Choď na obsah Choď na menu
 


B-čko

1b)  Bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu na el. inštaláciách

⦁    vysvetlite aký je rozdiel pri práci podľa pokynov, pod dohľadom a pod dozorom

Laik – osoba, ktorá nie je známa ani poučná vo vzťahu k elektrickým zariadeniam.

Poučená osoba – osoba, ktorá je spôsobilá vyhnúť sa nebezpečenstvu, ktoré môže vytvárať elektrina. Ide o osobu bez elektrotechnického vzdelania. Táto poučená osoba, podľa vyhlášky MPSVR   SR č. 718/2002 Z. z.
a) samostatne obsluhovať jednotlivé zariadenia, všetkých napätí pri používaní predpísaných ochranných pomôcok
b) pracovať podľa pokynov na elektrických inštaláciachách NN bez napätia, pracovať pod dohľadom  v blízkosti živých častí väčšej ako 20 cm od živej časti, na inštaláciách pod napätím nesmú pracovať
c) pracovať pod dohľadom odpojených elektrických inštalácií VN a VVN, v blízkosti v časti pod napätím môžu pracovať len pod dozorom a na inštaláciách pod napätím nesmú pracovať vôbec.

⦁    Vysvetlite kedy sa musí vypínať príkaz B a B-PPN

Príkaz B sa vydáva pre práce:
a) na elektrických inštaláciách VN, VVN a zvna ich blízkosti. Pre práce na pracoviskách bez napätia sa príkaz B vydáva len na zaistenie a odistenie pracoviska.
b) na elektrických inštaláciách mn alebo nn je v spoločných priestoroch inštalácií vn, nn alebo zvn kde by mohlo nastať nebezpečenstvo od týchto inštalácii.
Na križovatkách vodičov vonkajších vedení kde môže vniknúť nebezpečenstvo indukovaného napätia.
Príkaz B musí obsahovať: čislo príkazu, meno a popis osoby, ktorej je príkaz určený, druh, miesto a čas práce, mená a osoby vykonávajúce zaistenie pracoviska, spôsob zaistenia
Príkaz B-PPN musí obasahovať:
číslo príkazu, červený popis Pozor, práca pod  Napätím, meno a podpis pracovníka alebo vedúceho práce, miesto, druh a čas trvania práce, počet zúčastnených pracovníkov a vyhlásenie a poučenie pracovníkov.

Príkaz B a B-PPN sa vydáva pre jedno pracovisko a pre jednu pracovnú skupinu a platí najdlhšie 24   hodín.

 

2b) Dodržiavanie zásad bezpečnosti

⦁    vysvetlite čo sú zábrany a ako ich rozdeľujeme

majú byť vyhotovené tak aby chránili pracovníka pred nebezpečným priblížením  alebo dotykom so živými časťami
rozdelujeme ich na:
-trvalé – pevné časti montované na ele.inštaláciach ( napr. dvere kobky alebo skriňového rozvádzača )
-prenosné- nie sú trvalo montované, slúžia na zaistenie pracocviska, pri práci alebo obsluhách sa môžu pracovníci priblíižť až na dotykové

⦁    vymenuj ochranné a pracovné pomôcky

 Všeobecné zásady ich použitia a vhodnosti na konkrétne druhy činností  a závisí od podmienok a druhu pracovnej činnosti. Upravujú ich viaceré všeobecne záväzné právne predpisy a slovenské technické normy, najmä STN 38 1981:/1974. Z právnych predpisov sú to najmä zákon č. 124/2006Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.a z technických noriem je to najmä STN 38 1981:/1974.
 
Ochranné pomôcky:
- ochranné prilby, ochranné okuliare alebo štíty, ochranné elektricky izolujúce rukavice, dielektrické galoše, gumové izolačné koberce, skratovcie a zemiace zariadenia, vybíjacie zariadenia, zábrany, ochranné pásy, záchranné háky,anantistatická obuv, izolačná obuv,.
Pracovné pomôcky:
-skúšačky napätia, idnikátory fáz, izolované náradia, izolačné spínacie tyče, spínacie páky, fázové tyče, meracie prístroje,... .

