Liečivé rastliny
1. Liečivé rastliny v živote človeka
Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Skoro každý deň sa dostávajú na náš stôl ako potraviny, mnohé slúžia na technické účely a početnou skupinou rastlín sú rastliny určené na liečbu. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište, ako napríklad nadmorská výška. Dávnoveký človek si všimol, že rastliny ho môžu živiť ale aj liečiť. Vo svojej poverčivosti si myslel, že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v tele rastliny. Ľudia sa snažili o priazeň ducha, tak mu prinášali rôzne dary a obete.
Na Blízkom i Ďalekom Východe existovala skutočná lekárska veda už pred zrodom antickej vzdelanosti. Bola skutočne na vysokej úrovni. Ďalej aj starí Babylončania a Egypťania mali lekárstvo na vysokej úrovni. Medikamentózna liečba spočívala v minulosti predovšetkým na liečivých rastlinách, menej na látkach minerálneho pôvodu. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. Verilo sa, že rastliny s mečovitými listami hoja sečné rany, rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke.
Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna ( zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). V terajšej dobe sa uplatňuje skôr prevencia. Tieto liečebné postupy sa snažia v tele vyvolať obranný proces liečivými látkami opačného účinku. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos- iný a pathos- choroba). Nespokojnosť s alepatickými liečebnými postupmi viedla k založeniu homeopatickej liečby ( z gréckeho homoios- podobný). Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva, ktoré vo vyšších dávkach vyvoláva u zdravého človeka príznaky podobného ochorenia. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva, učenia o signatúre, alopatie i homeopatie. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie.
1.1 Zber a sušenie liečivých rastlín
Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. Pre vegetáciu , teda aj pre liečivé rastliny má veľmi dobre podmienky. Slovensko je bohaté na vodné pramene, čo priaznivo ovplyvňuje vegetáciu. Na Slovensku rastie zhruba 200- 250 liečivých rastlín od nížinných pásiem až po alpínske hole a to v produkčnom množstve, čiže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť.
1.1.1 Od liečivej rastliny k droge
Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky, ktoré sú výsledkom biochemických pochodov v istom štádiu vývoja celej rastliny, alebo len jej časti. Rastliny môžeme využívať buď priamo čerstvé, čo je zvyčajne dosť ťažké. Zvyčajne sa konzervujú takým spôsobom, aby sa nestratili práve tie látky, ktoré podmieňujú liečivosť. Najvýhodnejším spôsobom je sušenie. Čerstvé rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu, no jej sušením vznikne droga. Čerstvé rastliny majú uplatnenie v terapii lebo liečivé látky v rastline sa v nich nemenia. Preto sa budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách. Homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. Čerstvá biologická surovina sa musí rýchlo spracovať, lebo potom v nej začnú prebiehať nežiaduce zmeny obsahových látok. Na zastavenie týchto zmien sa používajú rôzne prostriedky, no v domácnosti sa dajú použiť len zriedka kedy, lebo je to napríklad : pôsobenie pár alkoholu na zozbieraný materiál, zmrazovanie pri nízkych teplotách lyofilizácia.
Sušenie liečivej rastliny- drogy je veľmi citlivá robota. Niektoré rastliny treba pred sušením upraviť, napr. lúpať, rozkrajovať, bieliť.