Sukromne zjavenia a RKC
Sukromne pooslstvo z Dennika sv.Faustiny,1160/„Kvôli hriešnikom predlžujem milosrdenstvo. Ale beda im, ak neuznajú tento čas mojej návštevy.
-
Jeho Svätosť pápež PAVOL VI. dňa 14.októbra 1966 potvrdil dekrét Posvätnej kongregácie pre šírenie viery / č.58/59 A.A.S./,
ktorý dovoľuje uverejňovanie spisov týkajúcich sa nadprirodzených zjavení, i keď nemajú NIHIL OBSTAT cirkevnej autority.
-
Svatost
Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti. Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len z moci, ktorú uštedruje Boh, aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista.
Slavne zjavenie Jezisa Krista - Vtelenie, skryty zivot, verejny zivot, ukrizovanie, zmrtvychvstanie a nanebovstupenie, zoslanie Ducha svateho
Obsah zjavenia Jezisa Krista nie je plne rozvinuty.
Je ulohou krestanskej viery a posobenia Ducha svateho, pochopit jeho uplny vyznam.
Co je poklad viery?
Do pokladu viery nepatria tzv.sukromne zjavenia.Ich ulohou je pomahat veriacim, aby sa evanjelium lepsie zilo.
Sensus fidelius - nastroj rozlisovania pravosti.
Iné zjavenie už nebude :Katechizmus
66„Kresťanský poriadok spásy (oeconomia christiana) ako nová a definitívna zmluva nikdy nepominie a pred slávnym zjavením nášho Pána Ježiša Krista už nemožno očakávať nijaké nové verejné Zjavenie.“34 No hoci je Zjavenie zavŕšené, jeho obsah nie je plne rozvitý. Je úlohou kresťanskej viery v priebehu storočí postupne pochopiť jeho úplný význam.94
67V priebehu storočí sa vyskytli takzvané „súkromné“ zjavenia. Niektoré z nich uznala aj cirkevná autorita. Nepatria však do pokladu viery. Ich úlohou nie je „zlepšovať“ či „dopĺňať“ Kristovo definitívne Zjavenie,84 ale pomáhať, aby sa ono plnšie žilo v istom dejinnom období. Zmysel veriacich (sensus fidelium) vie pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi93 rozlíšiť a prijať, čo je v týchto zjaveniach autentickou výzvou Krista alebo jeho svätých pre Cirkev.
Kresťanská viera nemôže prijať „zjavenia“, ktoré si nárokujú prevýšiť alebo opraviť Zjavenie, ktorého zavŕšením je Kristus. To je prípad niektorých nekresťanských náboženstiev a niektorých nových siekt, ktoré sa zakladajú na takých „zjaveniach“.
Apoštolská Tradícia
75„Kristus Pán, v ktorom sa završuje celé Zjavenie najvyššieho Boha, prikázal apoštolom,
aby evanjelium,všetkým ohlasovali ako zdroj každej spasiteľnej pravdy a morálnej normy
ktoré bolo prisľúbené skrze prorokov a ktoré on splnil a vlastnými ústami hlásal, ,171
a tak im sprostredkovali Božie dary.“
Apostolske ohlasovanie
Apoštolské ohlasovanie...
76Podľa Pánovho príkazu sa evanjelium odovzdávalo dvoma spôsobmi:
- Ústne: „prostredníctvom apoštolov, ktorí ústnym ohlasovaním, príkladmi a ustanovizňami odovzdali to, čo prijali z Kristových úst, zo styku s ním a z jeho činov, alebo poznali vnuknutím Ducha Svätého“.
- Písomne: „prostredníctvom tých apoštolov a apoštolských mužov, ktorí z vnuknutia toho istého Ducha Svätého zaznamenali posolstvo spásy písomne“.
