apríla 1879 vo veľkom telesnom utrpení, ale v pokoji a s modlitbou na perách, zomiera. Keď po 29 rokoch podľa platných kanonizačných predpisov komisia otvorí truhlu zosnulej, skonštatuje, že Bernadetta vyzerá tak, ako pri svojej smrti. V roku 1908 začína beatifikačný proces. 8 decembra 1933, na sviatok Nepoškvrneného Počatia, svätý otec Pius XI vyhlásil Bernadettu Soubirousovú za svätú.