5b)Definuj pojem technický výkres, popíšte druhy a formáty výkresov
Technický výkres je veľmi dôležitou súčasťou technickej dokumentácie. V porovnaní s inými výrazovými prostriedkami sústreďuje technický výkres na pomerne malej ploche neobyčajne veľké množstvo informácií o tvare, veľkosti a mnohých ďalších vlastnostiach zobrazovaného predmetu alebo zariadenia. Technický výkres je najdôležitejší dorozumievací prostriedok medzi konštruktérom a výrobou bez ohľadu na odbor, jeho pôvodu alebo použitie. Je nositeľom technickej myšlienky.
Technický výkres obsahuje všetky potrebné údaje pre výrobu súčiastky alebo zariadenia. Predpisuje tvar a rozmery, ale aj druh materiálu, povolené odchýlky rozmerov a pod. Za presnosť a správnosť údajov, ktoré sú uvedené na výkrese, zodpovedá konštrukcia. Na druhej strane sa však dielňa musí pri výrobe súčiastky alebo zariadenia presne pridržiavať technického výkresu.
Druhy technických výkresov 
Podľa spôsobu vyhotovenia:                                            náčrt (škica) – je nakreslený voľnou rukou (nemusí byť v mierke). Slúži pre informácie alebo záznam, ktorý obsahuje jednoduché zobrazenie.                                originál (základný výkres alebo matrica) je výkres, ktorý podáva súčasne platnú informáciu alebo údaje a je na ňom zaznamenaná posledná zmena. Obyčajne je nakreslený tušom na prírodnom pauzovacom papieri alebo plátne, resp. vytlačený laserovou tlačiarňou na papier. Kópia zhotovuje sa z originálu rozmnožovaním.                                            Podľa určenia a obsahu:                                        hlavná zostava – výkres zostavy, ktorý znázorňuje všetky skupiny a časti kompletného výrobku.Používa sa pre veľké zariadenia pozostávajúce z niekoľkých samostatných funkčných celkov.    výkres zostavy – určuje spôsob, akým sa majú jednotlivé časti alebo súčiastky zostaviť vo funkčný celok. Na výkrese zostavy sa vykreslia všetky súčiastky, z ktorých sa skladá zobrazené zariadenie. Kótujú sa len hlavné rozmery, ako sú napr. celkové rozmery, vzdialenosti osí a iné charakteristické rozmery.                                        výkres podzostavy – používa sa pri zariadeniach, ktoré sa skladajú z niekoľkých samostatných funkčných celkov. Určuje spôsob, akým sa majú jednotlivé časti alebo súčiastky zostaviť v menší funkčný celok - podzostavu. Na výkrese podzostavy sa vykreslia všetky súčiastky, z ktorých sa skladá zobrazené zariadenie. Zdôraznia sa tie rozmery, ktoré nie je možné zachytiť na iných výkresoch. Súčiastky, ktoré sú nakreslené na výkrese podzostavy, nemusia sa kresliť na výkrese zostavy. Stačí, ak sa príslušná podskupina nakreslí ako celok. Súpis položiek však obsahuje všetky položky, ktoré sú nakreslené na výkrese zostavy aj podzostavy.                                            výkres detailu – výkres, ktorý zobrazuje časti konštrukcie alebo prvku, obyčajne zväčšené a ktorý obsahuje špecifické informácie o tvare a konštrukcii alebo o montáži a spojeniach.            výkres súčiastky – výkres, ktorý znázorňuje jednotlivú súčiastku, ktorá nemôže byť ďalej rozložená. Výkres obsahuje všetky údaje potrebné na jej definovanie.                        výrobný výkres – výkres, obyčajne zhotovený na základe konštrukčných údajov. Musí poskytovať všetky údaje potrebné pre výrobu.                                    tabuľkový výkres – výkres, ktorý znázorňuje súčiastky s podobnými tvarmi, ale s rôznymi charakteristickými znakmi (napr. rozdielne rozmery).                            obrysový výkres – udáva vonkajšiu obrysovú obalovú plochu, celkové rozmery a hmotnosť zariadenia, t. j. údaje potrebné na balenie, prepravu a inštaláciu zariadenia.                výkres pripojenia – podáva informácie pre montáž a spojenie dvoch alebo viacerých častí týkajúcich sa napr. ich rozmerov, krajných polôch, prevádzkových a skúšobných požiadaviek a pod.                                        diagram – grafické znázornenie, obvykle v súradnicovom systéme, vzťahu dvoch alebo viacerých veličín.                                        schéma – výkres, na ktorom sú grafickými symbolmi určené funkcie a vzťahy prvkov zobrazeného systému.                                                nomogram – diagram, z ktorého možno určiť bez výpočtov približné číselné hodnoty vzťahu dvoch alebo viacerých veličín.                                    súpis položiek – je úplný zoznam položiek ktoré vytvárajú zostavu (alebo podzostavu), alebo jednotlivých častí uvedených na technickom výkrese. Položkou môže byť (jedna) súčiastka, materiály potrebné na kompletizáciu výrobku (vodiče, tekutinová náplň, farby na náter a pod.), ale aj montážna jednotka, ktorá má vlastný výkres zostavy. Položky uvedené v súpise položiek, musia byť pomocou odkazov identifikovateľné na príslušnom výkrese. Označenie položky je spojovacím článkom medzi zápisom v súpise položiek a ich znázornením na výkrese, ku ktorému súpis položiek patrí.
Formáty výkresov:
A0 = 841 x  1189             A4 = 210 x 297        
A1 = 599 x 841                A5 = 148 x 210 
A2 = 420 x 594                A6 = 105 x 148
A3 = 297 x 420                A7 = 74 x 105 
                    A8 = 52 x 74
Popíšte čo musí obsahovať titulný blok
1. Polia na identifikačné údaje 
a) zákonný vlastník – meno zákonného majiteľa výkresu, navijak, 
b) identifikačné číslo – spôsob číslovania nie je ustálený a normalizovaný. Číslo výkresu sa môže skladať len z číslic alebo môže byť kombinované z písmen a číslic,                        c) index zmeny – udáva sa len index zmeny, ktorá je opísaná na inom mieste,                 d) dátum vydania – dátum prvého oficiálneho schválenia dokumentu,                     e) číslo listu a počet listov – výkresy, ktoré sú zložené z niekoľkých listov s rovnakým identifikačným číslom výkresu, sa označujú poradovým číslom listov (napr. prvý list z celkove piatich listov sa označí 1/5),                                                 f) šifra jazyka – uvádza sa šifra jazyka (podľa STN ISO 639), v ktorom sú uvedené časti dokumentu závislé od použitého jazyka (napr. slovenčina – sk, angličtina – en). 
2. Polia na popisné údaje                                             a) titul – udáva obsah dokumentu, prípadne viac podrobnejších informácií, napr. o pôvode, určení na trh, normovaných podmienkach, pokynoch na stavbu alebo umiestnenie atď. Titul sa má zostaviť z ustálených termínov uvádzaných v medzinárodných alebo národných normách, resp. podnikových normách alebo v praxi pri používaní dokumentu,                                 b) doplnkový titul – podrobnejšie informácie ako v poli titul. 
3. Polia na administratívne údaje                                         a) zodpovedné oddelenie – skratka alebo šifra jednotky zodpovednej za obsah a údržbu dokumentu v čase jeho schválenia,                                         b) technický referent – kontaktná osoba, ktorá bude odpovedať, usmerňovať a reagovať na dopyty, 9                                                         c) zodpovedná osoba – meno osoby, ktorá schválila dokument. Ak ich je viac, môžu sa uviesť v titulnom bloku alebo v osobitnej časti dokumentu,                                 d) vyhotovil – meno osoby, ktorá dokument vytvorila alebo vykonala jeho zmenu,             e) typ dokumentu – určuje postavenie dokumentu vzhľadom na obsah informácie a usporiadania zobrazenia. Je jedným z hlavných údajov, podľa ktorého sa môže dokument vyhľadať,                 f) triedenie/kľúčové slová – text alebo šifra na triedenie obsahu dokumentu, ktorá sa použije na jeho vyhľadanie.                                                g) postavenie dokumentu – uvádza, v ktorej fáze svojho životného cyklu sa dokument nachádza. Určuje sa termínmi „V príprave“, „Kontroluje sa“, „Schválený“, „Zrušený“, 
h) číslo strany – zvyčajne sa generuje systémom vyhotovenia dokumentu, 
i) počet strán – závisí od použitého vyhotovenia, napr. písma, formátu papieru a veľkosti znakov, 
j) formát papiera – formát pôvodného dokumentu, napr. A4.
Popíšte rozdiel medzi výrobným a zostavným výkresom
Výrobný výkres- je najdôležitejší výkres. Sú to výkresy, podľa ktorých sa vyhotovujú jednotlivé súčiastky. Preto musia obsahovať všetky údaje o súbore súčiastky.
Zostavný výkres- informujú o funkcii celku, o jeho zložení, o postupe montáže a demotáže, sú základným predpokladom vyhotovenia výkresov súčiastok, umožňujú pripraviť výrobu atď. Pri ich rozbore je najvhodnejšie hľadať odpovede na uvedené, aj ďalšie otázky. 
obsahuje: 
- zobrazenie celej zostavy súčiastok 
- kótovanie hlavných rozmerov - informácie o zvaroch, lepených , alebo spájkovaných spojoch 
- popisové pole 
- súpis položiek/ kusovník/ 
- Odkazy na jednotlivé súčiastky – pozície 

Navrhnite jednoduchú elektrotechnickú schému a vysvetlite jej funkciu
 
Jednoduchá elektrotechnická schéma zapojenia vypínača. Schéma sa skladá s 3 komponentov: zdroj elektrickej energie, vypínač a žiarovka. Po zopnutí vypínača začne obvodom pretekať elektrické napatie a prúd. To znamená, že sa žiarovka rozsvieti. Po vypnutí vypínača sa elektrický obvod preruší to znamená, že žiarovka zhasne.

