Čo čaká naše Slovensko? Náš národ? Naše matere a otcov? Našu mládež? Naše milované deti? Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska na nás hľadí. Čo urobíme? Ako sa rozhodneme? Prežijeme ako národ?
O chvíľu sú voľby. Dokážu si Slováci ešte zachovať šancu na prežitie alebo budú prevalcovaní fanatickým ultraliberalizmom a profesionálnymi ohlupovačmi marketingových agentúr? V poslednej dobe väčšina Sloveniek a Slovákov hlasuje inak ako sú ich vyznávané hodnoty. Úspešne ich ohlupujú média, politické mimovládky platené zo zahraničia, prepracovaný marketing, hrajúci na city, vášne, ľudské pudy a davovú psychózu a tiež šikovní podvodníci rôzneho druhu.
A v zákulisí prúdia veľké peniaze, ktoré sú ale skryté pred zrakom širokej verejnosti. Práve tie peniaze, ktoré celú hru dávajú do pohybu. Už sa mimoriadne dobre podarilo „premyť mozgy“ mladej generácii. Mladí ľudia ešte nemajú životné skúsenosti a preto sú ľahšie manipuľovateľní. Ale nebezpečenstvo tej dnešnej manipulácie je, že ide o pokus zmeniť civilizačný „kód“, to jesť hodnoty vyznávané našou spoločnosťou po stáročia.
Veľa ľudí si myslí, že rozhodujú pri voľbách sami. Sú dokonca hrdí na to ako múdro sa rozhodli a pritom nepodľahli žiadnemu ovplyvňovaniu. A po voľbách je zrazu všetko inak!! Ale už je neskoro. Kocky sú hodené. „Alea iacta est“. Nastáva rozčarovanie a pevné predsavzatie, že sa to už nikdy nebude opakovať. Bohužiaľ znova a znova sa to opakuje. Ľudia znova a znova naletia. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. A Slováci a Slovania sú naivní a nie sú väčšinou prešibaní. Rozhodne sú naivnejší ako napríklad Švajčiari, Holanďania, Nemci, Židia, Angličania alebo Američania.
Každý má právo na svoj názor a voľbu. Ale skúsme si aspoň raz povedať. Racionálne sa zamyslím. Bez emócii. Bez billboardov, marketingových hesiel a reklamy. S chladnou hlavou porozmýšľam a budem hlasovať podľa toho:
1. ktorá strana má aký vzťah k Slovensku, tradíciam, slovenčine, tradičnej morálke alebo folklóru?
2. či chcem aby sa môj štát volal Slovensko, a nie napríklad islamsko-slovenský okres alebo bantustan.
3. či si želám aby manželstvo zostalo zväzkom medzi mužom a ženou a aby sme stále mali naše mamy a otcov a nie rodiča číslo 1 a rodiča číslo 2.
4. či chcem aby sme sa delili na mužov a ženy a nie na množstvo pohlaví a podpohlaví.
5. či si želám aby sa považovalo za správne ctiť si svojich rodičov a aby kradnutie a krivé svedectvo bolo postihované zákonom ale aj platnou morálkou odsúdené.
6. či chcem zachovať dedičtvo našich otcov a materí, alebo chcem aby sme sa rozpustili v šedom kozmopolitnom dave bez histórie a pamäti. Šedá masa je vždy ľahšie manipuľovateľná a ovládateľná ako slobodný duch človeka.
7. či si želám vychovávať svoje deti alebo ich máme dať napospas nejakým politickým mimovládkam, ktoré z nich vychovajú mladých ľudí bez národnej alebo pohlavnej identity, ktorí si nebudú ctiť rodičov a budú si myslieť, že majú len práva a skoro žiadne povinnosti.
8. či chcem rozvrat rodiny, národnej identity, viery a tradičnej morálky, založenej na kresťanstve a Cyrilo-Metodskom dedičstve.
9. či chcem zavádzať tzv. nové „európske hodnoty“ alebo som za zachovanie tradičných európskych hodnôt, vychádzajúcich z kresťanstva. Náš spôsob myslenia a kultúra je založená na kresťanstve a týka sa to aj ateistov. Ale každý občan má právo si vybrať náboženstvo, alebo sa stať ateistom.
10. kto najmenej sľubuje a čie sľuby sú aspoň trochu reálne a či sú založené na skúsenostiach a vedomostiach.
Každý si samozrejme môže položiť aj iné otázky, ktoré sú pre neho dôležité. Môže sa tiež zdať že tieto otázky sú zbytočné. Nie je to tak. Sme na osudovej križovatke. Bývalý francúzsky prezident Mitterand v diskusii použil výrok „la logique des choses“, logika vecí. Zmyslom je že keď na križovatke je množstvo možných pokračovaní (ciest), človek zákonite nakoniec skončí v tom cieli, ku ktorému vedie daná ním vybratá cesta. Čiže od vybratého smeru závisí výsledok. Preto je dôležité si vybrať správnu cestu a smer, aby sme nakoniec neskončili tam kde nechceme. Hoci na tej osudovej križovatke sa môže zdať, že to je úplne jedno. Toto si myslí väčšina ľudí. Ale tí čo manipulujú z pozadia, tí dobre vedia prečo chcú aby ste si vybrali práve ich, pre nich správnu cestu.
