Slovensko
Slovenská republika je relatívne nový samostatný štát, ktorý vznikol 1. januára 1993 rozdelením bývalého Československa. Krajina je prevažne hornatá. Ťahá sa ňou časť západného karpatského pásma. Najvyšším vrchom vo Vysokých Tatrách pri severnej hranici je Gerlachovský štít s výškou 2655 m. n. m. V Tatrách sa nachádza asi 150 ľadovcových jazier (plies).
Na juhu sa rozkladá úrodná Podunajská nížina v povodí Dunaja, ktorý tvorí časť južnej hranice štátu s Maďarskom. Väčšina riek steká z hornatého severu do Podunajskej nížíny a vlievajú sa do Dunaja. Východoslovenské rieky sú odvodňované predovšetkým prostredníctvom Tisy. Slovenská republika oplýva značným bohatstvom lesov pokrývajúcich takmer 40% jej územia. Horské lesy tvoria prevažne smrek a vzácnejšie jedle, v nížších polohách rastie buk, breza, javor, lipa, a v nížinách sú zväčša dubové lesy. Pozdlž riek, najmä v okolí Dunaja, sa nachádzajú zvyšky lužných lesov.
K najkrajším oblastiam Slovenska patrí Slovenský raj - krasová oblasť na východe štátu. Na juhovýchode je Slovenský kras s množstvom priepastí a jaskýň. Slovensko si chráni prírodu v 9 národných parkoch a početných prírodných rezerváciach. Najznámejšie parky sú TANAP a NAPANT.
Podnebie
Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme. V Košiciach na východe kolíšu priemerné teploty od -3 stupňov v januári do 20 stupňov v júli. V horách je oveľa chladnejšie. Hlavné mesto Bratislava má miernejšie podnebie. Po celý rok sa na území štátu vyskytujú dážďové či snehové zrážky. V horách sa priemerné ročné zrážky pohybujú nad 1000 mm, v Tatrách ich spadne aj viac.
História
V 5. a 6. storočí osídlilo Slovensko slovanské obyvateľstvo, pred ktorým tu žili keltské a germánske kmene. Slovenské územie patrilo v 9. storočí k Veľkomoravskej ríši, ktorá sa rozpadla pod náporom Maďarov v roku 907. Maďari potom obsadili celú Juhoslovenskú a Východoslovenskú nížinu, zatiaľ čo slovenské obyvateľstvo sa usadilo v horách. Takmer 1000 rokov patrilo Slovensko (ako tzv. Horné Uhorsko) k Uhorsku a slovenský jazyk a kultúra boli potlačované.
V roku 1867 bola vytvorená konštitučná dualistická monarchia Rakúsko Uhorsko. Po jeho rozpade koncom 1. svetovej vojny vytvorili Česi a Slováci nový štát - Československú republiku. Slováci sa v jeho rámci opäť zaradili medzi rozvíjajúce sa národy. V marci 1939 bolo oklieštené Slovensko pod nemeckým patronátom prehlásené za samostatný štát a ako spojenec Nemecka sa muselo zúčastniť 2. svetovej vojny. Ku koncu vojny však vypuklo Slovenské národné povstanie (1944), vďaka ktorému sa Slovensko ocitlo medzi víťaznými štátmi a stalo sa znovu súčasťou Československa. V roku 1948 zvíťazila vo voľbách v ČSR komunistická strana a ujala sa vlády. Najskôr pevný režim s orientáciou na Sovietsky zväz sa postupne zmiernil (najmä v 60. rokoch). Pokus o demokratizáciu zastavila v auguste 1968 okupácia vojskami Sovietskeho zväzu a jeho spojencov.
Politika
Po páde komunizmu v roku 1989 priniesla novonabudnutá sloboda aj obnovenie snáh o nezávislosť Slovenska. Dohoda medzi českými a slovenskými politikmi viedla 1. januára 1993 k vzniku samostatnej Slovneskej republiky. Napriek tomu, že je krajina nezávislá, uchovavá si aj naďalej úzke vzťahy s Českom. Mnohí Slováci žijú v Čechách a naopak. Po roku 2002 sa Slovensko stalo členom NATO a EU. V roku 2009 ako jeden z prvých štátov bývalého sovietskeho bloku nahradilo Slovenskú korunu eurom.
Hospodárstvo
Slovensko patrí medzi vyspelé európske štáty. V poľnohospodárstve pracuje asi 12% obyvateľstva. Hlavnými plodinami sú obilniny, kukurica, cukrová repa a vinič. Chová sa hydina, dobytok, ošípané a ovce. Priemysel zamestnáva asi 33% obyvateľov. Hlavnými priemyselnými centrami sú Bratislava a Košice. Vyrába sa oceľ, automobily, stroje, chemikálie a textil.
Základné informácie
Rozloha: 49 035 km
Hlavné mesto: Bratislava (460 000 obyvateľov)
Obyvateľstvo: 5,5 mil.
Štátne zriadenie: republika
Etnické zloženie obyvateľov: Slováci 86%, Maďari 9%, Rómovia 2%, Česi, Rusíni
Jazyky: slovenčina (úradný)
Náboženstvá: katolícke 68%, evanjelické 7%, pravoslávne 5%, bez vyznania
Mena: 1 euro = 100 centov,
Mestá
Bratislava - Hlavné mesto Slovenska sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Dunaj v juhozápadnej časti krajiny. Pôvodné keltské oppidum nazývané Breslava či Preslava sa stalo začiatkom nášho letopočtu súčasťou hraníc Rímskej ríše, neskôr jedným z centier Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 907. V rámci Uhorska sa stala významným mestom a v časoch tureckej okupácie Budína v 16. a 17. storočí aj hlavným mestom. Panovnícky dvor však vtedy sídlil vo Viedni. Po vzniku ČSR v roku 1918 sa stala hlavným mestom Slovenska a centrom slovenského kulturného života. V roku 1919 tu bola založená Univerzita Komenského. Od roku 1993 je hlavným mestom Slovenska. Z pamiatok vyniká Bratislavský hrad, Katedrála sv. Martina alebo aj moderný Nový most cez Dunaj.
Košice - druhé najväčšie mesto s počtom 240 000 obyvateľov sa nachádza na východe krajiny, neďaleko hraníc s Maďarskom. Mestom preteká rieka Hornád. Označuje sa často aj ako Metropola východu. Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo erbovú listinu. Odohráva sa tu aj najstarší európsky maratón a nachádza sa tu aj najvýchodnejšia gotická katedrála (Dóm sv. Alžbety). Historické centrum mesta je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Za navštívenie určite stojí Dóm sv. Alžbety, Miklušová väznica, Štátne divadlo, Spievajúca fontána, či Urbanova veža.
Prešov - s počtom 90 000 obyvateľov je tretie najväčšie mesto Slovenska. Označuje sa aj ako metropola Šariša. Nachádza sa na sever, neďaleko Košíc. Za navštívenie stojí Kostol sv. Mikuláša, Kostol sv. Kríža, Solivar, či Mestská radnica.
Slovenská vlajka má typické slovanské farby - bielu, modrú a červenú. Aby sa zabránilo zámene s ruskou vlajkou, bol pridaný štátny znak. Tri modré vrchy na štíte symbolizujú tri hlavné slovenské pohoria.