Maďarsko
Maďarská republika je vnútrozemský štát v strednej Európe. Je to prevažne nížinatá krajina, ktorou pretekajú dve veľké rieky: Dunaj a jeho prítok Tisa. Väčšinu krajiny na východ od Dunaja vypĺňa Veľká dunajská kotlina, ktorá pokrýva asi polovicu Maďarska. Na západ od Dunaja sa rozprestiera kopcovitá oblasť nazývaná Zadunajsko, kde sa nachádza najväčšie maďarské jazero Balaton. Na severozápade, kde je oddelená pásom vrchovín, sa rozkladá ďalšia úrodná oblasť, Malá dunajská kotlina. Najvyššie pohorie Matra na severe tesne presahuje hranicu 1 000 m. n. m. Toto územie pôvodne pokrývala step, ale už pred storočiami bola zmenená na ornú pôdu a pasienky. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step tzv. pusta.
Podnebie
Maďarsko sa nachádza ďaleko od zmierňujúceho vplyvu mora, preto má letá horúce a slnečné a zimy oveľa chladnejšie a suchšie ako západná Európa.
História
Ugrofínske kmene prišli na Veľkú dunajskú kotlinu z východu v 9. storočí. Na začiatku 11. storočia prijal prvý uhorský kráľ Štefan I. kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Uhorské kráľovstvo patrilo k najvýznamnejším v strednej Európe. Po porážke v bitke pri Moháči v roku 1526 bola veľká časť územia obsadená Turkami, len zvyšok na severe a západe patril Habsburgovcom. Koncom 17. storočia bola väčšina územia Uhorska oslobodená a pripojená k habsburskej monarchii. Snahy Maďarov o navrátenie štátnosti boli naplnené v roku 1867, keď dovtedajšie Rakúske cisárstvo bolo zmenené na duálnu monarchiu, nazvanú Rakúsko-Uhorsko. V jej uhorskej časti sa presadzovali silné tendencie k pomaďarčovaniu, aj keď takmer polovica obyvateľov bola inej národnosti. V prvej svetovej vojne Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane Nemecka. Porážka v roku 1918 viedla k zániku monarchie a novovzniknuté Maďarsko stratilo veľkú časť územia v prospech susedných štátov, na ktorých území žijú maďarské menšiny do súčastnosti. Nový štát bol úradne kráľovstvom, hoci panovník nebol nikdy vybraný. Maďarsko sa v druhej svetovej vojne zúčastnilo (v snahe získať späť stratené územia) ako spojenec Nemecka, ale napriek tomu v roku 1944 Nemci krajinu okupovali. V rokoch 1944 - 1945 oslobodili Maďarsko sovietske vojská, čo predznamenalo ďalší osud krajiny.
Politika
Povojnové Maďarsko sa vzápätí stalo socialistickým štátom podľa sovietskeho vzoru. Hlavou komunistickej vlády bol Mátyás Rákosi, ktorého v roku 1953 kvôli mimoriadnej neobľúbenosti vystriedal Imre Nagy. Ten sa pokúsil o uvoľnenie tvrdého represívneho komunistického režimu, ale na sovietsky pokyn bol v roku 1956 odvolaný. Pokus o návrat Rákosiho viedol k protikomunistickému povstaniu, ktoré v novembri 1956 potlačili sovietske vojská. So sovietskou pomocou sa k moci dostal János Kádár, ktorého vláda urobila politické reformy a zachovala isté liberálne prvky v ekonomickej oblasti, ale inak nevybočovala zo sovietskej línie. V júni 1989 padol monopol jedinej vládnucej strany a Maďarsko sa vrátilo medzi demokratické krajiny. V marci 1999 bolo Maďarsko prijaté do NATO a v máji 2004 sa stalo členom Európskej únie.
Hospodárstvo
Počas komunizmu sa v dovtedy poľnohospodárskom Maďarsku rozvinul priemysel, výhradne vlastnený štátom. Až koncom 80. rokov v krajine prebehla privatizácia a Maďarsko sa vrátilo k trhovému hospodárstvu. Najvýznamnejším odvetvím hospodárstva je spracovateľský priemysel. Hlavnými produktmi sú predovšetkým hliník, chemikálie, elektrotechnika, potraviny (saláma, paprika) a montáž motorových vozidiel. Poľnohospodárstvo zostáva dôležitou zložkou hospodárstva. Pestuje sa predovšetkým kukurica, cukrová repa a pšenica, dôležitý je chov dobytka a ošípaných. Zahraničných návštevníkov lákajú najmä termálne pramene a jazero Balaton.
Mestá
Budapešť - Hlavné mesto Maďarska sa rozkladá na oboch brehoch rieky Dunaj. V roku 1873 vzniklo zlúčením troch osád (Budína, Starého Budína a Pešti). Bolo jedným z dvoch hlavných miest Rakúsko-Uhorska, v roku 1918 sa stalo hlavným mestom nezávislého Maďarska. Budapešť bola centrom ľudového povstania proti komunistickej moci v roku 1956. V starom meste sú zachované významné pamiatky vrátane Budínskeho hradu a pozostatkov rímskych stavieb, pozoruhodné sú budova Parlamentu alebo Národné múzeum. Na území mesta sa nachádza viac ako 100 termálnych prameňov a početné kúpele, vďaka ktorým sa Budapešť zaraďuje medzi najväčšie kúpeľné mestá sveta.
Debrecín - je s 200 000 obyvateľmi druhé najväčšie mesto Maďarska. Je to kultúrne, hospodárske a politické centrum východného Maďarska. Nachádza sa neďaleko Rumunska a Ukrajiny. Mesto leží taktiež neďaleko národného parku maďarskej pusty Hortobágy.
Miskolc - je s počtom 160 000 obyvateľov tretie najväčšie mesto Maďarska, je to regionálne centrum severovýchodného Maďarska. Za zhliadnutie stojí Národné divadlo alebo Drevený kostol.
Maďarská vlajka bola prijatá v roku 1919, aj keď červenú, bielu a zelenú vlajku používali uhorské vojská už v 15. storočí. Táto trikolóra si získala veľkú obľubu v roku 1848, počas revolúcie proti Habsburgovcom, a používala sa aj v ére Rakúsko-Uhorska.