Keď sme už neboli pár....
Prvé dni po našom stretnutí boli zlé ale cítil som sa už o mnoho lepšie už len tým, že sme opäť začali komunikovať a ja som sa ešte nechcel zmieriť s tým, že už netvoríme pár. Prijať tento fakt bolo pre mňa ťažké a povedal som si, že pokiaľ nádej nejaká žije budem bojovať a držal som sa kréda: ŤAŽKO PORAZIŤ TOHO KTO SA NIKDY NEVZDÁVA... Toto heslo sa stalo mottom po nasledujúce mesiace.
Prvýkrát sme sa po našom stretnutí stretli približne v polovici januára, kedy som ju pozval do Tuli kina do Šamorína kam už veľmi dlho chcela ísť, predtým som ju však zobral najprv na nákupy do Bratislavy. Aj keď som nákupy veľmi v láske nemal bol som rád, že som opäť s ňou a najbližšie mesiace už aj nákupy s ňou boli úplne iné a užíval som si jej prítomnosť. Pri tomto stretnutí som jej konečne odovzdal aj zbierku básni, ktoré som pre ňu zložil. Očakával som trošku inú reakciu ale absolútne to s ňou nič nespravilo, úplne bola bez emócií a zobrala to ako zdrap papiera zo slovami, že si ich prečíta keď bude mať kľud nikdy mi nepovedala či sa jej páčili a možno tie básne ani nikdy nečítala, neviem... V Bratislave sme navštívili nákupné centrum Avion a Ikeu. Behali po obchodoch boli sa najesť a ešte pred odchodom sme sa zastavili v belgickej čokoládovni kde som jej povedal nech si vyberie pralinky aké len chce a ja to samozrejme zaplatím, najprv sa zdráhala ale potom poslúchla a vybrala si.Z Bratislavy sme pokračovali do Šamorína čo je necelých 30km. Kino sa nachádza v areáli XBionic Sphere a nájsť nám ho v tak rozsiahlom areáli nám dalo zabrať ale našli sme. Lístky som už kúpil v predpredaji, tak už len bolo treba kúpiť nejaké občerstvenie a nájsť miesta. Miesta boli v úplne v poslednom rade v strede takže, sme ich rýchlo našli. Počas celého filmu teda rozprávky (Čertoviny) som rozmýšlal ako mi je len s ňou dobre a spomínal na obdobie keď sme chodili do kina ako pár tak som celkom nebol vo svojej koži, čo si Petra určite všimla,. Po skončení filmu som jej spomenul, že je tu celkom fajn a že ju sem ešte niekedy zoberem nato mi odpovedala, že môžeme si tu dať dvojrande s našimi novými partnermi. Ach prečo ešte do mňa nepichnúť keď aj tak som bol z nej totálne v piči. Po kine sme nasadli do auta, zaviezol som ju domov poďakoval jej za krásne strávený deň a potom som išiel domov totálne zničený a stále som myslel iba na ňu. Domov som prišiel niečo pred 21 hod. Nasledujúce mesiace sme si skoro každý víkend robili nejaké výlety a ja som bol tak rád v jej spoločnosti, len ma štvala jedna vec, že som ju nemohol chytiť za ruku tak ako predtým keď sme boli spolu a bolo z nej cítiť, že si udržuje odstup.
Blížil sa Valentín a ja som rozmýšlal čo by som jej mal dať, aby stále vedela, že mi na nej stále záleží. Vždy mala rada masáže a tak som jej kúpil darčekový poukaz na masáže v PN. Masérke som nadiktoval údaje a darčekový poukaz na niekoľko masáži jej poslala na mail. Potom som Petre napísal nech si pozrie mail. Potešila sa. Ona mi zato poslala valentínku kde bola otočená v gaťkách a na zadku mala veľké srdce. To bola celá ona bláznivá ako som ju mal rád. Prvú z masaží si dala hneď o dva týždne. Bol som rád, že ju darček potešil a hneď ho aj využila.
