// podporte mňa,prosím kliknite-dakujem. / Support me please Pracujte 1 hodinu denne a zarábajte až 250 $ týždenne vyplňovaním dotazníkov k video spotom, TV pilotným programom, filmovým upútavkám, video prieskumom a pod. Bez vstupných a ďalších poplatkov. Nezáväzná registrácia.... http://eva1331.thwglobal.comthank-click. /
Z histórie Vianoc
Slovo advent pochádza z latinského adventus - príchod. http://eva1331.thwglobal.comjeho slávenia sa datujú od konca 4. stor. v Južnej Gálii a Španielsku, v Ríme sa
spomína za pápeža Leva I. Veľkého v 5. stor. V 6. stor. bol už súčasťoucirkevných kalendárov, http://eva1331.thwglobal.compodobu mal v 8. - 9. stor. História adventného venca siaha do 19. stor. do Hamburgu. Tamojší duchovný, ktorý zriadil pre opustené deti útulok, ako odpoveď na ich otázky, o koľko dní budú Vianoce, vyrobil drevený veniec s 24sviečkami, 19 tenkými pre všedné dni a 4 hrubými pre štyri adventné nedele.http://eva1331.thwglobal.com Veniec sám o sebe bol od nepamäti prejavom úcty, radosti a víťazstva.
* * *
Štedrý deň
(Štedrý deň, Vilija, Vigilija, Kračun)
Na Štedrý deň, večer 24. decembra po vyjdení prvej hviezdy sa končí pôst, trvajúci počas štyroch týždňovadventu a začínajú sa vianočné sviatky. Postaví sa betlehem, spievajú sa koledya zasadne sak bohato prestretému stolu po období zdržanlivosti, http://eva1331.thwglobal.comrozjímame a očakávame narodenie Ježiša Krista. (Liturgicky sa Vianoce začínajú adventom) V noci z 24. na 25. je polnočná svätá omša.Anketa od Vsevjednom.cz
* * *
Božie narodenie
Pápež Liberius roku 354 n. l. rozhodol, že 25. december sa bude sláviť ako deň narodenia Ježiša Krista, čím založil kresťanské vianočné sviatky. Predtým sa do 16. storočia v rovnakom ročnom období oslavoval slnovrat a podľa stredovekého cirkevného kalendára bol 25. december považovaný za Nový rok. http://eva1331.thwglobal.com Pri presune na 1. januára sa v ľudovej tradícii zvyky z 25. decembra opakovali na Nový rok, no dodržiavali sa aj na Božie narodenie.
* * *
Vianoce vo východných cirkvách
K východnému obradu sa u nás hlásia gréckokatolíci a pravoslávni veriaci.V predvečer Narodenia Pána 24. decembra je pôst, poobede sa slávi liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. V noci je Veľké povečerie s utierňou Narodenia Pána - spoločnou svätou liturgiou, dodržiavanou u nás. Na druhý deň sa slávi sviatok Presvätej Bohorodičky Panny Márie a Svätej rodiny. Na tretí sviatok sa pripomína svätý Štefan.
* * *
Betlehemy
Prvý písomne doložený živý betlehem alebo jasličky vytvoril sv. František z Assisi, keď v r. 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku dal do jaslí dieťa a vedľa stáli Mária, Jozef, osol a vôl. Do konca 18. stor. stavali betlehemy v kostoloch, po zákaze Jozefom II. ich stavali a vyrezávali doma.
Podľa legendy zo 6. storočia slávil v Burgundsku írsky mních Vianoce pri posvätenej jedli na kopci s miestnymi obyvateľmi, Pieseň z 13. stor. sa zmieňuje o domčeku s horiacimi sviečkami. V r. 1570 v Brémach si každý mohol vyrezať v mestských lesoch jedličku na Vianoce.Zdobili ju ovocím, sladkosťami, papierovými kvetmi. V 17. storočí sa stromček v Nemecku od remeselníkov rozšíril medzi šľachtu a úradníctvo, v 18. stor. do evanjelických kostolov, v 19. ho začali ozdobovať mešťania a vydal sa do iných krajín.
Text najznámejšej vianočnej piesne napísal v roku 1816 kňaz Joseph Mohr v Lungau v rakúsku ako báseň. Jeho prosbe, skomponovať k nej melódiu, vyhovel organista Franz Xaver Gruher 24. decembra 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu a Mohr pieseň zaradil do polnočnej omše v kaplnke tamojšieho kostola, kde mala úspech. http://eva1331.thwglobal.com
Najkrajšie vianočné SMS
Zvony zvonia, hviezda žiari, všade radosť svätá. Narodil sa pre nás všetkých vykupiteľ sveta.
Vinšujem vám šťastlivé Vianoce i nový rok, aby ste boli zdraví a veselí vospolok po celý rok.