8b) Základné elektrotechnické zákony a ich aplikácia v praxi
    -nakreslite a vysvetlite elektrický obvod a definujte jeho časti
Elektrický obvod je súhrn prvkov tvoriacich uzavretú cestu pre elektrický prúd; vodivé spojenie rôznych prvkov, napr. odporov, kondenzátorov, cievok, zosilňovacích prvkov (elektrónok, tranzistorov), usmerňovačov, meničov inej energie ako elektrickej energie (mikrofónov, rôznych snímačov polohy, tlaku, teploty a pod.), spotrebičov a zdrojov, usporiadaných v jednoduchých alebo zložitých kombináciách a pripojených (resp. určených na pripojenie) na zdroje elektrickej energie.
⦁    Elektrický obvod, ktorý neobsahuje uzly, je jednoduchý elektrický obvod.
⦁    Časť elektrického obvodu medzi dvoma uzlami sa nazýva vetva.
⦁    V uzloch elektrického obvodu sa prúd rozvetvuje.
⦁    Ampérmeter pripájame sériovo k prvku elektrického obvodu, v ktorom meriame prúd.
⦁    Voltmeter pripájame paralelne k prvku elektrického obvodu, na ktorom meriame napätie.
⦁    Každým prvkom jednoduchého elektrického obvodu prechádza rovnaký prúd.

                                 
      -definujte slovne a matematicky Ohmov zákon
Schopnosť vodiča ,,prekážať„ vedeniu elektrickému prúdu v obvode nazývame: elektrický odpor.V roku 1827 George Simon Ohm prvý sformuloval zákon. Zistil vzťah medzi napätím a prúdom prechádzajúcim rezistorom- priamu úmernosť. Koľkokrát sa zväčší napätie, toľkokrát sa zväčší prúd. Ohmov zákon: Elektrický prúd I prechádzajúci rezistorom je priamo úmerný elektrickému napätiu U medzi jeho koncami. Matematické vyjadrenie Ohmovho zákona:
                                 I= U/R
Podiel napätia a prúdu je stála veličina- elektrický odpor, závisí od jeho vlastností a nie od prúdu a napätia.
     -definujte slovne a matematicky prvý a druhý Kirchhoffov zákon
Kirchhoffove zákony sú dve pravidlá stanovujúce princípy zachovania náboja a energie v elektrických obvodoch. Sú jedným zo základných nástrojov pri teoretickej analýze obvodov. Zákony boli pomenované podľa ich objaviteľa Gustava Roberta Kirchhoff, ktorý ich prvýkrát opísal roku 1845. Využívajú sa pri riešení elektrických obvodov.Oba zákony možno priamo odvodiť z Maxwellových rovníc, ktoré však boli formulované až v roku 1864; Kirchhoff zákony vytvoril ako zovšeobecnenie výsledkov Georga Ohma.Okrem Kirchhoffových zákonov pre elektrické obvody existuje aj Kirchhoffov zákon tepelného vyžarovania a ďalšie empirické Kirchhoffove zákony opisujúce vyžarovacie spektrá.
Prvý Kirchhoffov zákon opisuje zákon zachovania elektrického náboja; hovorí, že v každom bode (uzle) elektrického obvodu platí, že:
Súčet prúdov vstupujúcich do uzla sa rovná súčtu prúdov z uzla vystupujúcich.
Alebo
Algebrický súčet prúdov v ktoromkoľvek uzle elektrického obvodu sa rovná nule.
  
 

Druhý Kirchoffov zákon formuluje pre elektrické obvody zákon zachovania energie; hovorí, že:
Súčet výberov napätia na spotrebičoch sa v uzavretej časti obvodu (slučke) rovná súčtu elektromotorických napätí zdrojov v tejto časti obvodu.
alebo
Súčet svorkových napätí prvkov elektrického obvodu v ľubovoľnej slučke sa rovná nule.   
   
   
Okrem napätí na rezistoroch treba uvažovať aj elektrické napätia zdrojov, pretože aj tieto sa nachádzajú na uzavretej dráhe, po ktorej integrujeme. Všeobecne môžeme 2. Kirchhoffov zákon napísať
             
Ak máme rezistory zapojené vedľa seba (paralelne), obr. 9.5.4, potom odpor náhradného rezistora vypočítame z rovnice
      
Pre dva paralelné rezistory je lepšie používať vzorec
     
Rovnice podľa 2. Kirchhoffovho zákona:
                              (d)
                             (e)
 
Ak by zákon pre nejakú slučku neplatil, mohlo by byť konštruované Perpetuum mobile, v ktorom by prúd touto slučkou prechádzal neustále dokola pri permanentnom odbere energie.
Použitie Kirchoffových zákonov
Kirchhoffove zákony sa používajú najmä pre rozvetvené elektrické obvody, pretože spolu s Ohmovým zákonom umožňujú určiť veľkosť a smer elektrického prúdu v jednotlivých vetvách a veľkosť elektrického napätia na svorkách jednotlivých prvkov.
Pri analýze obvodu pomocou Kirchhoffových zákonov je možné použiť jednu z dvoch metód: analýzy uzlov (založené na použití 1. Kirchoffovho zákona) alebo analýzu slučiek (založenú na použití 2. Kirchhoffovho zákona).
Metóda uzlov
⦁    V obvode sa nájdu a označia všetky uzly.
⦁    Ľubovoľne zvolenému uzlu sa priradí nulový elektrický potenciál.
⦁    Všetkým zostávajúcim sa priradí neznáme napätie oproti referenčnému uzlu.
⦁    Pre každý z uzlov okrem referenčného sa zostaví rovnica podľa 1. Kirchhoffovho zákona.
⦁    Táto sústava rovníc sa potom vyrieši.
Metóda slučiek
⦁    Na diagrame sa nájdu elementárne slučky, tzn. slučky, ktoré neobsahujú menšie vnorené slučky.
⦁    Každej takejto slučke sa priradí prúd, ktorý v nej obieha.
⦁    Pre každú slučku sa zapíše rovnica podľa 2. Kirchhoffovho zákona, v ktorej sa ako neznáma použije prúd pretekajúci slučkou.
⦁    Táto sústava rovníc sa potom vyrieši.
Voľba metódy
Obe metódy poskytujú rovnaké výsledky, pre daný obvod však môže byť jedna alebo druhá metóda jednoduchšia. Metódy vyžadujú riešenie sústavy n rovníc o n neznámych. U metódy uzlov je n počet uzlov mínus počet všetkých zdrojov napätia mínus jedna (za referenčný uzol). U metódy slučiek je n rovné počtu elementárnych slučiek mínus počet zdrojov prúdu. Zvyčajne sa preto používa ta metóda, ktorá si vyžaduje riešenia menšieho počtu rovníc.
Je však potrebné poznamenať, že metódu slučiek možno použiť len pre planárne obvody, teda obvody, na ktorých schéme sa nekrižujú vodiče. Taká je ale väčšina obvodov, ktoré sa v praxi vyskytujú.
Kirchhoffove zákony v striedavých obvodoch
Analýzu pomocou Kirchoffových zákonov možno vykonávať v obvodoch jednosmerného prúdu, ako aj v obvodoch striedavého prúdu. V tých sa napätie a prúd vyjadrujú komplexnými číslami, ktoré reprezentujú fázory, a miesto elektrického odporu sa používa impedancia.
Kirchhoffove zákony v teórii grafov
Kirchhoffove zákony sa okrem elektroinžinierstva používajú aj v teórii grafov pre analýzy tokov (ktoré sú všeobecné zavedenie elektrického prúdu) v sieťach (ktoré sú všeobecné zavedenie schémy elektrického obvodu). Dokonca sa dá povedať, že teória grafov ako taká má v Kirchhoffových zákonoch svoje korene.
    -aplikujte základné elektrotechnické zákoni pri praktickom riešení elektrických obvodov

