a-16
16
Komunikácia so zákazníkom : Komunikačné schopnosti pre technika sú nápomocné pre riešenie zákazníckych problémov. Vyžaduje si to čas vyvinúť si dobré komunikačné schopnosti.
Čím viac budeme mať lepšie komunikačné schopnosti, tým budete efektívnejší pri komunikácií so zákazníkom. Bystrí technik s dobrými komunikačnými schopnosťami bude vždy žiadaný na trhu práce.
Ako technik máte niekoľko komunikačných a technických prostriedkov na získavanie informácií v procese opravy.
Nasledujúci výpis označuje najčastejšie technické zdroje : Osobná skúsenosť, skriptá, web stránky, vyhľadávací nástroj, online FAQs, kolega, podporný predajcovia, diagnostické a opravné nástroje, manuál výrobcu, email.
Ak komunikujete so zákazníkom osobne, zákazník sleduje vašu reč tela. Ak komunikujete so zákazníkom telefonický môže zákazník počuť váš tón hlasu a intonáciu a v najhoršom prípade to môže vyznieť pre neho ako posmech.
Vždy keď komunikujeme so zákazníkom telefonicky, alebo osobne, je vždy dôležité komunikovať správne a reprezentovať sa ako profesionál a nikdy neprenášajte vašu frustráciu z jedného hovoru na druhý.
Typy zákazníkov :
Ukecaný zákazník
Odborný zákazník
Hrubý zákazník
Nahnevaný zákazník
Neodborný zákazník
Plánovanie procesov : Plánovanie času procesora – základná funkcia OS. Prideľovaním procesora jednotlivým procesom sa práca celého počítačového systému zefektívni.
Plánovanie – základ multiprogramovania. (Základnou myšlienkou multiprogramovania je, aby stále bežalo niekoľko procesov, aby sa procesor maximálne využíval)
Prepínanie CPU medzi procesmi OS – zefektívnenie práce počítača.
Plánovacie algoritmy :
Spracovanie v poradí príchodu FCFS : Tento algoritmus spracovania v poradí príchodu je najjednoduchší. Základnou ideou tohto algoritmu je, proces, ktorý požiadal o pridelenie procesora ako prvý ho dostane ako prvý. Pri zaradovaní procesu do fronty pripravených procesov sa riadiaci blok procesu zaradí na koniec fronty.
Najkratší procesor najskôr SJF : Podľa času, ktorý vyžaduje proces na procesore sa určuje poradie spracovania procesov. Po uvoľnení procesora sa procesor pridelí procesu, ktorý má najmenšie požiadavky na čas procesora pre svoje dokončenie v prípade ak bol medzitým spracovávaný.
Plánovanie podľa priorít : Obecný prípad pre algoritmus plánovanie podľa priorít je algoritmus najkratší proces najskôr (SJF). Každý proces má pridelenú prioritu, podľa tejto priority sa prideľuje procesor procesu. Procesor sa prideľuje procesu s najvyššou prioritou.
Cyklické plánovanie : Tento typ plánovacieho algoritmu bol špeciálne navrhnutý pre systémy so zdieľaním času. Je veľmi podobný algoritmu spracovania v poradí príchodu, ale je preemptívny. Pri tomto plánovaní sa definuje časové kvantum v rozmedzí (1- 10 ms).
Prakticky v OS existujú 4 typy plánovania:
⦁ Dlhodobé, strednodobé, krátkodobé, plánovanie obsluhy V/V požiadaviek
Plánovanie času procesora tvorí podstatnú časť návrhu OS.
Pozorovaním činností procesov sa zistilo, že vykonanie procesu pozostáva z cyklov práce procesora a čakania V/V operácie. Práca procesu začína cyklom procesora a pokračuje striedaním cyklu procesora so stavmi čakania na V/V. Proces končí zasa cyklom procesora, aby mohol byť dokončený štandardnými dokončovacími operáciami.
Rozhodovanie o plánovaní času procesora sa môže urobiť vždy pri jednom z nasledujúcich prechodov:
⦁ Keď proces prepína zo stavu bežiaci do stavu čakajúci (čakanie na dokončenie V/V operácie alebo čakanie na ukončenie potomka).
⦁ Keď proces prepína zo stavu bežiaci do stavu pripravený.
⦁ Keď proces prepína zo stavu čakajúci do stavu pripravený.
⦁ Keď proces končí.
Doména : Pre človeka ako užívateľa sú ale IP adresy ťažko zapamätateľné, preto sa namiesto IP adresy používa názov sieťového rozhrania - doménové meno. Toto meno môžeme použiť vo všetkých príkazoch, kde je možné použiť IP adresu, pričom jedna IP adresa môže mať priradených i niekoľko doménových mien.
Internetová doména : Internetová doména (doménové meno) je základom identity na internete, je to virtuálna adresa a online značka. Návštevníci a zákazníci si budú toto meno pamätať a používať ho, ak si budú chcieť pozrieť stránku. Každá zaregistrovaná doména je jedinečná a má len jedného vlastníka. Žiadne dva subjekty nemôžu súčasne vlastniť rovnakú doménu (webovú adresu).
Doména LAN : tvorí segment siete (pripojeních pomocou hubů a switchů) alebo viacerých segmentov pomocou mostu (bridge). LAN doména rozdeľuje router alebo geteway.
Príkazy na prácu s procedúrami, UNIT
Užitočnosť týchto pojmov sa prejaví, ak si chceme zapamätať určitý súbor príkazov. Najprv si ho zadefinujeme a potom ho môžeme vykonávať pomocou názvu procedúry alebo funkcie. Väčší program sa dá takto rozdeliť na menšie časti.
Procedúry sme už používali a zistili sme, že to nie je nič ťažké. Napríklad aj známy writeln je procedúrou.
writeln('ano');
Poďme si však vytvoriť svoju vlastnú. Procedúra sa deklaruje ešte pred blokom begin - end. (s bodkou). Vykonávame ju napísaním jej názvu (nezabudnime na bodkočiarku).
program nazov_programu;
{deklaracia procedury}
procedure moja_procedura;
begin
prikazy_procedury;
end;
{samotny program}
begin
moja_procedura;
end.
Naša sa bude volať meno a jej úlohou sa stane zistiť a vypísať vaše meno. Uznávam, že to nie je vôbec praktický príklad, ale poslúži nám.
program mena;
var
text_mena: string;
// deklaracia procedury
procedure meno;
begin
writeln('Zadajte meno.');
readln(text_mena);
writeln('Volate sa ',text_mena,'.');
end;
// samotny program
begin
meno;
writeln('Skusime to este raz.');
meno;
end.
Procedúry môžu mať aj tzv. parametre. Sú to premenné, ktoré musíme funkcii dodať pri každom jej vykonávaní a vždy môžu byť iné. Píšeme ich do zátvorky za názov procedúry. Ak je parametrov viac, pri deklarácii ich oddeľujeme bodkočiarkami, pri vykonávaní čiarkami (poznáte z writeln).
Teraz náš príklad zmeníme, aby bez zisťovania vypísal dve rôzne mená.
program mena2;
// deklaracia procedury
procedure meno
(poradie: integer; text_mena: string);
begin
writeln(poradie,'. meno je ',text_mena,'.');
end;
// samotny program
begin
meno(1,'Jano');
meno(2,'Peto');
end.