Prajem Ti anjelsky krásne vianočné sviatky a čertovsky dobrý nový rok.
Aby sa Ti v novom roku stále dobre darilo, aby sa v tvojich hrncoch iba dobre varilo.
Nech ti radosť žiari z očí celučický rok a nech šťastie sprevádza každý deň tvoj krok. Želám Ti veselé Vianoce a šťastný nový rok.
Kde sa vzal, tu sa vzal, v izbičke nám stromček stál. Pod ním pekné darčeky, pre veľkých aj maličkých. Už sa celý ligoce, PRAJEM KRÁSNE VIANOCE. :D
Vianočný stromček
Vianoce bez vyzdobeného stromčeka si už nevieme ani predstaviť - je to najkrajší symbol zimných sviatočných dní. Prvá zmienka o ozdobenom stromčeku sa objavila v kronike nemeckého mesta Brémy pred viac ako 500 rokmi. Legenda však hovorí, že ako prvý skrášlil vianočný stromček írsky mních Kolumbán v roku 573.
Vesele sviatky vianočné, prijemné večery sviatočné, pod stromčekom pekný darček, na Silvestra dobrý tanček, od muziky ľahký krok, potom šťastný nový rok.
Na výzdobu použil horiace fakle v tvare kríža, a takto chcel prilákať ľudí na svoje kázne, čo sa mu aj podarilo. Tri vrcholy jedle prirovnal k jednotlivým božským osobám - Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Ľudia si ho začali dávať do domov a ozdobovať sviečkami, ktoré symbolizujú dušu Spasiteľa.
Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi len pred 400 rokmi v Nemecku,kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt.Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Prvé vianočné stromčeky si ľudia zdobili tým, čo si vypestovali doma v záhrade, najčastejšie čerstvými či sušenými jabĺčkami, hruškami, alebo orechami. Neskôr sa začali používať aj perníky, papierové ozdoby, rôzne figúrky zo slamy či rôznych tráv či kukuričného šúpolia. Samozrejme, vyrobiť takéto ozdôbky nebolo jednoduché, chystali sa už mesiac pred sviatkami. Vianoce mali svoje čaro, pretože rodina bola po večeroch spolu, alebo sa ľudia stretávali pri driapaní peria a deti pritom vystrihovali ozdoby na stromček.
átky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška prestavuje práve oplátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Dievčatám robili rodičia krížiky na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali. http://eva1331.thwglobal.com
Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám, hoci ti nemusí veľmi chutiť pre svoju prirodzenú arómu. Dokonca ho ľudia používali ako ochranu proti upírom či zlým duchom. Dnes sa už oplátky pečú len v niektorých rodinách, kde krásne rozvoniavajú, ale dostať ich kúpiť bežne v obchode.
V 19. storočí však mali výsadu piecť vianočné oplátky len učitelia či organisti. Dva či tri dni pred Vianocami ich školopovinné deti roznášali do rodín. Oplátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii. Odovzdávanie oplátok sprevádzali vinšom. Napríklad takýmto - Vinšujem vám šťastný Štedrý večer, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného Božského požehnania! http://eva1331.thwglobal.com
Adventný veniec
Tradícia adventného venca sa rozšírila z Nemecka v 19. storočí. Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Bol vychovávateľom aj učiteľom na hamburskej škole. Zriadil si však útulok pre chudobné a opustené deti. Pred Vianocami sa ho deti stále vypytovali koľko ešte zostáva do Vianoc a vymyslel prvý adventný veniec.
Vtedy im priniesol Johann Wichern koleso od voza. Pôvodne malo slúžiť ako svietnik pri spoločnom stole. Drevené koleso však deti ozdobili vetvičkami jedličky aj farebnými stuhami a Johann na ňom zapálil prvú sviečku. V tom čase sa na ňom denne zapaľovala nová sviečka, dnes sú to už len štyri,každýtýždeň pred Vianocami jedna. http://eva1331.thwglobal.com
Adventný veniec ako kruh symbolizuje súdržnosť!
Adventný kalendár
Prvý známy adventný kalendár, ktorý bol urobený ručne, je z roku 1851. Dovtedy si ľudia robili po stene len kriedové čiary za každý deň v decembri až do Štedrého dňa. Prvý tlačený kalendár vyrobil nemecký tlačiar Later Lang v roku 1908, bol však bez otváracích okienok - nazval ho Mníchovský Vianočný kalendár.
V roku 1921 však Lang vyrobil adventný kalendár aj s malými okienkami na otváranie. Okienka naplnené čokoládou však boli v predaji až v roku 1958. Takýmto adventným kalendárom sa tešia hlavne deti, ktoré si každý deň otvoria jedno okienko, z ktorého si vytiahnu nejakú tú maškrtu.
Adventný kalendár je symbolom odmeny za dobré skutky.
