Ako to všetko začalo...
Bolo to ešte počas môjho štúdia na vysokej škole UKF v Nitre. Mohlo to byť niekedy na začiatku októbra 2012. Tak ako každý študent, tak aj ja som mával po večeroch veľa času a trávil som ho na internete na rôznych sociálnych sieťach alebo zoznamovacích portáloch. Podobné to bolo aj v ten večer, keď som ho trávil na pokeci. Nikdy mi tam nechodilo veľa RP, tak som bol vždy rád, keď mi aspoň nejaká prišla, no v ten večer, v jednu chvíľu zaznel zvuk, ktorý mi oznamoval príchod novej správy, pozrel som na plochu monitora a naozaj bola tam blikajúca obáločka.
Zo zvedavosťou som ju otvoril a zbadal, že mi prišla správa od užívateľa s nickom Petafuca. Bola stručná, správa obsahovala len jedno slovo - sympoško.
Potešil som sa, že mi niekto takto polichotil a kedže v profile mala aj fotku tak som jej hneď aj odpísal. Od toho momentu to s nami začalo ísť rýchlym spádom a vymieňali sme si jednu rpčku za druhou každý deň. Postupom času sme sa navzájom pridali aj na Facebook a ďalej sme rozvíjali naše priateľstvo, ktoré prišlo až do toho štádia keď sme si vymenili telefónne čísla. Proste padli sme si do oka a celkom si aj rozumeli. Volala sa Petra bola o rok staršia odo mňa bývala v Trebaticiach pri Piešťanoch a v tom čase pracovala v jednom obchode s obuvou.
Koncom októbra už si nespomínam, ktorý deň to bol mi Petra navrhla či by som sa nechcel s ňou stretnúť. Ja som samozrejme rád súhlasil a tak mi navrhla, že pricestuje za mňou do Nitry pred 16.
V stredu v deň stretnutia som mal školu do 15, tak som mal dosť času sa pripraviť a keďže to bolo naše prvé reálne stretnutia tak sa patrilo neprísť s prázdnymi rukami, tak som jej kúpil aspoň čokoládu lebo som nevedel čo ma čaká a kvetmi som to nechcel veľmi unáhliť. Pomaly som smeroval na autobusovú stanicu. Samozrejme ako to v týchto chvíľach býva, bol som strašne nervózny a dával som si otázky či príde vôbec? budeme sa mať o čom rozprávať predsa komunikácia cez internet je niečo iné ako v skutočnosti v duchu som si hovoril čo jej poviem ak by náhodou reč postála.
Prišiel som na autobusku pozrel som sa na hodinky, bolo krátko pred štvrtou hodinou, zdvihol som zrak a rozhliadol som sa po nástupištiach. V tom som v diaľke zazrel žltý autobus spoločnosti SAD TRNAVA smerujúci na stanicu. Kontroloval som ho pohľadom až do chvíli, keď úplne pri mne nezastavil a otvoril dvere k výstupu cestujúcich. Spozornel som, ruky sa mi potili, nervozita stúpala stál som tam ako stĺp. Zrazu oproti mne stála ona. Naše pohľady sa navzájom stretli, usmiali sme sa jeden na druhého podišiel som k nej podal som jej ruku a oslovil ju. Od prvého momentu ako som ju zahliadol mi to v hlave vrelo bola krásna, usmievavá nižšej postavy s prenikavými veľkými očami. Neviem celkom čo potom nasledovalo, lebo bola to pre mňa nezabudnuteľná chvíľa a nič iné som nevnímal iba ju.
Prechádzali sme sa popri rieke a podvečerným mestom stále sme sa rozprávali a stále bolo o čom,strácal som sa v jej očiach. Čas s ňou utiekol strašne rýchlo až prišla chvíľa, keď musela ísť na posledný autobus ktorý jej v ten deň išiel domov. Odprevadil som ju, rozlúčili sme sa a nastúpila, ja som ju nespustil z očí dokým sa mi nestratila v diaľke.
Pomaly som sa pobral aj ja domov celou cestou sme si vymieňali SMS a v ten večer sme na FB boli až do neskorých nočných hodín, kde sme si dohodli naše ďalšie stretnutie. Takto podobne to pokračovalo niekoľko týždňov celé dni sme si vypisovali, stretávali sa bolo nám spolu super. Až prišiel 6.12.2012 a ja som sa podujal konečne sa jej opýtať aj keď nesmelo či by sme to spolu neskúsili a nezačali spolu chodiť, pravdaže súhlasila a tak na Mikuláša v roku 2012 to celé začalo....