PARAZIŤÁK- parazity, pieskoviská a mačky

Parazitizmus je práve typom predácie a považuje sa za najúspešnejšiu stratégiu prežitia. Ako však rozoznáme parazita od klasického predátora? Hlavný zámer parazita nie je zabiť čo najväčšie potrebné množstvo koristi ako je to u predátorov, ale žiť so svojimi obeťami (ktorých je obvykle pre jedného parazitického jedinca malé množstvo často len 1-3) dlhodobom kontakte a využívať ich pre svoje potreby. Parazity sú obvykle  menšie, rozmnožujú sa rýchlejšie než ich obete a vykazujú určitú mieru špecializácie na svojho hostiteľa, ktorý sa proti nemu bráni pomocou nejakého typu imunitnej odpovede.

Predpokladá sa, že existuje rovnaký počet parazitov ako ostatných organizmov, ba dokonca, že na jedného hostiteľa prislúcha jeden až dve-tri parazity. Celkovo parazity teda tvoria väčšinu našej biosféry.

Dobrý deň, volám sa PARAZIT a rád by som s vami žil...

Parazit je organizmus, ktorý aspoň časť svojho života(životného cyklu) využíva iné organizmy ako zdroj potravy aj ako stále alebo dočasné životné prostredie a tým ich priamo alebo nepriamo poškodzuje. Parazitov je približne na svete toľko, koľko existuje všetkých ostatných živočíšnych druhov. Parazity sú väčšinou omnoho menšie ako hostitelia a ich primárnou snahou nie je hostiteľa zabiť, ale iba žiť na jeho úkor. Podľa toho, aké miesto hostiteľa parazit napáda, rozlišujeme vnútorné parazity (endoparazity) a vonkajšie parazity (ektoparazity). V prípade endoparazitov rozlišujeme ešte extracelulárne-mimobunkové prazity žíjúce v hostiteľovi medzi bunkami, vo vnútri telových dutin a parazity intracelulárne - vnútrobunkové, ktoré žijú vo vnútri buniek hostiteľa.Pri hľadaní hostiteľa sa parazity spoliehajú hlavne na náhodu. V prírode sa môžeme stretnúť s takzvanými fakultativnými parazitmi, ktorý obvykle žijú volne a parazitismus využívajú iba na„prilepšenie“. Avšak obligátorne parazity sú také, ktoré bez svojho hostiteľa neprežijú alebo nie sú schopné sa rozmnožovať.

Parazitizmus z evolučného hladiska

Parazitizmus vzniká u rôznych skupín druhu nezávisle na základe historických udalostí a predbežného prispôsobenia sa, čo dokazuje, že akokoľvek sa jednotlivé druhy porovnávali, nebolo možné vytvoriť žiadne 

 taxonomické skupiny, jedine skupiny ekologické. K ich vzniku môže dôjsť dvoma spôsobmi. Buď vrámci už existujúcej parazitickej skupine dôjde ku jej evolúcí a postupnému odlišovaniu a neskôr odštiepeniu jednotlivých druhov od pôvodnej skupiny alebo sa druh parazita vyvinie z voľne žijúceho neparazitického druhu.Vtedy má najskôr len jedného hostiteľa a priamý vývojový cyklus (max. jedna larva) a pohlavné množenie, po čase však prechádza k väčšiemu množstvu hostiteľov, s niekoľkými vývojovým štádiami čiže ku nepriamemu vývoju. Taktiež prichádza zmena fenotypu, pohlavne množenie sprevádza aj rozmnožovanie nepohlavné a prípadne hermafroditizmus či rozmnožovanie s neoplodnenými vajíčkami(partenogenezia).  

   Parazity a ich pôsobenie na ľudské zdravie boli známe už pred tisíckami rokov. Označenie parazit – parasitos pochádza z gréčtiny a doslova znamená „vedľa jedla“ čiže znázorňuje niekoho spolustolujúceho. Už okolo roku 1500 p. n. l. Egypťania poznali rôzne druhy parazitov ako škrkavky alebo pásomnice a dokonca zaznamenali aj spôsob ako parazitmi spôsobené ochorenia liečiť. Zmienku o parazitoch nájdeme napríklad v Starom zákone, kde Boh potrestal Izraelitov za ich odklon od viery počas cesty egyptského zajatia a poslal na nich drakunkulózu – vlasovca medinského. Tieto parazity žijú pod kožou a sú veľmi dlhé. V prvotnej medicíne sa z tela vyťahovali namotávaním na paličku. Asi každý sa niekedy stretol so symbolom medicíny- asklepiovou palicou, na ktorom je znázornený had omotaný na palici. Jedna z teórií vzniku tohto sybola však nahradzuje tohto hada práve za vlasovca medinského namotaného na drevenej paličke.