Už o pár hodín sa rozlúčime so starým rokom a privítame jeho mladšieho súrodenca. V tomto období väčšinou bilancujeme a hodnotíme uplynulých 365 dní,zároveň sa však tešíme na tradičné silvestrovské a novoročné oslavy (aj keby na chlieb nebolo),ktoré ešte aj dne v niektorých slovenských regiónoch kráčajú ruka v ruke s tradičnými zvykmi.Zdroj: dreamstime.com
Z dávnej histórie
Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na Silvestra. Historicky prvé oslavy nového roku zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 pred naším letopočtom, kde ho vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti a Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár, v ktorom rímsky panovník ustanovil 1. január prvým dňom nového roka.
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam. Pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek. http://eva1331.thwglobal.comV stredoveku považovali oslavy prichádzajúceho roku za pohanský zvyk, preto oslavy 1. januára v roku 567 náboženskí hodnostári zrušili. Zatiaľ posledná zmena kalendára nastala v roku 1567.
Silvestrovské zvyky
Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj "starý rok" alebo "babí deň. Keďže som vyrastala na vidieku, z detstva si ešte pamätám na Silvestra chodili po dedine tzv. kurine baby, teda dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Ženy túto slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúco roku dobre znášali vajcia.
Na oplátku za slamu dostávali "kurine baby" výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky. Aj starý zvyk chodenia tzv. ometačiek sa väčšinou dodržiaval na dedinách, ale postupne zanikol. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. V minulosti sa v podvečer na Silvestra schádzali veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Večer sa zvyčajne konala veselica. Táto tradícia sa začala až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.
Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Aj na stole bol rovnaký obrus, ale aj chlieb. http://eva1331.thwglobal.comAtmosféru večera posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.
Noc, ktorá predchádzala Novému roku mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napr., že sa čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia - červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov.
K zvykom patrilo aj zametanie smetí do kúta miestnosti, nie von, aby sa niekto "nevymietol" z domu, teda aby nezomrel. Zakázané boli tiež niektoré práce v domácnosti, ako pranie a vešanie bielizne, pretože ten, kto ju vešal, mohol ťažko zomierať, alebo sa dokonca obesiť. V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov. Zimné zvyky a tradície na Silvestra a Nový rok sa líšili podľa regiónov a charakterizovali vtedajší život a dobu.
Ako na Nový rok...
Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na Slovensku sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, a preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť ani hus či bažant, teda hydina, ktorá lieta, pretože v novom roku by sa rozletel aj všetok majetok. Zato nesmie chýbať bravčové mäso, alebo pre istotu pečené malé prasiatko.
Podávala sa aj šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali peniaze. Na Nový rok, 1. januára sa v minulosti tradovalo, aby si ľudia zabezpečili bohatstvo, prosperitu a úrodu, platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli vítaní malí chlapci - vinšovníci. Ak do domu prišil niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, resp i peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť a nie škodu. http://eva1331.thwglobal.com
Navyše musel zaželať: "Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!" Na nový rok musel v celej domácnosti vládnuť čistota a poriadok, aby tak bolo po celý rok. Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy. Smeti sa von nevynášali z obavy, aby v rodine nikto nezomrel, ale aj preto, aby sa z domu šťastie nevynieslo.
Novoročný vinš
Všetko krásne v Novom roku a dobrých ľudí po boku. Veľa šťastia, veľa zdravia, nech sa všetky plány daria. Do Nového roku vám teda prajem 12 mesiacov bez nemoci, 53 týždňov šťastia, 365 dní bez starostí, 8 760 hodín lásky, 525 600 minút pohody a 31 536 000 sekúnd jedinečných okamihov. Silvestrujte tak, aby ste si z osláv niečo pamätali Len čo prejde vianočné hodovanie a oddýchneme si od ťažkých jedál i prípitkov, už sa tešíme na ďalšiu hostinu, pričom silvestrovská oslava býva v uvoľnenejšom duchu.Radi sa odviažeme, najmä v partii a ráno to až tak veselo nevyzerá, najmä vtedy, keď to preženieme.
Čaro Veľkej noci: Vtiahnite doň aj vaše deti, nech majú zážitok
Oproti Vianociam záujem o zvyklosti Veľkej noci poriadne klesá. Šibačka alebo oblievačka sú čoraz menej populárne a ľudia radšej odchádzajú z domovov na krátke pobyty. Tam si oddýchnu bez toho, aby museli všetko chystať v takom zhone. S tým sa však prináša aj jeden negatívny faktor. http://eva1331.thwglobal.com
Súčasné deti úplne zabúdajú na veľkonočné tradície a namiesto toho berú tieto dni len ako ďalšiu šancu oddýchnuť si od školy.
Je preto aj na vás, aby ste ich s nadšením vtiahli do víru príprav a zaujali ich natoľko, že sa zvyklosti budú pestovať aj naďalej.
