Ťažiskovou aktivitou rezbára sú výjavy zo života dedinského človeka v minulosti, zhmotnené do dreveníc a postáv zobrazujúcich život a prácu v tomto ťažkom období našej minulosti.
Postupne vznikla celá veľká drevená dedina, ktorou sa autor prezentuje na rôznych podujatiach v širokom okolí svojho pôsobiska. Túto dedinu bolo možné zhliadnuť aj na samostatnej výstave v Spišskej Novej Vsi a v Levoči.
V remeselných rodinách sa nástroje zvyknú opatrovať a odovzdávať z pokolenia na pokolenie. Pri práci s drevom ich treba nemálo. Keďže strojárska výroba mu je známa, venuje sa aj výrobe pôvodného náradia – nožov, dlát, rydiel, lyžičníkov, a podobne. Popri inom vyrába rôzne drevené hlavolamy a suveníry, venuje sa aj sakrálnej tvorbe. Nakoľko z doteraz popísaných činností vznikajú pomerne malé artefakty, pocítil túžbu urobiť niečo väčšie. Začalo sa to nadrozmernými drevenými plastikami, ktoré zdobia obec Spišský Hrhov a pokračovalo slovenskými rekordmi, kde vyrobil najväčší hlavolam a kombinovaný erb ale aj najväčšiu lyžicu na svete. V roku 2004 sa zúčastnil aj na Medzinárodnom rezbárskom pleneri Majstra Pavla v Levoči. Resumé
Vyrezávanie ma upokojuje, keď pracujem, som šťastný. Nijaké náhlenie, žiadna nervozita. Hrám sa s drevom. Rozmýšľam, čo z neho vytvorím. Čo mi napovie. Bez vzťahu k drevu a bez vnútornej pohody sa nedá vyrezávať. Je potešením pracovať s voňavým drevom. Dôležité je byť vnímavý a mať cit. Nič sa nedá dopredu nakresliť, človek to musí mať v oku. V minulosti mal človek oveľa bližšie k drevu, nakoľko obydlia boli z dreva a taktiež náradie aj riad ktorý používali. Dnes je dreva okolo nás menej. Preto chcem svojimi prácami poukázať na potrebu bližšieho vzťahu človeka k drevu.