Palubný denník cestovateľa a neskôr hlavne karavanistu.
Začali sme klasickými výletmi a dovolenkami. Vyskúšali sme dovolenku s vlastnou stravou, polpenziou aj s All inclusive. Boli sme autobusom, kombinácia bus/lietadlo, samotným lietadlom, aj vlastnou dopravou. Bývali sme v prenajatých domčekoch, bytoch, ale aj v hoteloch a penziónoch, dokonca sa nám podarilo aj v súkromí u známych. Ale jedno to malo spoločné. Vždy sme závideli karavanistom a vždy sme snívali o takej dovolenke s vlastným "bydlíkom" na kolečkách. A tak sme si v roku 2012 kúpili celkom malý karavaník do ktorého sme sa ledva vošli obidvaja. Teda vojsť sme sa vošli, horšie to bolo s pohodlnosťou spania. No zistili sme, že toto sa nám páči, každý deň na inom mieste, zastavíš keď vidíš niečo pekné a fotíš, nie so odkázaný na žiadneho šoféra autobusu, na plán fakultatívneho výletu ani na nič tebou neovplyvniteľné. Si pánom vlastného času tak, ako si sám naplánuješ. A ak nevyjde počasie, zbalíš sa a ideš o kúsok ďalej. Keď sa nám to osvedčilo s tým karavanom, tak sme sa trošku zadĺžili a kúpili si väčšie auto, také, kde sa vojdeme štyria.
Je ťažké nájsť dobrého parťáka na dovolenku, je len máličko ľudí s ktorými si porozumieš ohľadom fotenia, túlania sa po mestách, šľapania aj niekoľko kilometrov denne, rozjímania sa nad prírodou a okolím. Nie sme typ karavanistov, čo zakempujú a týždeň sa vypekajú pri mori. My potrebujeme cestovať, vidieť, túlať sa a hlavne fotiť. Život je krátky na poznanie všetkého krásneho na svete, tak prečo zabíjať čas v jednom kempe niekde pri Jadrane.
A čo je pozitívne, našli sme spriaznené duše. Minulý rok na okružnej ceste po Balkáne.