Začiatkom marca som mal dvojtýždňové školenie v Piešťanoch, keď som sa o ňom v novembri dozvedel veľmi som sa potešil, že každý deň budeme spolu len odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Aj keď som ju čakával každý deň pred robotou ale nebolo to pravé orechové snažila sa mi vymyslieť aspoň program aby som sa nenudil keď som už tam. Boli sme aj spolu cvičiť najprv ma zobrala na skupinové cvičenie, ktoré viedla jej najlepšia kamarátka (tá ktorá mala svadbu) a keď ma zbadala potešila sa že ma vidí do dnes neviem či to myslela vážne alebo to bola len pretvárka. Počas celého cvičenia som sa jedným očkom pozeral na Petru ako sa snaží a maká a niekedy som mal až slzy v očiach čo som bol z nej preč. Po cvičení som vzal ju a jej susedu domov a ja som sa pobral na hotel, kde som býval a priznám sa dlho som plakal v izbe tak veľmi mi chýbala. Ďaľší krát sme boli pre zmenu cvičiť vo fitku a to bolo tiež super. Na cestu mi ešte pribalila chia čokoládový puding, ktorý robila a bol neskutočný !!! Na druhý týždeň môjho školenia som ju zobral do Trnavy kam chcela zájsť do jedného obchodu (tuším, že sa vlal pískacie) vyskúšať si šaty, ktoré sa jej páčili a chcela ich, žial nemali jej veľkosť čo ma hrozne mrzelo. Cestou domov sme sa ešte zastavili v OBI kde kolegyni kúpila bonsai a ešte sme sa boli najesť. Mal som jej plnú hlavu tak som minimálne 3x zle odbočil. Predtým ako som ju odviezol domov sme sa zastavili u jej kolegyni zaniesť bonsai teda ja som ju čakal v aute a opäť ma čakala samota mojej hotelovej izby a smútok zo straty. Dva týždne ubehli ako voda a bol tu posledný deň školenia. S Petrou sme boli dohodnutý, že keď skončí v robote využije ďaľšiu z tých mojích masáži a ja ju zatiaľ počkaám vonku a zoberem domov. A ako to však býva na takýchto školeniach skončili sme pred 11 hodinou a Petra bola v robote do 16:30 ja som to rušiť nechcel tak som sa pobral domov s tým, že ešte sa do PN v ten deň vrátim. a tak to bolo o 17 som bol späť, zastavil som sa ešte kúpiť ružu a počkal som ju pred masážnym salónom, keď vyšla z neho bola uvoľnená a spokojná a hneď ma dala do laty prečo som jej kúpil zas ružu ale poďakovala mi za tú masáž. Cestou sme sa zastavili ešte na kebab a zaniesol ju domov. Bol som s ňou asi 30min a doteraz nevie, že v ten deň som prišiel druhýkrát za ňou do PN aj keď len na tých 30minút ale mne zato stála.
Koncom marca sme dostali pozvanie k Petrinej kamrátke do HC pozrieť bábo (voči ktorej som sa cítil previnilo že sme spolu nevychádzali a čo som jej posielal kyticu v januári ale o o tom som dosť už v starom blogu popísal ak ma sleduješ vieš). Práve vtedy som Petre pomáhal robiť pre ňu obraz vo photoshope (ako mnoho krát predtým čo tiež viete zo starého blogu) a ako vždy celkom pekne sa mi podaril, samozrejme ešte som kúpil rám v Ikei a celé to zarámoval. V tom čase prebiehala súťaž s Linou o nejakú dovolenku a keďže Petra mala Linu rada a do tej súťaži sa aj zapájala tak ma napadla taká blbosť a kúpil som jej plnú krabicu tých keksov čo znamenalo 48 ks v balení (nakoniec v nej nevyhrala, škoda) k tomu som jej pridal celý pakel jej obľúbených cukríkov Haribo. Ešte pár dní predtým ako sme išli k tej jej kamarátke na návštevu sme boli na nákupoch keďže som nechcel prísť s prázdnymi rukami tak som chcel zaobstarať nejaké detské vecí pre bábo a dáke maličkostí pre jej detí. V detských veciach som sa absolútne nevyznal tak som to nechal úplne v Petrinej kompetencií a ja som to len platil,deckám som kúpil ich obľúbené knihy a bolo vybavené. Tentoraz tá návšteva prebehla oveľa lepšie ako naše prvé stretnutie a odchádzal som stade s dobrým pocitom, že sme sa dobre bavili a zmenili pohľad na mňa. Už som nebol za toho tichého, nespoločenského chlapa ako pri našom prvom stretnutí. Ako nás odprevádzala ešte stihla povedať aby sme sa ešte zastavili v tejto zostave ja som jej odvetil že to už odo mňa nezáleží...