Rozpovedzte im veľkonočný príbeh
Deti ešte úplne nechápu všetky súvislosti kresťanského ponímania Veľkej noci. Napriek tomu im postupne s príchodom jednotlivých dní môžete vysvetliť, ako sa celý príbeh odvíjal.
Predstavte im to ako obrovskú obetu od Ježiša, ako veľmi nás mal rád a aký veľký čin pre nás urobil. Vysvetlite im to z toho detského pohľadu, aby už teraz začali vnímať dôležitosť tohto sviatku.
Pokúste sa nájsť knihy určené pre ich vekovú kategóriu, kde pomocou kresieb ľahšie rozpoviete jednotlivé body príbehu.
Zapojte ich do príprav
Ani jedna z činností ich na tento sviatok nenavnadí tak, ako keď ich začleníte do prípravného tímu.
Naučte ich ozdobovať kraslice, pripravte si spoločne výzdobu a premeňte váš domov na jarné sídlo. Počas týchto príprav im môžete navyše priblížiť jednotlivé symboly Veľkej noci a vysvetliť, prečo a kedy sa nimi stali. Tie staršie dievčatá už zapojte aj do prípravy jedál.
Porozprávajte im, čo pripravovali vaši starí rodičia, ako sa zvyklosti odvtedy zmenili a tiež ako sa odlišujú v závislosti od jednotlivých regiónov.
I keď v mestách už postupne veľkonočné tradície upadajú, na vidieku sa ich obyvatelia stále držia a posúvajú ich pre ďalšie generácie. Ak máte teda niekoho z rodiny, kto žije v menšej obci, vyberte sa na návštevu práve k nim.
Poproste ich, či by ste nemohli tieto sviatky stráviť u nich, aby ste deťom ukázali takto všetky zvyklosti. Choďte spolu do kostola, nechajte si posvätiť jedlo a dodržiavajte všetky zvyklosti, ktoré tam pestujú.
Vyvrcholením bude pondelkové ráno, ktoré bude pre drobcov istotne veľkou zábavou.
Symboly a tradície Veľkej noci: Poznáte ich?
Spolu s Vianocami sú to nepochybne dva najkrajšie sviatky v roku...
Naučte ich riekanky a pesničky
K týmto oslavám patria aj rôzne vinšovačky. Chlapci sa ich učia kvôli tomu, aby mali čo zarecitovať, prípadne zaspievať vtedy, keď chodia vyšibať alebo poliať dievčatá.
V niektorých dedinách platia zvyky, že im to dievčatá oplatia rovnakým spôsobom a privítajú ich taktiež nejakou riekankou. Taktiež si takto môžete spríjemniť veľkonočné ráno a pred raňajkami vám drobci čosi zavinšujú. Keď s tým nemajú problémy, môžu vystúpiť aj pred návštevami.
Ukážte im tradičný folklór
Jednou z tých zaujímavejších verzií je zobrať deti na vystúpenie nejakého folklórneho súbora. V inscenovaných scénkach uvidia, o čo konkrétne v tomto sviatku ide a navyše si vypočujú hneď niekoľko zaujímavých piesní a vinšov.
Nebojte sa, že by sa k tomu stavali predpojato. Ak dokážeme podporovať kultúry iných štátov, nemali by sme zabúdať ani na tú našu a ukazovať ju deťom v minimálne rovnakej frekvencii.
Prekvapte susedov
Možno sa už v mieste vášho bydliska veľmi nepestuje tradícia šibačky alebo oblievačky, tak sa ju pokúste oživiť aspoň vy.
Pokiaľ máte doma syna, nech ho otec zoberie zaželať všetko dobré k susedom a tak ich trošku potešiť v tento deň. Rovnako môžete postupne pochodiť aj po vašej rodine. Snažte sa dieťa však naučiť na to, aby to nerobilo kvôli peniazom, ale kvôli udržaniu zvyklostí.
Poproste aj ostatných členov rodiny, aby ho nekazili príliš vysokými finančnými odmenami. Namiesto toho nech mu dajú len symbolickú korunku a k tomu zopár sladkostí. Šibači v minulosti predsa dostávali len maličkosť a všetko sa robilo kvôli tomu, aby mali viac zábavy a potešili aj ostatných.
Spravte im z toho zábavu
Len tak ich dokážete definitívne pritiahnuť na svoju stranu a presvedčiť ich o zaujímavosti Veľkej noci.
Zapojte sa do rannej oblievačky všetci, nenechajte sa synovi a manželovi tak ľahko chytiť a do vane si spestrite cestu malou naháňačkou. To isté zorganizujte, aj keď máte dcéru, keď sa budete snažiť ujsť pred mužskou časťou vašej famílie.
Práve takéto zábavné zážitky pomôžu tomu, že sa budú tešiť aj na tento sviatok a budú ho nedočkavo očakávať.