koala medvedikova
koala mevedikova
Koala medvedíkovitá
Koala medvedíkovitá | |
Na strom lezúca koala |
|
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Phascolarctos cinereus Goldfuss, 1817 |
|
Synonymá | |
* Lipurus cinereus Goldfuss, 1817 | |
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus, Goldfuss, 1817), ľudovo koala alebo austrálsky leňoch, je jedno z najznámejších austrálskych zvierat. Hoci výzorom pripomína medveďa, je to v skutočnosti vačkovec, podobne ako napríklad kengura.
Vedecké pomenovanie koaly, Phascolarctos cinereus, doslova znamená sivý vačkovitý medveď, slovo koala je domorodého pôvodu a znamená „nepije“.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hmotnosť: 4 - 12 kg Dĺžka tela: 70 - 90 cm
Koaly sú zavalité zvieratá, majú dlhšie uši a končatiny. Koaly dokážu postaviť prvé dva prsty naproti ostatným, to im spoločne s dlhými ostrými pazúrmi umožňuje dobre sa šplhať po stromoch.
Srsť koál je hustá a mäkká, jednotvárne sivá. Brucho a dlhé chlpy vyrastajúce na uškách sú biele.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Koaly sa vyskytujú prakticky po celom východnom pobreží Austrálie.
Biológia[upraviť | upraviť zdroj]
Koaly sú potravinoví špecialisti - živia sa lístím a kôrou eukalyptov. Listy eukalyptov obsahujú veľké množstvo vlákniny a terpeny, ktoré spôsobujú, že eukalypty sú pre väčšinu zvierat jedovaté. Naopak je v nich len malé množstvo bielkovín a ich energetická hodnota je nízka.
Koaly preto musia šetriť energiu. Majú veľmi pomalý metabolizmus, extrémne malý mozog a spia až 20 hodín denne.
Kŕmia sa väčšinou v noci. Priemerná koala denne skonzumuje 500 g lístia. Koalie črevá sú schopné odbúrať škodlivé látky obsiahnuté v potrave a vďaka veľmi dobre vyvinutému slepému črevu a symbiotickým baktériam môže koala zúžitkovať aj to málo živín, ktoré listy obsahujú. Koala skutočne nepije tekutiny, všetku vodu prijíma v rastlinnej potrave (výnimkou sú obdobia veľkého sucha, keď je ju skutočne možné vidieť piť vodu, ak má príležitosť).
Spôsobom života sa najviac podobajú juhoamerickým leňochom. Málokedy opúšťa svoj strom, obvykle sa pohybuje veľmi pomaly. Dokáže ale skákať zo stromu na strom a dobre pláva.
Koaly sú samotári, s ostatnými koalami sa dorozumievajú hlasitým volaním, ktoré môže byť počuť až kilometer ďaleko.
Pária sa od decembra do marca, teda v zime. Gravidita trvá 35 dní, potom sa narodí spravidla len jedno mláďa. Novonarodená koala váži menej než 1 gram. Vyškriabe sa do vaku a tam zostáva asi pol roka. Hneď keď vyrastie tak, že už sa do vaku nevojde, matka ho nosí na chrbte.
Mláďa je dojčené, ale konzumuje aj matkine výkaly, ktoré obsahujú symbiotické baktérie, ktoré bude mláďa potrebovať na trávenie eukalyptu.
Mladá koala sa osamostatní vo veku okolo jedného roka, samec pohlavne dospeje v troch až štyroch rokoch, samica o rok skôr. Môže sa dožiť až 17 rokov.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Koaly boli takmer vyhubené človekom, ktorý ich lovil hlavne pre kožušinu. V súčasnosti sú chránené austrálskou vládou a najväčším rizikom pre koaly je úbytok vhodných eukalyptových lesov a rozbitie ich teritórií výstavbou ciest.
Koaly sú veľmi náchylné k infekciám.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Koala medvedíkovitá je jediný recentný zástupca čeľade koalovitých. Ich výskyt je okolo 500 tisíc. Pretože sa vak koál, rovnako ako vak vombatov, otvára dozadu, s najväčšou pravdepodobnosťou budú vombaty najbližší príbuzní koál.
V minulosti sa rozlišovali tri poddruhy koál: P. cinereus victor, P. cinereus adustus a P. cinereus cinereus.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Koala medvídkovitý na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- Slovenský názov podľa knihy Zviera