Vítam vás na tejto stránke, dúfam že sa vám bode páčiť. Snažil som sa ju pekne upraviť takže tu nájdete niečo o SLOVENSKU.
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 035 km2 a žije tu približne 5,43 milióna obyvateľov. Hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (107,1 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km)[7]. Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava.
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. V prvej polovici 9. storočia sa územie Slovenska začlenilo do Uhorska (od roku 1866 Rakúsko-Uhorsko). Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas Prvej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, úradným jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo Slovenskú korunu. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.
Sídla
Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009)[10]. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú Bratislava a Košice, ďalej nasledujú Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica a Trnava. V mestách žije vyše 57 percent populácie.
Povrch
Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina.
Podnebie
Podnebie Slovenska sa nachádza ne rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:
Nížiny
Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo.
Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.
Kotliny - priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15 - 18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.
Hory - Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.
Vodstvo
Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso.
Najviac priehrad je na rieke Váh. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a iné. Najväčšia priehrada je Oravská priehrada s rozlohou 35 km2. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:
krasová voda – nachádza sa v jaskyniach;
minerálna voda;
termálna voda – najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 stupňov).