9b. Materiály používané v elektrotechnike
Materiály rozdeľujeme podľa ich vodivosti na vodivé, nevodivé a polovodivé.
a. vodivé materiály: Skupinu elektrotechnických elektricky vodivých materiálov posudzujeme predovšetkým podľa ich dobrej alebo presne definovanej elektrickej vodivosti – konduktivity . Elektricky vodivé materiály kovov tuhej fázy hmoty obsahujú koncentrácie voľných (valenčných) elektrónov daných koncentráciou atómov a ich mocenstvom. Elektricky vodivé materiály s vysokou vodivosťou používané na výrobu vodičov musia mať čo najmenšiu rezistivitu na zabezpečenie požiadavky minimálnych strát pri prenose elektrickej energie a signálov. Na prípravu týchto materiálov sa používa Cu, Al, Ag a Au.
b. nevodivé materiály:  sú to materiály ktoré nevedú elektrický prúd. Elektrický izolant neobsahuje voľné častice s elektrickým nábojom, alebo ich obsahuje v zanedbateľnom množstve. Zamedzuje prietoku elektrického prúdu medzi vodičmi, ktoré majú rozdielny elektrický potenciál.
Dobrými izolantami sú porcelán, sklo, väčšina plastov, drevo, papier, za normálnych podmienok i vzduch alebo iné plyny.
c. polovodivé materiály: – je to látka, ktorá vedie elektrický prúd iba za určitých podmienok, tvorí medzičlánok medzi elektricky vodivými a elektricky nevodivými materiálmi.
⦁    S kovmi majú polovodiče spoločný mechanizmus elektrickej vodivosti, t. j. nosiče el. náboja sú tiež elektróny. Koncentrácia voľných nosičov veľmi rýchlo vzrastá s teplotou. 
Požiadavky na materiály používané v elektrotechnike: 
⦁    Čo najmenšia hodnota rezistivity (okrem odporových materiálov)
⦁    Veľká pevnosť v ťahu, tvrdosť
⦁    Odolnosť proti elektrickému oblúku a oxidácii (elektrické kontakty)
⦁    Nízka teplota tavenia (materiály na spájky a tavné poistky) 
Najpoužívanejšie materiály v elektrotechnike: 
⦁    Meď – je najlepším tradičným vodivým materiálom. Je ťažký, mäkký kov, dobre sa spracúva. Rozlišujeme mäkkú meď (medza pevnosti 190- 240 Mpa), polotvrdú meď (250-300MPa) a tvrdú meď (310 až 400MPa). Mechanická pevnosť rastie na úkor elektrickej vodivosti a ťažnosti. Použitie medi: 
⦁    Mäkká meď – výroba vodičov, káblov.
⦁    Tvrdá meď – trolejové vedenia, lamely komutátorov.
⦁    Medená fólia – plošné spoje.
Hliník je po medi druhým najlepším elektrovodivým materiálom. Je dostupnejší, ľahší a odolnejší voči korózii ako meď. Výhodou je možnosť vytvorenia anodickej oxidácie – tenkej vrstvy oxidu s veľkou tepelnou odolnosťou. Nevýhody: menšia konduktivita, horšie mechanické vlastnosti.
Spôsoby skúšania elektrotechnických materiálov:
Meranie permitivity stratového činiteľa: Permitivita (relatívna permitivita) sa používa na vyjadrenie schopnosti materiálu hromadiť elektrický náboj. Hromadenie náboja je dôsledkom polarizácie materiálu t.j. pohybu viazaných elektrických nábojov v elektrickom poli. Permitivita sa zisťuje ako pomer kapacity meracieho kondenzátora, ktorého elektródový priestor je vyplnený meraným materiálom a kapacity toho istého kondenzátora bez vloženého materiálu, vo vákuu.
Meranie elektrickej pevnosti izolantov: Každý izolant má pri teplote miestnosti do určitej hodnoty intenzity elektrického poľa (napätia medzi elektródami) nepatrnú elektrickú vodivosť. Pri prekročení kritickej intenzity elektrického poľa, izolant stráca izolačné vlastnosti a jeho elektrická vodivosť sa zväčší o niekoľko rádov až takmer na úroveň vodivých materiálov - nastáva prieraz (preskok). Meranie elektrickej pevnosti tuhých látok sa vykonáva podľa normy STN IEC 243-1.
Táto norma popisuje skúšky na materiáloch v tvare dosiek, fólií a podobných plošných materiálov. Spravidla sa používajú elektródy.
Spôsoby opracovania materiálov v elektrotechnike:
Rezanie
Strihanie
             Vŕtanie
             Ohýbanie
             Zahlbovanie otvorov
             Pilovanie                         


11b) Technológia dosiek plošných spojov DPS
je platňa ("doska") tvorená nevodivým substrátom, na ktorom sú na základe schémy zapojenia konkrétneho obvodu vytvorené vodivé spoje, ktorými sú prepojené jednotlivé elektronické prvky. Slúži ako nosný a konštrukčný prvok elektronických obvodov zložených z viacerých samostatných elektronických prvkov. V súčasnosti obsahujú DPS aj jednoduché elektronické zariadenia. 
Návrh DPS môžeme v zásade rozdeliť podľa toho z akých podkladov vychádza a akými prostriedkami je prevádzaný a čo je jeho cieľom. Do návrhu DPS bolo zaradené aj prekresľovanie hotového návrhu DPS načrtnutého na papieri do CAD systému, pretože v konečnom dôsledku tiež vedie k generovaniu podkladov pre výrobu DPS .
DPS delíme na : Jednovrstvové DPS sú najjednoduchšie, pretože nepotrebujú vodivé prepojenia medzi jednotlivými vrstvami.
 Dvojvrstvové DPS obsahujú spoje po oboch stranách nosného materiálu, prepojenia medzi nimi sú tvorené prekovenými dierami (tzv. via).
 Viacvrstvové DPS obsahujú vodivé vrstvy aj vo vnútri materiálu a sú vyrábané spájaním viacerých jedno- a dvojvrstvových DPS s izolačnými medzi-vrstvami. 
Maska DPS-  zjednoduší spájkovanie hustejšie osadených dosiek. umožní navrhovať dosky s menšími izolačnými medzerami okolo prechodov a spájkovacích plôšok (a tým šetriť miesto), obmedzí skraty pod SMD súčiastkami a v neposlednom rade DPS získa nádherný, takmer profesionálny vzhľad.
Výroba DPS    
1, návrh motívu – obvykle tvorený v počítačovom programe CAD neskôr je prenesený na priesvitnú fóliu, ktorá slúži ako predloha pre výrobu DPS.
2, spracovanie – doska je najprv vŕtaná na súradnicovo riadenej vŕtačke CNC na základe motívu. Do dier je vliata tenká vrstva kovu ktorá je potom galvanicky upravená. 
Zásady ochrany zdravia pri výrobe DPS
Zamestnanec je povinný dodržiavať správne uvedené podmienky pre ochranu zdravia a životného prostredia. Je povinný nosiť dané oblečenie a obuv, poprípade masky pre ochranu dýchacích ciest kedy sa vyrábajú dosky DPS. Znečistený odpad by sa nemal vyhadzovať ale naďalej využiť v priemysle. 