40
... pokračuje v apoštolskom nástupníctve
77„Aby sa však evanjelium zachovalo v Cirkvi stále neporušené a živé, apoštoli zanechali biskupov ako svojich nástupcov861 a ‚odovzdali im svoje miesto v Učiteľskom úrade‘.“41 Lebo „apoštolské ohlasovanie, ktoré je osobitným spôsobom zaznačené v inšpirovaných knihách, malo sa nepretržitým nástupníctvom zachovať až do konca čias“.42
78Toto živé odovzdávanie, vykonávané v Duchu Svätom, sa volá Tradícia, pretože sa líši od Svätého písma,174 i keď je s ním úzko spojené. Prostredníctvom Tradície11242651 „Cirkev vo svojom učení, živote a kulte zachováva a všetkým pokoleniam odovzdáva všetko, čím sama je, a všetko, čo verí“.43 „Výroky svätých Otcov dosvedčujú oživujúcu prítomnosť tejto Tradície, ktorej bohatstvo prechádza do praxe a života veriacej a modliacej sa Cirkvi.“44
79Takto Otcovo zjavenie seba samého, ktoré uskutočnil skrze svoje Slovo v Duchu Svätom, ostáva prítomné a pôsobí v Cirkvi: „Boh, ktorý kedysi prehovoril, neprestajne sa zhovára s Nevestou svojho milovaného Syna a Duch Svätý, skrze ktorého živý hlas evanjelia zaznieva v Cirkvi a jej prostredníctvom vo svete, uvádza veriacich do plnej pravdy a dáva Kristovmu slovu bohato v nich prebývať.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
II. Vzťah medzi Tradíciou a Svätým písmom
Jeden spoločný prameň...
80„Posvätná Tradícia a Sväté písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obidve vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu.“46 Obidve robia v Cirkvi prítomným a plodným tajomstvo Krista, ktorý sľúbil, že ostane so svojimi „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).
... dva rozdielne spôsoby odovzdávania
81„Sväté písmo je Božie slovo, nakoľko je písomne zaznačené z vnuknutia Ducha Svätého.“
„Posvätná Tradícia však Božie slovo,113 ktoré zveril Kristus Pán a Duch Svätý apoštolom, neporušene odovzdáva ich nástupcom, aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojím ohlasovaním verne zachovávali, vysvetľovali a šírili.“47
82Z toho vyplýva, že Cirkev, ktorej je zverené odovzdávanie a vysvetľovanie Zjavenia, „nečerp
„nečerpá svoju istotu o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba obidve prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou.
Apoštolská Tradícia a cirkevné tradície
83Tradícia, o ktorej tu hovoríme, pochádza od apoštolov a odovzdáva to, čo oni prijali z Ježišovho učenia a príkladu a čo ich naučil Duch Svätý. Veď prvá generácia kresťanov ešte nemala napísaný Nový zákon a Nový zákon sám svedčí o procese živej Tradície.
Od nej treba odlišovať „tradície“12022041 teologické, disciplinárne, liturgické alebo týkajúce sa nábožnosti,2684 ktoré sa postupom času zrodili v miestnych cirkvách. Sú to osobitné formy prispôsobené rôznym miestam a obdobiam, ktorými sa prejavuje veľká Tradícia. V jej svetle sa tieto „tradície“ môžu pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi zachovať, zmeniť alebo aj zanechať.
III. Vysvetľovanie pokladu viery
Poklad viery zverený celej Cirkvi
84Poklad viery (depositum fidei),49 ktorý je obsiahnutý v posvätnej Tradícii a vo Svätom písme,857841 bol prostredníctvom apoštolov zverený celej Cirkvi. „Tým, že sa ho pridŕža, celý svätý ľud zjednotený so svojimi pastiermi stále zotrváva v učení apoštolov a v spoločenstve,2033 pri lámaní chleba a v modlitbách, takže sa vytvára jedinečná zhoda medzi pastiermi a veriacimi v zachovávaní, praktizovaní a vyznávaní odovzdanej viery.“50
Učitelský úrad Cirkvi
85„Úloha autenticky vysvetľovať Božie slovo,888-892 písané alebo ústne podané, bola zverená jedine živému Učiteľskému úradu Cirkvi“20322040 – čiže biskupom v spoločenstve s Petrovým nástupcom, rímskym biskupom –, „ktorý vykonáva svoju autoritu v mene Ježiša Krista.“51
86„Tento Učiteľský úrad však nie je nad Božím slovom, ale mu slúži, lebo učí iba to, čo bolo odovzdané, nakoľko ho z Božieho poverenia a s pomocou Ducha Svätého nábožne počúva,688 sväto zachováva a verne vykladá, a z tohto jediného pokladu viery čerpá všetko, čo predkladá veriť ako zjavené Bohom.“52
87Pamätajúc na Kristove slová apoštolom:1548 „Kto vás počúva, mňa počúva“ (Lk 10, 16),53 veriaci poslušne prijímajú učenie a smernice, ktoré im v rozličných podobách dávajú ich pastieri.2037
Dogmy viery
88Učiteľský úrad Cirkvi naplno používa autoritu,888-892 ktorú dostal od Krista, keď definuje dogmy, čiže keď spôsobom,2032-2040 ktorý zaväzuje kresťanský ľud k neodvolateľnému súhlasu viery, predkladá pravdy obsiahnuté v Božom zjavení alebo keď definitívnym spôsobom predkladá pravdy, ktoré s nimi nevyhnutne súvisia.
