Architektúra
Vznik kaštieľa a jeho stavebné úpravy
Reprezentačné sídlo, pôvodne rannobarokový kaštieľ, je situovaný v areáli parku anglického krajinského typu, na mierne svažitom teréne.
Hlavným západným priečelím je orientovaný smerom k mestu, s ktorým hio spájala dlhá lemovaná aleja. Počiatky výstavby kaštiela nie sú jednoznačné. Udáva sa rok 1624, tiež roky 1653 až 1656 alebo 1663 do 1666. podľa posledných historických výskumov by mal byť zámocky kaštieľ postavený v rokoch 1634 až 1648. rod Pálfiovcov sa stal vlastníkov tohto územia po vymretí posledného rodu Balášovcov, to v roku 1624. od roku 1624 do 1634 mali malacké sídlo len prenájme. Vlastníkmi územia okolo Malaciek 1634, kedy sa malo s výstavbou zámockého kaštieľa. Ako stavebník je zväčša citovaný Pavol IV. Pálfi.
Kaštieľ slúžil ako obytný a hospodársky priestor, nie ako vojenské sídlo, na koľko keby sa jednalo o vojenské sídlo, spomínaného rodu, musel by mať kaštieľ v každom rohu umiestnenú vežu ako napríklad kaštieľ v Plaveckom podhradí. Zámok vychádza so schémy talianskeho kastelu, ktorý obklopuje štyrmi krídlami nádvorie. Vstupný rizalit s balkónom upozorňuje na tzv. piano nobile, spoločenskú miestnosť na prvom poschodí. V trojuholníkovom štíte tzv. tinpanóne sa nachádza erb rodu Pálfiovcov.
Architektonicky na zámku podieľal i Filiberto Luchest 1606 až 1666, ktorý projektoval zámok v Marcheggu. Je možné, že vstupné krídlo kaštieľa bolo pôvodne južné vzhľadom na orientaciu záhrady na juh.
Pod vstupným západným krídlom sa nachádzajú podzemné priestory, nasledujú polozapustené miestnosti vo všetkých traktov zámku a nad nimi dve podlažia zakončené podkrovím.
V polozapustených priestoroch, sa zachovala podlaha a zvyšky dverí z čias posledných Pálfiovcov.
Miestnosti neslúžili len na skladovanie zásob, ale bývala tu i časť služobníctva. Niektoré priestory Pálfiovci príležitostne využívali ako väzenie.
V rokoch 1944 až 1945 tu boli gestapom vypočúvaný odborári.
V čase nemocnice sa tu nachádzali tak isto sklady ale aj laboratória a patológia.
Celý kaštieľ bol prestavaný na potrebné priestory pre nemocnicu. Izby boli predelené priečkami a bol zničený pôvodný pôdorys kaštieľa.
V podzemí sa nachádza veľký priestor (len pod západným krídlom, čiastočne vybieha aj do krídla južného), ktorý slúžil ako koniareň.
Sondy v koniarni v roku 2007 nepotvrdili, že by odtiaľto mali viesť podzemné chodby.
Podzemné miestnosti boli za druhej svetovej vojny využívané ako protiletecké kryty pre nemcov.
V rokoch 1720 až 1730 došlo k druhej prestavbe.
Počas tejto prestavby bol majiteľom Mikuláš V. Jozef Pálfi. Architektom bol rakúsky inžinier Christian ötdl. Zaslúžil sa o rekonštrukciu hlavého priečelia. Pred staré priečelie postavil to dnešné, ktoré je k videniu.
Hlavné priečelie doplnil o dekoratívne štuky, maskaróry v barokovom štýle. Všetky okná zväčšil.
Okolo okien spravil dekoráciu tzv. kamenné okne, dnešné okenné štuky. Postaral sa o renováciu interiéru v západnom a východnom bloku.
Vo vstupnom priestore zámku sú dochované štruktúry. Jedná sa o dekóry z jemnej maltovej hmoty z mramorovej či alabastrovej múčky (neskôr nahradenej sadrou), vápna a piesku.
Štukové ornamenty z obdobia rokoka (18. str.) často využívajú rastlinné ornamenty, v tvaroch pripomínajúcich písmená S a C. tieto sa nachádzajú v juhozápadnom rohu kaštieľa a počas využívania objektu na nemocničné účely tu bývala otolaringológia.
V rohoch tzv. Pánskej izby sú zachované rokokové dekóry. V kartušiach sú zobrazené predmety s určitou symbolikou. Zobrazený kút predstavuje symboly poľovníctva ako lesný roh, oštepy, luk, atď.
Ďalšie kúty izby symbolizujú hudbu, vedu a hospodárstvo. V súčasnosti je izba predelená priečkami na dve miestnosti a chodbu, čo je výsledok prestavby na nemocnicu. Podobne dopadla aj dámska izba, v ktorej rohoch sa zachovali stropné ornamenty predstavujúce štyri ročné obdobia.
Chodby zapĺňali hlavne lovecké trofeje. Pri návšteve vzácnych hostí nemohla chýbať poľovačka. Na doske každej trofeje bolo vyryté meno úspešného lovca ako aj dátum odstrelu. Aby si každý významný hosť niečo ulovil, prispôsoboval sa tomu samotný lov. Šľachtičná mohla loviť i posediačky zo stoličky, keď pred ňu z debien vypustili kŕdeľ bažantov. Súčasne trofeje malú len ilustrovať, ako to asi na chodbách zámku vyzeralo.
Radikálna prestavba kaštieľa sa datuje do začiatku 19. str., kedy sa mení pôvodná architektonicko-výtvarná podoba fasád i interiéru. V intenciách klasicistických princípov. Barokovú záhradu vystriedal pre klasicizmus charakteristický anglický park.
Z pôvodnej fasády kaštieľa tu zostal ohradený balkón nad hlavným chodom, vzácne francúzske komíny, veterníky na streche a mnoho ďalších pôvodná farba fasády bola biela, okenice niesli zelenú farbu.
Zdroje: http://malackepohlady.sk/?p=2354
Obrazky: http://malackepohlady.sk/?p=2354
www.slovenskehrady.sk, sk.wikipedia.org