A na dosiahnutie svojho cieľa sa používa staré osvedčené heslo: „Divide et impera“, rozdeľuj a panuj. Vyvolať vášne, nevraživosť, vzájomnú nenávisť a pocit mafiánskeho štátu, ktorý stojí nad priepasťou a už už do nej spadne. Máme množstvo problémov ako kradnutie, neúcta, závisť alebo chronická hašterivosť a z toho vyplývajúca neschopnosť dohodnúť sa na kompromise. Alebo sklon k večnému kritizovaniu a hľadaniu vinníka namiesto spoločného hľadania riešenia problému.
Nadáva sa na kradnutie. Je to bohužiaľ pravda. Ale nie je to aj v našej mentalite, že odsudzujeme kradnutie, ale často keď ma niekto príležitosť, urobí to isté? A tí čo hlasno volajú (ako napríklad politické mimovládky) po transparentnosti druhých, sami nie sú transparentní.
Pred voľbami je veľa nových teoretických spasiteľov, ktorí vedia, že nič nefunguje a zaručene vedia že tie ich sľuby sa naplnia. A niekedy ohurujú množstvom krásnych a dobre sa počúvajúcich fráz: A veľa ľudí im uverí, lebo chcú uveriť. Napriek tomu, že zdravý sedliacky rozum a vnútorný hlas im hovorí, že to je sprostosť, že napríklad žiadna rakúska nemocnica Vás nebude operovať bez toho že by ste jej zaplatili a väčšinou dopredu.
To že mnohé veci u nás nefungujú ako by mali a mohli, vie už pomaly aj skoro každé malé decko. Na to nepotrebujeme nových spasiteľov, aby nám to zopakovali. A hlavne takých, ktorí okrem všeobecných fráz a hesiel a vyvolávaní vášni a nenávisti, nenavrhujú čo konkrétne a realisticky ide urobiť. Žiaden nový „spasiteľ“ nevyrieši naše problémy šibnutím čarovného prútika.
Sú takí čo hovoria, že bojujú proti mafii. Len zabudli, že by mali ísť sami príkladom. Iní tvrdia, že sú noví, progresívni a moderní. Problém je, že mnohí z nich vôbec nie sú noví alebo progresívni. Progresívne môže byť len to čo je pevne upevnené na zemi a je založené na zdravom rozume a nahromadených skúsenostiach. Týka sa to tzv. progresívcov? Alebo sú to skôr „regresívci“, po slovensky spiatočníci?
Čo sa týka modernosti, nič nie je večne moderné. A prečo má byť akurát moderné to čo niekto vymyslel ďaleko za oceánom? Navyše, história nás učí, že to čo funguje v jednej krajine, vôbec nemusí fungovať v druhej. Potrebujeme sa modernizovať. Ale slepé preberanie málokedy funguje. Mentalita národov sa líši. Ako aj klimatické, historické, kultúrne, ekonomické či geografické podmienky.
Príkladom môže byť Japonsko, ktoré po revolúcii Meiji v 1868 prešlo prudkou a úspešnou modernizáciou. Bola založená na prevzatí (a prispôsobení) vedomostí a technológii z celého sveta ale súčasnom zachovaní „japonskeho ducha“, to jesť japonskej morálky, tradícii, kultúry, zvyklostí a identity. Cieľom bolo posilnenie Japonska, vychádzajúce zo zákonov prírody. A všetky triedy a občania sa mali zjednotiť na dosiahnutie tohto cieľa. Japonsko nič slepo neskopírovalo. A pritom nevymýšľalo žiadne genderové ideológie, rodičov 1 a 2 a nezavádza masové prisťahovalectvo ľudí z iných im cudzích kultúr. Niekto si azda myslí, že Japonsko je ekonomicky a kultúrne zaostalé? Alebo, že tam je vysoká kriminalita? Alebo neporiadok na uliciach? Mnohí naši rojkovia snívajúci o krásnom zajtrajšku v roztavenom globálnom šedom dave by sa radšej mohli ísť kultúrne obohatiť do Japonska. Asi by im to prospelo.
Na nedávnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii pani prezidentka Čaputová povedala, že „demokracia a celá Európa…. je najmä o duchu slobody, spravodlivosti, tolerancie a solidarity, ktorého obranným valom je právny štát“. Ďalej uviedla, že „esenciou právneho štátu je v prvom rade rešpekt k pravde“. Aká je realita na Slovensku? Vládne na Slovensku duch slobody a tolerancie? Nie je náhodou často lož označovaná za pravdu? A iný názor je vyhlasovaný za „hoax“ ( po slovensky výmysel alebo falošná správa)? A už sa aj začala kriminalizácia iných názorov. Vrece sa roztrhlo s rôznymi obvineniami a odsúdeniami vydavateľov a politikov za „trestnú činnosť“ hanobenia národa, rasy a presvedčenia alebo podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Tradičné vlastenectvo sa zrazu začína v mainstreamových médiach vydávať za extrémizmus, nenávisť a dokonca fašizmus.