89Medzi naším duchovným životom a dogmami2625 jestvuje organická spojitosť. Dogmy sú svetlá na ceste našej viery. Osvetľujú túto cestu a robia ju bezpečnou. A naopak, ak je náš život správny, náš rozum a naše srdce budú otvorené na prijímanie svetla dogiem viery.54
Velmi zaujimavym a povzbudivym pribehom o vyzname sukromneho zjavenia poskytuje zivot sv.Jany z ARCU
Jana z Arcu, panna a mučenica : Životopisy svätých (zivotopisysvatych.sk)
Sv.Jane vo veku 12 rokov sa zjavil sv.Michal archanjel, sv.Katarina A. a sv.Margareta. Po sukromnych zjaveniach o 5 rokov toto jednoduche dedinske dievca poziadalo o audienciu u francuzskeho princa Karola VII. Princ ju vypocul a nariadil rokovania s cirkvou. Jana ziskala suhlas, ze pojde do boja - za oslobodenie Francuzska od anglickej nadvlady. Vsetci napodiv posluchli.
Este v tom istom roku, bolo mesto Orleans oslobodene pod vedenim sv.Jany od Anglicanov. Potom oslobodzovala jedno mesto za druhym. LEN VDAKA SUKROMNYM ZJAVENIAM.
Ako to skoncilo? Kral Karol VII., pre ktoreho armada, ktorej vodcom bola sv.Jana, zabezpecila vitazstvo, ju zradil na rady ziarlivych radcov. Cirkev sa nielenze obratila k Jane chrbtom, ale ju hlboko pospinila a odsudila na smrt.
Inkvizicny sud rozhodol, ze je kacirka a carodejnica. 30.maja 1431 bola upalena na hranici.
O 25 rokov neskor bol kruty rozsudok , ktory vyniesol nad Janou katolicky biskup /nakloneny k tym, od ktorych pomocou Jany bolo Francuzsko oslobodene/, zruseny.
V r.1920, o storocia neskor, bola Jana vyhlasena za svatu ako mucenica za vieru, vlast a krala.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
„Ale ty, keď sa modlis,
choď do svojej izby,
a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti;
potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ (Mat. 6:6)
„Keď sa modlíte,
nehovorte znovu a znovu to isté,
ako to robia pohania,
domnievajúc sa, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ (Mat. 6:7
7 Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. 8 Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. 9 Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, 10 alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia! (Matus 7,7
A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. 15 A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali. (1Jn 5,14
Ježiš v Kázni na vrchu povedal: „Je medzi vami taký človek, ktorý by synovi, keď ho prosí o chlieb — podal kameň? Alebo keď ho poprosí o rybu — či mu vari podá hada? Preto ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac váš Otec, ktorý je v nebesiach, dá dobré veci tým, ktorí ho prosia?“ (Mat. 7:9–11)
Z Listu Hebrejom
Prístup k vrchu živého Boha
Bratia, 14usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. 16Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. 17Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal.
18Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke, 19ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; 20nemohli totiž uniesť príkaz: „Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované.“ 21A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: „Zľakol som sa a trasiem sa.“ 22No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.
25Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba.
26Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: „Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“ 27A to „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.
28A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. 29Veď náš Boh je stravujúci oheň.