Kameň v architektúre Novohradu
Novohrad nie je regiónom s najtypickejšou tradičnou kamennou architektúrou, alebo tradičným kamenárstvom. Výraznejší je v tomto smere susedný Hont. Napriek tomu tu možno nájsť zaujímavé stavby postavené z kameňa, ale i pozoruhodné kamenárske prvky. Rozkvet ľudového kamenárstva na severozápade Novohradu nastáva v druhej polovici 19. storočia a vrchol v ľudovom prostredí dosahuje na prelome 19. a 20. storočia v podobe mimoriadne bohato zdobených kamenných náhrobníkov a v 20. – 30. rokoch v podobe tradičných stavieb. Do tohto obdobia bolo kamenárstvo po stáročia záležitosťou predovšetkým toho, čo dnes reprezentuje tzv. veľké dejiny. Bolo obmedzené na významnejšie sídla a stavby regiónu. Čiastočne na to poukazuje pomenovanie jedného z nich, Modrého Kameňa (maďarsky Kekkö), mestečka na rozhraní Novohradu a Hontu, ktoré Slováci v Novohrade nazývali jednoducho Hrad. Ľudová forma kamenárstva jestvovala už omnoho skôr, no v značne limitovanom rozsahu. Dosvedčujú to napríklad kamenné krstiteľnice v kostoloch v Závade (1858) alebo jednoduchšia v Dolnej Strehovej (druhá polovica 19. storočia), ktorých charakter prevedenia i vizuálna podoba poukazujú na pôvod v ľudovom prostredí.
Kamenná krstiteľnica v evanjelickom kostole v Závade
Rozmach kamenárstva je v období druhej polovice 19. storočia podnietený rozvojom budovania infraštruktúry – mostov, cestných a železničných spojení. Vybudované boli napríklad trate: Budapešť – Zvolen (1871 – 1872), Lučenec – Balážske Ďarmoty (1896) a Lučenec – Halič (1906). Vplyv naň mali aj staršie zákazy a obmedzenia na stavby z dreva. Rozmach kamenárstva súvisí tiež s príchodom talianskych kamenárskych odborníkov, ale uvádzaní sú v tejto súvislosti i Južní Slovania alebo Poliaci. Prítomnosť talianskeho kamenárskeho majstra bola na severozápade Novohradu koncom 19. storočia zaznamenaná prostredníctvom ústnej tradície v Hornom a Dolnom Tisovníku.
Konštrukcia okien na torze obydlia v Dolnom Tisovníku
V Novohrade boli pomerne skoro otvorené kameňolomy na bazalt, napríklad na konci 19. storočia v Konrádovciach. V Tuhári sa v druhej polovici 30. rokov 20. storočia začal ťažiť tiež mramor. Pre ľudové prostredie boli však využiteľné len mäkké, ľahšie opracovateľné druhy kameňov: pieskovec a predovšetkým andezitový tuf. Lomy na ne sa nachádzali prakticky v celom priestore severozápadu Novohradu. Na stavby murované z kameňa bol v hojnom počte využívaný i kameň vyzbieraný na poliach a tiež lomový kameň.
Polichno
Chrťany - vstupy do pivníc murované z kameňa
V roku 1910 bola v slovenskej časti Novohradu postavená z kameňa len jedna tretina domov (36,75 %). Z kameňa malo postavené všetky domy iba šesť obcí. Kameň bol spočiatku využívaný ako doplnkový materiál, napríklad na podmurovku, schody, ale vyhotovovali sa z neho i niektoré súčasti hospodárstva, ako napríklad válovy pre chov dobytka (Brusník), kamenné prvky studní (Šuľa), opracované bloky kameňa, z ktorých boli stavané chlebové pece (Nedelište a a Madačka), ale napríklad aj nádoby, ktorých účel je dnes už neznámy (Chrťany).
Šuľa - kamenné obloženie studne
V rámci ľudovej architektúry severozápadu Novohradu sa opracovaný kameň uplatnil predovšetkým v podobe bez výzdoby. V nezdobenej podobe často nie je v rámci architektúry ani zreteľný a kamenárske prvky boli prekryté vrstvou omietky. Viditeľnými sa stávajú na objektoch, ktoré sú už v štádiu zániku. Ide hlavne o ostenia oblokov, schody k obydliam, kamenné podmurovky, rôzne preklady atď.
Dolné Strháre - kamenné vročenie na dome z roku 1894
Veľký Lom - dekoratívnejšie poňaté kamenné vročenie na dome z roku 1904
Ľudový kamenár materiál neznásilňoval, prispôsoboval sa jeho možnostiam. Viac než by s materiálom zápasil sa mu intuitívne podriaďoval. Znakom ľudovej tvorivosti je, že výrobcovia, či už v prípade dreva, alebo kameňa, si vystačili len s limitovaným rozsahom najzákladnejších nástrojov. S celkovou zmenou v ľudovom prostredí, s prienikom nových metód a nástrojov sa táto citlivosť a rešpekt k materiálu stráca. Pre ľudového tvorcu bola charakteristická zároveň živelnosť. Náhrobníky sa v istom období stali jednou z možností, kde sa mohla uplatniť remeselná zručnosť a fantázia ľudového tvorcu. V uvedenom type prostredia tých možností nebolo až tak mnoho. Zhotovovanie hlavne bohatšie zdobených kamenných prvkov mohlo v istom zmysle predstavovať tiež únik z reality, uspokojenie prirodzenej potreby sebarealizácie a tvorivosti nielen vo sfére každodennej práce, ktoré zároveň prinášalo prospech v podobe naturálnej odmeny. V každom človeku je prítomná istá miera túžby prejaviť svoje schopnosti, či už sám sebe, alebo vo vzťahu k spoločenstvu, ktorého je súčasťou. Išlo tak o svojskú podobu individualizmu v rámci kompaktnosti vidieckeho spoločenstva, ktorý nešiel na úkor alebo voči spoločenstvu, ale práve naopak, bol jeho súčasťou, utváral a posilňoval jeho identitu a zároveň bol reakciou na reálnu potrebu.
Nedelište - kamenné stĺpy podstenia
Ľuboriečka - kamenné stĺpy podstenia
V tomto dominantne evanjelickom prostredí sa sochy svätcov, alebo rôzne podoby prícestných krížov vyskytovali len v sídlach, kde malo zastúpenie rímskokatolícke obyvateľstvo.
Dolné Strháre - Sv. Ján Nepomucký