Všade samé svetre
"Pozri na tento svetrík," povie teta a ukazuje kamsi hore. Stredajší bazár s oblečením je tu očividne veľmi obľúbený. Všade počuť výkriky obchodníkov, šušťanie igelitových tašiek a mravu nadšených kupujúcich. Tamto v rohu akurát predavač vysypal obrovský mech s teplučkými rukavicami. Neviete si predstaviť ten zhluk, čo sa okolo neho zrazu objavil. Rýchlosťou svetla. Asi 15 žien sa tlačia jedna na druhú a snažia sa uchmatnúť aspoň jeden pár rukavíc. Pri ďalšom stánku zavalitá Turkyňa predáva kuchynský riad a popritom štrikuje farebné ponožky. Vzduchom sa vznáša vôňa čerstvých simitov. A mňa už začínajú oziabať prsty na nohách. "Všetky veci sú také krásne," jedna Turkyňa vraví druhej držiac ju pod pazuchu," neviem, kde skôr pozerať, kúpila som by som všetko." No, asi som dosť vyberavá alebo mám iný štýl, ale niektoré kúsky by som asi len do záhrady nosila.
"Tamtá máva dobrý tovar," teta zrazu zabočí doprava a ja sa bežím za ňou, nech ju nestratím. Teta chce tuším dneska prejsť všetky stánky. Chce vybrať a poslať darčeky pre mojich rodičov a sestru. Je to veľmi milé.
"A čo povieš na toto?" vyberá z kopy dlhý pásikavé tričko. Tuším sa jej strašne páčia pásiky. A perly. Prípadne nablýskané nápisy. A hlavne svetre. "Neviem či nebude sestre veľký." Teta je zúfala a mne už dochádzajú výhovorky. "Ale, teta, nemusíte si vôbec robiť starosti," snažím sa jej vysvetliť, že nemusí nič posielať. "Ale ja chcem tvojím rodičom niečo pekné poslať," pozrie na mňa a usmeje sa. "Tak kúpme nejakú maličkosť. Napríklad ponožky," hľadám kompromis. "Ale to je málo predsa," povie a ťahá ma k ďalšiemu stánku.
"Tieto šaty sú pekné," dvíha do výšky čierne šaty s vyšívanými kvetmi. "Tie sú celkom pekné," naozaj sú pekné a mamine by sa páčili. "Akú veľkosť potrebujete," pribehne za nami pani predavačka. "Neviem, asi XL," premýšľam. "Och, aké je zlatá," pozrie na mňa a pohladí ma po líci. Teta sa na mňa pyšne usmieva, "ale nie je Turkyňa." Pani si ma začne obzerať," a odkiaľ že si?" Vždy, keď na mňa niekto takto pozerá, štípe ma za líce a rozplýva sa, tak sa hanbím. "Zo Slovenska," odpoviem. "To je milé, maşallah, veľmi je chutná." tentoraz ma chytá za vlasy.
Nakúpili sme. Pyžamo, papuče, šaty od zvedavej predavačky. Konečne ideme domov.
