1.ročník
Prvý rok na strednej prešiel ako voda. I keď chvíľkami sme si mysleli, dve minúty na hodine sa vlečú a je z nich pol hodina. Zoznámenie sa na začiatku vyzeralo ako hračka, no vôbec to tak nebolo. Najprv sme sa zoznámili ako tak a potom sa začali vytvárať skupinky. Ak náhodou nezapadáte do žiadnej skupinky, nič si z toho nerobte, pretože aj tak dlho nevydržia. Ja som mala výhodu, že som na strednú išla spolu s mojou kamarátkou. Inak by som bola doteraz ako čierny baránok v stáde oviec. Najťažšie bolo, zapamätať si mená profesorov a rozvrh. Mať každú hodinu v inej učebni a behať pomedzi 3 poschodia, sranda nie je. Profesori k vám budú zozačiatku milý, ale časom spoznáte kto stojí za to, aby ste boli milý aj vy k nemu. Tak to bolo aj u nás. Najprv nám všetci pomáhali zorientovať sa a potom nás iba ohovárali pred inými triedami. Ale to je bežné. Veď aj my študenti sem - tam (teda dosť často) ohovárame alebo nadávame na profesorov. Kto z vás to nikdy neurobil? Prvý rok na strednej vás naučí aj nadávať. A potom to bežne využívate. Verte, viem o čom vravím. A výlety? Nikdy, podotýkam NIKDY, sme sa celá trieda nezhodli na ničom. Ani na Dni masiek (za akú masku pôjdeme hromadne), ani na tom, kto zabehne štafetu za celú triedu, a ani na koncoročnom výlete. Našťastie všetko za nás vybavila triedna profesorka. Ešte, že ju máme. Výlet na 3 dni do Tatier, a aj tak sa všetci nezúčastnili. Pretrpieť pár dni so spolužiakmi a užiť si skvelý výlet....skúsiť to mohli. Ja s pár babami sme si to náramne užili. Za spomienky predsa nič nedáte. Tie vám zostanú najviac.