 

13b) Meranie základných elektrických veličín:
⦁    Charakterizujte elektrické napätie, elektrický prúd, elektrický odpor, cievku a kondenzátor
⦁    Elektrické napätie (U- značka V- jednotka volt )je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje rozdiel ⦁    elektrického potenciálu dvoch bodov a predstavuje energiu potrebnú na premiestnenie ⦁    elektrického náboja medzi týmito dvoma bodmi v určitom ⦁    elektrickom poli. Elektrický prud (I- značka A- jednotka Amprér) je ⦁    fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje množstvo ⦁    elektrického náboja, ktorý prejde prierezom ⦁    vodiča za jednotku ⦁    času. Smer elektrického prúdu sa delí na: 1. skutočný a 2. dohodnutý. Skutočný smer elektrického prúdu je daný od '−' póla zdroja k '+' póla zdroja. Dohodnutý smer elektrického prúdu je opačný. 
Elektrický odpor ( R- značka Ω- jednotka ohm)  je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc. Je definovaný ako podiel napätia a prúdu prechádzajúceho predmetom následkom tohto napätia.
Cievka -Sú dvojpólové pasívne súčiastky konštruované tak, aby mali vlastnú indukčnosť L. Označujeme ich symbolom a písmenom L, základná jednotka je  HENRY - [H]
Kondenzator - je elektronická súčiastka, ktorej prevažujúca vlastnosť je jej elektrická kapacita.V zásade vždy ide o dve elektródy s vloženým dielektrikom, ale v závislosti od detailov konštrukcie kondenzátora sa za rôznych podmienok prejavujú ich nežiadúce (parazitné) vlastnosti (napr. sériový odpor, zvod, indukčnosť, teplotné závislosti, zmeny vlastností v čase, nelinearita kapacity (závislosť od napätia) atď.). Kvôli tomuto sa vyrába množstvo rôznych typov kondenzátorov a je potrebné vždy vybrať vhodný typ podľa typu aplikácie (samozrejme s prihliadnutím aj na cenu a rozmery).

⦁    Popíšte spôsob merania elektrického napätia a elektrického prúdu
⦁    Elektrický prúd meriame ampérmetrom zapojením serióvo s časťou obvodu v ktorej chceme zmerať elektrický prúd. Keďže vnútorný odpor ampérmetra je veľmi malý, nesmieme ho nikdy pripojiť bez spotrebiča priamo na zdroj. Pri meraní jednosmerného prúdu musíme dbať, aby sme dodržali správnu polaritu prístroja vzhľadom na zdroj napätia. Rozsah ampérmetra možno zväčšiť sústavou paralelne spojených bočníkov priamo v prístroji.                                  Elektrické napätie meriame voltmetrom pripojeným k miestam, v ktorých meriame rozdiel potenciálov. Voltmeter má mať čo najväčší vnútorný odpor, aby ním prechádzal minimálny prúd, ktorí významne nezmení prúdové pomery v danej vetve obvodu. Rozsah voltmetra možno rozšíriť predradnými rezistormi spojenými sériovo s meracou sústavou prístroja. Aj tieto rezistory sú priamo v prístroji.
⦁    Porovnajte a vysvetlite meranie elektrického odporu, indukčnosti cievky a kapacity kondenzátoru priamou a nepriamou metódou
⦁    Nepriamou metódou – VA Metoda Podľa Ohmovho zákona je úbytok napätia U na odpore R úmerný prúdu, ktorý ním prechádza (U=R.I). Odpor teda môžeme určiť, ak zmeriame prúd a napätie na odpore. Prístroje, ktorými meriame tieto parametre však tiež do určitej miery ovplyvňujú merací obvod. Meranie odporu týmto spôsobom má dva varianty. 
U

⦁    Priamou metodou – pomocou ohmetra
⦁    Meranie indukčnosti cievky - Princíp merania indukčnosti je založený na odmeraní činného odporu cievky a jej impedancie voltampérovou metódou a následnom výpočte indukčnosti. Metóda je vhodná na meranie indukčnosti vzduchových cievok (bez feromagnetického jadra). Cievku pripojíme najprv na jednosmerný zdroj. Odmeriame DC napätie a prúd a pomocou ohmovho zákona vypočítame činný odpor cievky. Potom cievku pripojíme na striedavý zdroj, odmeriame AC napätie a prúd a vypočítame impedanciu cievky. Indukčnosť vypočítame podľa odvodeného vzťahu.
⦁    Meranie kapacity kondenzátora priamou metódou
Keď sú v okruhu zapojené v sérii odpor (R), indukčnosť (L) a kapacita (C) a premenlivý prúd je sínusový o frekvencii f, platí pre impedanciu vzťah
                                        (3)

kde Uef a Ief sú efektívne hodnoty napätia a prúdu. R je tzv. ohmický odpor a člen   a   predstavujú induktívny a kapacitný odpor. V prípade určovania kapacity kondenzátora výraz pre impedanciu nadobúda tvar 
                                                   (4)
pretože pre striedavý prúd má ideálny kondenzátor nulový ohmický a induktívny odpor.Meranie vykonáme podľa schémy pre meranie odporu priamou metódou (obr.1), len odpor nahradíme kondenzátorom a použijeme zdroj striedavého prúdu o známej frekvencii f. 
Meranie kapacity mostíkovou metódou - Schéma pre meranie kapacity touto metódou je na obr.2. Tu sú dva odpory nahradené dvoma kondenzátormi C1 a C2. Ďalšie dva odpory R3 a R4 majú byť neinduktívne. Zdroj striedavého prúdu pripojíme tak, aby každá z dvoch vetiev medzi pólmi zdroja obsahovala aj kapacitu aj odpor. Indikátorom v mostíkovej vetve je napr. slúchadlo, ak kmitočet zdroja je v oblasti vhodných počuteľných frekvencií (400 Hz). 

Pre prípad vyrovnaného mostu platí

      alebo                        (5)

Kapacita jedného kondenzátora a odpory musia byť známe.