A nie je to tak, že naopak v skutočnosti sa začína fanatický ultraliberalizmus meniť na ultraliberálny fašizmus? A nie je za tým práve ich fanatizmus, že sa legitímne vyjadrenie názoru prirovnáva k trestným činom ako vražda alebo teroristický útok? Aký je to zákon, ktorý umožňuje prirovnať názor k trestnému činu? Čo sa stalo s ústavou garantovaným právom na slobodu slova a prejavu? Nie sú prijaté „náhubkové“ zákony a už vznesené obvinenia a odsúdenia porušením tohto práva? Netreba ich jednoducho zrušiť aby sa NAKA, prokurátori a sudcovia mohli viac zaoberať terorizmom, kriminalitou, mafiánmi a veľkými zlodejmi? U nás neexistujú tieto problémy? Nekričia náhodou naši ultraliberáli do celého sveta, že sme mafiánsky štát? Tak prečo potom toľko energie sa venuje potláčaniu slobody slova? To je duch slobody a tolerancie?
V našom liberálnom vzore USA paradoxne stále platí sloboda slova. Názor nie je trestný čin. Jedine, že by ste verejne vyzývali napríklad na vraždu. Viac sme o tom písali TU.
Je správne budovať slušné, spravodlivé ( po anglicky fair) a moderné Slovensko v rodine európskych národov. Len to musí byť naše slovenské slušné, spravodlivé a moderné Slovensko, ktoré nezavrhuje slovenské tradície, kultúru a jazyk, ale si ich ctí a zachováva.
Páni ultraliberáli. Je neslušné, nekultúrne a hlboko nedemokratické prísť provokovať a rušiť míting inej politickej strany (to je jedno akej, aj vašej). Takto sa správali fašistické oddiely SA v hitlerovskom Nemecku , ktoré rozbíjali mítingy iných politických strán. Keď si chcete urobiť míting, urobte si ho na druhý deň a hoc aj na tom istom mieste. Netreba vykrikovať na námestiach o slušnosti, ale treba mať elementárnu slušnosť!! Všade. Svojim vystupovaním, na ulici, ale aj v parlamente. Ako môže byť slušné, páni ultraliberálni fanatici, nenávidieť svojho blížneho len preto, že si dovolí mať iný názor? Tí z vás, ktorí ste len naleteli manipulátorom v zákulisí, porozmýšlajte, či by ste chceli aby sa iní takto správali k vám. Veď to môže viesť až k občianskej vojne. Slovensko chaos a nepokoje nepotrebuje. Videli sme kam vzájomná netolerancia a nenávisť priviedla Ukrajinu.
S obľubou sa nazývate liberálmi. Ale ešte ste sa nedostali k moci a už chcete zakazovať a kriminalizovať iné myšlienky a názory. Na rozdiel od vás skutoční liberálni filozofi ako John Locke alebo John Stuart Mill hlásali a vyznávali osobnú slobodu, toleranciu k inému názoru a slobodu slova a tlače. Čítali ste vôbec „Two Treaties of Government“ (Dve pojednania o vláde) alebo „Letters Concerning Toleration“ ( Listy o tolerancii) od Locka? Alebo „On Liberty“ ( O slobode) od Johna Stuarta Milla? Oni určite neboli fanatici. A nehlásali „poďme do nich“. To je jedno z ktorého tábora sú fanatici a za koho sa oficiálne vyhlasujú. Vždy to je o skutkoch a nie rečiach. Známy francúzsky osvietenecký filozof Voltaire povedal: „Je ne suis pas d’accord avec ce que vous dites, mais je me battrai jusqu’à la mort pour que vous ayez le droit de le dire. Nesúhlasím s tým čo hovoríte, ale budem bojovať až do smrti za to, aby ste mali právo to hovoriť”.
Stop novej začínajúcej sa totalite. Fanatizmus nemá miesto na demokratickom Slovensku. A neoliberálny fanatizmus nesmie prerásť do liberálneho fašizmu! Slováci a Slovenky, nenechajte sa znova obalamutiť. Ide o veľa. Ťažko sa hľadá ideál na slovenskej politickej scéne. On nielenže neexistuje, ale mnohí tzv. slovenskí politici by si teda spravodlivo zaslúžili……
Ale napriek všetkému nemôžeme byť ľahostajní. Slovenky a Slováci, všetci čo aspoň trošku ľúbite Slovensko a chcete ho zachovať pre naše milované deti, choďte voliť!!
Ako povedal Trump vo svojom nedávnom prejave v OSN: „Budúcnosť nepatrí globalistom. Budúcnosť patrí vlastencom. Budúcnosť patrí suverénym a nezávislým štátom (národom), ktoré ochraňujú svojich občanov, vážia si susedov a ctia si rozdiely, ktoré robia každú krajinu jedinečnou a unikátnou“.
Hlavu hore!! Všetci sme si strojcami svojho šťastia!! Ako hovorí slovenská ľudová múdrosť: Keď si sám pomôžeš, aj Boh Ti pomôže!!
Dezider Štefunko
Zdroj: hlavnespravy.sk
