Drevená architektúra
V Novohrade sa pomerne dlho v rámci ľudovej architektúry využívalo drevo aj napriek viacerým zákazom a obmedzeniam panovníkov Márie Terézie a Jozefa II. v neprospech jeho využívania z dôvodu protipožiarnej ochrany. Neskôr obmedzovali výstavbu obydlí z dreva aj nariadenia smerujúcich k ochrane lesov. V priestore severozápadu Novohradu aj vďaka relatívnemu dostatku dreva v kombinácii s chudobnejším a v istých ohľadoch izolovanejším prostredím, drevené stavby pretrvali v niektorých dedinách v pomerne hojnom počte aj do 60. – 70. rokov 20. storočia (Šuľa, Madačské lazy). V jednotlivých prípadoch pretrvali až do nedávnej minulosti.
Ľuboreč
Madačka lazy
V priestore severozápadu Novohradu listnaté lesy pokrývali väčšinu priestoru. Lesom dominoval dub, len v najsevernejších častiach rástli buky. Stavby z tvrdého dreva listnatých stromov – dubového dreva mali veľmi osobitý ráz. Boli stavané z nahrubo opracovaných, často len čiastočne na styčných plochách otesaných nerovných kmeňov listnatých stromov. Brvná bývali nerovnako hrubé a krivé. Medzery boli vymazávané hlinou a bielené. Ich nerovnosť mala za následok, že pôsobili v porovnaní zo stavbami z dreva ihličnatých stromov v severnejších častiach Slovenska, ako menej precízne postavené, primitívnejšie až archaickejšie pôsobiace. Na takomto vizuálnom dojme sa podieľala práve kombinácia drevených objektov takéhoto charakteru so slamenými (šúpenými) strechami. Valbové strechy boli pokryté snopmi z ražnej slamy. Podľa Jozefa Vydru (Ľudová architektúra 1958): je takýto dom na pohľad stlačený do zeme ťažkou slamenou hmotou veľkých viazaníc (dašiek), ktoré sú stupňovité na streche skôr neusporiadané ako usporiadané. Úplne zapadá do terénu medzi ostatné hospodárske stavby, ktoré sú tiež kryté slamou, a teda nijako sa od nich neodráža.
Imrov Kopec - komora
Veľký Lom - pôvodne maštaľ, dodnes pokrytá šindľom
Dnes z tejto niekdajšej podoby tradičnej architektúry zostalo len torzo, ktoré sa neustále zmenšuje. Drevené obytné stavby z tvrdého dreva listnatých stromov sú v severozápadnej časti Novohradu zachované už len na Madačských lazoch, Nedelišti a v Ľuboreči. Chyžky v spojení hospodárskou časťou sú zachované na Madačských lazoch, ale i v Hornom Tisovníku. V omnoho väčšej miere pretrvali zrubové hospodárske objekty, stodoly, chlievy alebo komory. V podobe zrubovej konštrukcie ich ešte stále nachádzame prakticky po celom Novohrade.
Madačka lazy - torzo dreveného obydlia
Madačka lazy - stodola s chlievami
Zaujímavým dreveným objektom je dodnes zachovaná márnica na cintoríne v Prahe postavená v roku 1786. Drevo bolo v minulosti do určitého obdobia základným materiálom. Okrem drevených stavieb boli z neho vyhotovené aj prvky, ktoré sa dodnes nezachovali. Takýmto zaujímavým prvkom bola napríklad aj drevená brána tvoriaca vstup do cintorína vo Veľkom Lom. Dodnes sa nezachovala. Jej replika je však súčasťou prezentácie typicky novohradských ľudových náhrobníkov v Hornom Tisovníku. Drevené brány tvoriace vstup do hospodárskych dvorov sú dodnes zachované napríklad v Ozdíne.
Praha - drevená márnica z roku 1786