 
Obr.2 Schéma na meranie kapacity mostíkovou metódou


Pracovný postup

⦁    Zostavíme kapacitný most podľa uvedenej schémy. Odpory R3 a R4 predstavujú dve časti reostatu naľavo a napravo od posuvného kontaktu, ktorý pripojíme na jeden pól zdroja.
⦁    Posúvaním kontaktu určíme jeho miesto, keď tón v slúchadle bude najslabší (resp. galvanometrom netečie prúd). Odpory R3 a R4 sú v pomere dĺžok oboch častí posuvného odporu   a  .
⦁    Zo známej kapacity C2 a pomeru   určíme kapacitu C1.


16b) Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom
Základné pravidlo pred úrazom elektrickým prúdom: Za normálnych podmienok ani za podmienok jednej poruchy nesmú byť nebezpečné živé časti prístupné a prístupné vodivé časti sa nesmú stať nebezpečnými živými časťami.
⦁    Vymenujte a vysvetlite ochranu pred úrazom elektrickým prúdom v normálnej prevádzke:
Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom v normálnej prevádzke
- ide o ochrany so zamedzením dotyku živých častí.
(Princíp: znemožniť dotyk s nebezpečnou časťou)
  Ochrana izolovaním živých častí
  Ochrana krytmi alebo prekážkami
  Ochrana zábranou
  Ochrana polohou
  Doplnková ochrana prúdovými chráničmi

 Ochrana izolovaním živých častí:
Živé časti musia byť úplne pokryté izoláciou, ktorú je možno odstrániť len jej poškodením. Účelom izolácie je zabrániť dotyku živých častí. Izolácia musí byť schopná trvalo vydržať mechanické, chemické a tepelné namáhanie v prevádzke.
Každé EZ chránené ochrannou izoláciou musí vyhovovať podmienkam pre základnú a prídavnú izoláciu, ktoré spolu vytvárajú dvojitú izoláciu. Namiesto dvojitej izolácie je možné použiť aj zosilnenú izoláciu, ak táto zabezpečí ochranu pred úrazom elektrickým prúdom v rovnakej miere. 
Ochrana krytmi alebo prekážkami:
Krytie je medzinárodne označované symbolom ( IP kódom ;IP=International Protection=medzinárodná ochrana), ktorý označuje stupne ochrany krytom pred dotykom nebezpečných častí, pred vniknutím pevných cudzích telies alebo proti vniknutiu vody.
Označuje sa IP XX (X sú číslice).
Prvá číslica nadobúda hodnoty 0 až 6 a označuje ochranu pred vniknutím pevných cudzích telies.
Druhá číslica nadobúda hodnoty 0 až 8 a označuje ochranu pred vniknutím vody. 
Ochrana zábranou:
Účelom zábrany je zabrániť neúmyselnému náhodnému dotyku so živými časťami, nie však úmyselnému dotyku zámerným prekonaním prekážky v normálnej prevádzke.
Ochrana polohou:
Princíp ochrany spočíva v umiestnení živých častí od miesta obsluhy do takej vzdialenosti, aby ich človek s prázdnymi holými rukami nedosiahol. Vzdialenosti dosahu ruky od živých častí sa v novej norme delia podľa kategórií napätia (VN, NN) a podľa toho,či ide o vonkajšie alebo vnútorné zariadenie.
Doplnková ochrana prúdovým chráničom:
Podstata je v samočinnom odpojení EZ od zdroja v prípade, ak by chránenou neživou časťou prechádzal poruchový prúd, ktorý by presiahol povolenú medzu 30 mA.
Základnou časťou je súčtový transformátor, ktorým musia prechádzať všetky pracovné vodiče, ale nie ochranný vodič. V normálnom stave je podľa 1. KZ geometrický súčet prúdov vo vodičoch rovný nule, takže výsledné magnetické pole je nulové. Pri poruche (skrat, dotyk osoby) sa poruchový prúd vracia miestom poruchy a zemou späť k zdroju. Tým sa poruší súmernosť a vzniknuté magnetické pole indukuje v sekundárnom vinutí transformátora napätie. Napätie vyvolá prúd, ktorý tečie cez vybavovaciu cievku a odpojí EZ.

 

 

⦁    Popíšte funkciu prúdového chrániča a nakreslite ho:
Prúdový chránič okamžite odpojí chránené zariadenie od napätia ak z niektorej fázy ide prúd do zeme. Podstatou chrániča je súčtový transformátor prúdu ktorý reaguje na každú úmernosť od odberu elektrickej energie. Na ochranu osôb sa používajú prúdové chrániče s citlivosťou 30 mA. Prúdový chránič je jedine zariadenie ktoré nás chráni pred dotykom živých časti.  Chrániče neistia vedenie pred nadprúdmi a skratovými prúdmi.
 Funkcia 2-pólového prúdového chrániča: Napájacie vodiče (L: fázový, N: neutrálny) sú vedené stredom feritového jadra súčtového transformátora (3). V normálnom prevádzkovom režime je vektorový súčet okamžitých hodnôt prúdov nulový a na sekundárnom vinutí (2) transformátora sa neindukuje žiadne napätie. V prípade rozdielnej veľkosti prúdov, tečúcich fázovým a neutrálnym vodičom sa na sekundárnom vinutí transformátora indukuje napätie, úmerné veľkosti rozdielu (prúdovej asymetrie). Toto diferenciálne napätie sa pomocnou elektronikou (1) zosilňuje, porovnáva s nominálnou hodnotou a po jej prekročení elektromagnet (1) rozpojí oba napájacie vodiče. Súčasťou chrániča je aj testovacie tlačidlo (4), uzatvárajúce obvod s rezistorom, vytvárajúcim umelý poruchový prúd pre overenie funkčnosti chrániča. 
Pri použití prúdového chrániča musia byť splnené ďalšie podmienky:
 1. chráničom musia prechádzať všetky pracovné vodiče, chráničom nesmie prechádzať ochranný vodič PE 
2. chránič nie je dovolené použiť v sieti TN – C 
3. funkcia chrániča sa musí kontrolovať v predpísaných lehotách (1x za 6 mesiacov) 
4. v sieti TN-C-S sa vodič PEN nesmie použiť na strane záťaže.
⦁    Stručne vysvetlite ochranu samočinným odpojením od zdroja v sieti TN-S:
Princíp ochrany spočíva v tom, že sa všetky neživé časti inštalácie spoja s ochranným vodičom PE, čím sa pri poruche medzi krajným a ochranným vodičom alebo neživou časťou vytvorí poruchová slučka, ktorou pretečie vypínací prúd a ochranný prvok zabezpečí samočinné odpojenie napájania v stanovenom čase.
Poruchovú slučku tvorí ochranný vodič medzi miestom poruchy a zdrojom, zdrojom je tvorená poruchová slučka pracovným vodičom od zdroja po miesto poruchy.
Základná ochrana predstavuje ochranu pred priamym dotykom živých časti. Je zabezpečená základnou izoláciou živých častí, zábranami alebo krytmi, prekážkami a umiestneným mimo dosahu. Ochrana pri poruche, ktorú tvorí ochranné uzemnenie, ochranné pospájanie a samočinné odpojenie napájania.

17b) Bezpečnostné predpisy a STN v elektrotechnike 

 Povedzte ktorý zákon hovorí o bezpečnosti práce, vysvetlite pojem úraz a povedzte aké druhy úrazov poznáte 

O bezpečnosti hovorí zbierka zákonov č. 124/2006 Pracovný úraz zahŕňa chorobu alebo zranenie, ktoré spôsobilo stratu vedomia, obmedzenie pracovnej schopnosti, pohybu.
Druhy úrazov poznáme : 
Smrteľný – je každý pracovný úraz, ktorý spôsobí smrť ihneď alebo kedykoľvek neskôr 
Ťažký – je pracovný úraz, ktorého následkom došlo ku strate orgánu alebo jeho pod-statnej časti alebo došlo k poškodeniu zdravia (strata oka, komplikovaná zlomenina, vyvolanie potratu, otras mozgu spojený s bezvedomím, popáleniny II. a III. stupňa ) 
Hromadný – je každý pracovný úraz, keď pri tej istej udalosti dôjde ku zraneniu najme-nej 3 osôb 
Ostatný – je taký pracovný úraz, ktorý nie je zaradený do predchádzajúcich druhov pracovných úrazov. 
 Vymenujte a popíšte, podľa vyhl. 508/2009 Z.z., rozdelenie osôb v elektrotechnike a vysvetlite čo sú vyhradené technické zariadenia 

§ 20 Poučená osoba - je fyzická osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá môže obsluhovať technické zariadenie elektrické alebo vykonávať na ňom prácu ak bola preukázateľne oboznámená o činnosti na tomto technickom zariadení elektrickom. Oboznámenie vykonáva fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa § 21 až 24. 
§ 21 Elektrotechnik je fyzická osoba, ktorá má ukončené stredoškolské elektrotechnické vzdelanie alebo vysokoškolské elektrotechnické vzdelanie. Elektrotechnik je aj fyzická osoba, ktorá môže v rozsahu svojho odborného vzdelania vykonávať činnosť na vyhradenom technickom zariadení elektrickom, ak má odborné vzdelanie v inom učebnom odbore ktorého súčasťou je výučba zameraná na príslušné technické zariadenie elektrické. 
§ 22 Samostatný elektrotechnik je fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika a ktorá má odbornú prax. Samostatný elektrotechnik môže riadiť činnosť poučených osôb bez obmedzenia ich počtu a riadiť činnosť najviac dvoch elektrotechnikov. 
§ 23 Elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky je fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika a ktorá má odbornú prax aspoň 2 roky pri VŠ. Elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky môže vykonávať činnosť samostatného elektrotechnika a riadiť činnosť poučených osôb, elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky bez obmedzenia ich počtu alebo riadiť prevádzku technických zariadení elektrických.
Druhy technických zariadení sa rozdeľujú podľa miery ohrozenia do skupiny A, skupiny B alebo skupiny C. V skupine A sú technické zariadenia s vysokou mierou ohrozenia, v skupine B sú s vyššou mierou ohrozenia a v skupine C sú s nižšou mierou ohrozenia. 
Technické zariadenia skupiny A a technické zariadenia skupiny B sa považujú za vyhradené technické zariadenia. To znamená že vo vyhradených tech. zariadeniach je vyššia miera ohrozenia. 

 Vysvetlite súbor noriem STN 33 2000 a STN EN 62305 

STN 33 2000 
Vonkajšie vplyvy sú jedným z dôležitých faktorov, ktoré významne ovplyvňujú správny výber a stavbu elektrických zariadení a tým aj na celú elektrickú inštaláciu. Elektrické zariadenia sa čoraz viac stávajú citlivejšími na rozmanité vonkajšie vplyvy prostredia, v ktorom pracujú. Komplexné požiadavky na elektrické inštalácie nízkeho napätia v súčasnosti stanovuje predovšetkým súbor STN 33 2000, ktorý má v súčasnosti už okolo 40 častí (noriem). Jednou z nových noriem tohto súboru, ktorá stanovuje požiadavky na výber a stavbu elektrických zariadení z hľadiska vonkajších vplyvov je STN 33 2000-5-51: 2007 Elektrické inštalácie budov. 
STN EN 62 305 
Delí sa na STN EN 62305-1 až STN EN 62505-4: 2007, ktorý pozostáva z vonkajšieho systému ochrany pred bleskom a z vnútorného systému ochrany pred bleskom. 62305-1 – obsahuje parametre blesku 62305-2 – obsahuje metodiku výpočtov, analýzu rizika 62305-3 – obsahuje zachytávaciu sústavu, zvody, uzemnenie 62305-4 – obsahuje prepäťové ochrany 
o prvá pomoc pri úraze elektrickým prúdom 

Najprv musíme vyslobodiť postihnutého (prerušením prívodu el. prúdu do tela). Potom vizuálne zistíme či je postihnutý pri vedomí, či dýcha a či má krvný obeh. Ak nedýcha alebo nie je pri vedomí okamžite začíname s resuscitáciou - najprv musíme uvoľniť dýchacie cesty otočením jeho hlavy nabok alebo zaklonením. Ak nezačne dýchať začíname s umelým dýchaním a masážou srdca. Pomer stláčania hrudníka a vdychov je 15:2. Ak sú ľudia viacerí tak ďalší zatiaľ volajú záchrannú službu. Ak si myslíte, že postihnutý človek je v šoku, uložte ho na chrbát a podložte mu nohy. Pritom mu uvoľnite tesné časti odevu a prikryte ho, aby ste zabránili stratám telesnej teploty. Upokojujte ho. A zavolajte lekársku pomoc.

20b) Meranie výkonu jednosmerného  a striedavého prúdu
⦁    Definujte jednosmerný a striedavý výkon 
⦁    Uveďte rozdelenie striedavého výkonu a vyjadrite striedavý výkon základnými vzťahmi
Okamžitá hodnota výkonu sa mení s dvojnásobnou frekvenciou a dosahuje amplitúdu Pm.
Okamžitý výkon vyjadríme pomocou strednej hodnoty výkonu za 1 periódu čím dostaneme obdĺžnik ktorého jedna strana je perióda a druhá strana rovná polovici maximálneho výkonu. Stredný výkon vypočítame ako súčin. PS=UEF∙  IEF    [W]
Z uvedeného vyplýva že výkon v obvode striedavého prúdu je daný súčinom efektívnych hodnôt napätia a prúdu, tento vzťah platí len v tom prípade ak napätie a prúd sú vo fáze . Z uvedeného vyplýva že tento vzťah plati pre striedavý obvod kde je zapojený len rezistor ktorý nespôsobuje fázový posun. Ak medzi prúdom a napätím je fázový posun rozoznávame 3 výkony a to : 1. Činný výkon Pc= UEF ∙ IEF ∙ cos [W]
          2. Jalový výkon Pj= UEF ∙ IEF ∙ sin  [Var]
          3. Zdanlivy výkon Pz= UEF ∙ IEF [VA]
⦁    Popíšte meranie jednofázového striedavého výkonu priamou a nepriamou metódou
⦁    Meranie výkonu voltamperovou metódou ( Nepriamo) – Robíme tak žezmeriame prúd  tečúci spotrebičom (pomocou ampermetra) a napätie na spotrebiči ( pomocou voltmetra ) a výkon vypočítame pomocou vzťahu P=U∙I
 

 

Pri veľkom prúde so záťažou        Pri malom prúde so záťažou
Schéma zapojenia je podobná ako pri meraní odporom V-A metódou. Výkon spotrebovaný v záťaži je vždy menši o vlastnú spotrebu prístrojov, preto sa pri meraní výkonu musíme rozhodnúť pre zapojenie meracieho pracoviska podľa veľkosti prúdu cez spotrebič.
⦁    Meranie výkonu Wattmetrom ( priama metóda ) – Robíme pomocou elektrodynamického wattmetra. Schéma zapojenia je taká istá ako pri meraní výkonu striedavého prúdu wattmetrom.
Meranie výkonu jednofázového striedavého prúdu
Robíme ho pomocou elektrodynamického alebo ferodynamického wattmetra. Wattmeter je merací prístroj, ktorý berie do úvahy aj fázový posun medzi prúdom a napätím. Striedavý výkon je daný súčtom činného a jalového výkonu – je to tzv. zdanlivý výkon S=

25b) Ochrana samočinným odpojením od napájania v sieťach TN 
  
Táto ochrana používa ochranný vodič na odpojenie vadného EZ od zdroja. Ochranný vodič je tu použitý na spätné vedenie poruchového prúdu do stredu ( uzla ) zdroja. 
V pevných inštaláciách môže funkciu ochranného vykonávať jediný vodič ( vodič PEN ). Minimálny prierez vodiča PEN je 10 mm2 Cu a 16  mm2  Al. Ak je v niektorom bode rozvodu vodič PEN  rozdelený na vodič PE a N potom za týmto bodom  už nemôže byť spojený. 
                                                  
Obr. č. 1 
Ochrana samočinným odpojením od napájania v sieti TN 
  
Maximálne doby odpojenia  podľa STN 33 2000-4-41:       230 V ↔ 0,4 s
                                                                                                       400 V ↔ 0,2 s
                                                                                               nad 400V ↔ 0,1 s
Musia byť splnené tieto požiadavky : 
1)      odpor uzemnenia uzla zdroja nemá byť väčší ako 5Ω. V sťažených pôdnych podmienkach sa dovoľuje maximálne 15Ω
2)      celkový odpor uzemnenia vodičov PEN (vrátane vodičov odchádzajúcich z transformovane  a uzemneného bodu ) pre siete s napätím 230V nesmie byť väčší ako 2Ω.
3)      Vodič PEN v sieti TN-C alebo vodič PE v sieti TN-S sa musí uzemniť samostatným uzemňovačom  alebo pripojením na existujúcu sústavu:
 Pri vonkajšom rozvode 
Ø      Každých 500m a na konci odbočky dlhšej ako 200m
Ø      Na konci káblového vedenia dlhšieho ako 200m od predchádzajúceho uzemnenia
Ø      V prípojkovej skrini ak sú vzdialené od najbližšieho miesta uzemnenia viac než 100m
Ø      Na dočasných pracoviskách   
Ø      V špeciálnych prevádzkach
Vo vnútornom rozvode: 
Ø     Vždy v objektoch s vlastným transformátorom, vždy v hlavnom rozvádzači
Ø     V objektoch bez vlastného transformátora, ak sú vzdialené viac než 100m od najbližšieho uzemnenia
Ø     V podružných rozvádzačoch, ak  sú vzdialené viac než 100m od najbližšieho uzemnenia
Ø     Na konci odbočiek , ak  sú vzdialené viac než  200m od najbližšieho uzemnenia
  
Jednotlivé uzemnenia vodičov PEN a PE majú mať odpor uzemnenia najviac 15Ω. 
Na konci vedení a odbočiek siete v neutrálnom bode má byť odpor uzemnenia najviac 5Ω 
  
Pri tejto ochrane musí byť taktiež splnená podmienka : Zs. Ia  ≤ U0 , kde
Zs  je impedancia poruchovej slučky
Ia je prúd zabezpečujúci samočinné odpojenie obvodu ochranným prvkom
U0 je menovité striedavé napätie proti zemi
Výpočet skratového prúdu:
      =151A

     =1,56

Výpočet impedancie poruchovej slučky ističa:
     =1,88Ω*2/3=1,25
Istič vyhovuje, pretože 1,25≤1,56.
Výpočet impedancie poruchovej slučky poistky:
     =5,9Ω*2/3=3,93
Poistka  nevyhovuje pretože 1,56≤3,93.
Určenie odporu uzemnenia meraním impedancie slučky.
Norma STN 33 2000-6-61 doporučuje v husto zastavaných priestoroch zisťovať zemný odpor meraním impedancie slučky medzi dvomi uzemňovačmi voltampérovou metódou.
Vlastné meranie sa vykoná tak, že uzemňovač, ktorého odpor sa má merať sa odpojí od ochranného vodiča PE alebo vodiča PEN. Medzi týmto uzemňovačom a iným nízko-ohmovým zariadením (napríklad v sieti TN-C to môže byť vodič PEN) sa zmeria impedancia slučky, ktorá je vytvorená z meraného uzemňovača a z uzemnenia neutrálneho bodu distribučnej siete NN. Takto nameraná hodnota musí byť menšia ako dovolená hodnota zemného odporu meraného uzemňovača. Nameraná hodnota impedancie slučky je vždy väčšia, ako je odpor uzemnenia.

Impedanciu vypínacej slučky možno merať špeciálnymi, na tento účel vyvinutými meracími prístrojmi.
Merací prístroj sa pripojí jedným pólom k fázovému vodiču siete L a druhým pólom na neživú časť kontrolovaného zariadenia, pripojeného k sieti. (pripojené spotrebiče, kovová kostra rozvádzača, ochranný kolík zásuvky a pod.)
Pretože ide o priame meranie v sieti nn treba zachovať zvýšenú opatrnosť, aby pri nesprávnom postupe nedošlo k úrazu elektrickým prúdom.
Na meracom prístroji odčítame priamo hodnotu Zv. Po stisnutí tlačidla "Štart" sa na displeji objaví údaj o impedancii ochrannej slučky. Po jeho uvoľnení sa objaví údaj o napätí UL-N alebo UL-PE (podľa polohy valcového prepínača na prístroji).


Prvá pomoc pri úraze el. prúdom

Priamym následkom silného zásahu elektrickým prúdom je bezvedomie a niekedy i zastavenie dýchania. Okrem toho môžu vzniknúť v mieste, kde vnikol do tela elektrický prúd, silné popáleniny, pričom sa môžu poškodiť vnútorné orgány. Ak sa aj zdá, že postihnutý je po zasiahnutí elektrickým prúdom v poriadku, vždy vyhľadajte lekára.
Pri poskytovaní prvej pomoci je treba zachovať vždy tento postup:
⦁    vyslobodenie postihnutého
⦁    kontrola vitálnych funkcií
⦁    neodkladná resuscitácia
⦁    privolanie lekára
⦁    laické ošetrenie prípadných druhotných zranení
⦁    ohlásenie úrazu

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.