   Prvého jednobunkového parazita objavil sám vynálezca mikroskopu  A. Leeuwenhoek v podobe giardie vo vlastnej stolici. Avšak za otca parazitológie považujeme F. Rediho, ktorý objavil viac ako 100 druhov parazitov. Kedysi sa ľudia domnievali, že parazity bývajú príznakmi chorôb. Zistenie, že parazity sú naopak ich príčinou bolo veľkým víťazstvom v západnej medicíne. Výskum parazitov sa začal rozvíjať od 16.storočia a v dnešnej dobe vďaka molekulárnym prístupom nabral na plné obrátky. Poznáme ich zložité životné cyklusy, rožšírenie, príznaky, spôsoby nákazy,presné diagnostické postupy aj účinné liečby.

Parazity očami modernej vedy

Môžu byť parazity aj dobré?

Zistilo sa, že väčšina všetkých organizmov na svete sú práve parazity.Ak by sme (naozaj v širokom poňatí) medzi parazity začlenili aj baktérie či dokonca vírusy, tak v každom organizme a aj vo vašom tele sú celé skupiny ďalších cudzích organizmov, ktorých je dokopy vo vás viac ako všetkých vašich ľudských buniek dokopy.Tieto organizmy sú v každom kúsku vášho tela a aj keď ste si ich nepozvali, oni si vás našli sami alebo ste ich dokonca dostali ešte od vašej matky. Máte teda v sebe takpovediac "mikrobiologickú zoo". Len črevných baktérií môže byť v jednom človeku až do 2 kíl. Mnohé tieto organizmy, ktoré nenesú vašu DNA sú pre vás nenahraditeľné a rozhodne by ste bez nich v zdraví neprežili ( v tedy ale vo väčšine prípadov hovoríme o symbiontoch, zaradenie záleží od uhla pohľadu).
     Avšak ako sa ľudstvo snažilo v posledných rokoch v sebe zahubiť svojich parazitov silnými antiparazitikami a antibiotikami, narušili jemnú rovnováhu medzi človekom a mnohými prospešnými mikroorganizmami.Vedci sa domnievajú, že strata kontaktu s určitými endoparazitami, môže mať na svedomí množstvo alergií (hlavne tých črevných). Potvrdzuje to napríklad fakt, že deti v Afrike, ktoré sú "prelezené" parazitmi nemajú vôbec žiadne alergie a ďalšie ochorenia typické pre obyvateľov bohatých oblastí. Ku týmto zdravotným problémom síce určite prispieva obklopovanie sa rôznymi chemickými látkami a iné pokroky modernej doby, ale väčšina výskumov vylučovaním možných rozdielov medzi Africkým a moderným svetom ukázala, že absencia určitých parazitov v našom tele ich významnou príčinou.
Toto zistenie prispieva aj ku myšlienke, že niektoré druhy parazitov, by sa mohli prekvapivo využívať aj na liečbu. V zahraničí sa liečením pomocou parazitov venuje niekoľko výskumných tímov. Zatiaľ si túto "sci-fi" budúcnosť predstavujú tak, že by sa na určité ochorenia predpisovali lieky obsahujúce vajíčka geneticky upravených helmintov (červov), ktoré sa nedokážu rozmnožovať. Váš imunitný systém by sa preto zameral na týchto parazitov namiesto sebapoškodzovania alergickými a zápalovými reakciami. Predpokladá sa, že by mohli vyliečiť okrem alergí aj rôzne črevné zápaly vrátane Crohnovej choroby, sennú nádchu, možno obezitu a pod. Dokonca sa študuje vplyv parazitov na autizmus. Okrem parazitických červov vedcov zaujali dokonca niektorí zástupcovia hmyzu. Jedno zaujímavé zistenie bolo nájdené vo frontových priekopách z prvej svetovej vojny. Objavili sa tu totiž larvy určitých múch a strečkov, ktoré vyžierajú mŕtve tkanivá a tým ranu sterilizujú a následne sa rýchlejšie zahojí. Aj keď sa niektoré inštitúcie v zahraničí snažia zaviesť liečbu parazitami už do obehu, určite potrvá ešte veľmi dlhú dobu aby sa mohlo týmito takpovediac stále futuristickými metódami s istotou liečiť. Možno sa nakoniec dokonca zistí, že to všetko bola len chybná hypotéza a ľudstvo začne odznova v hľadaní ďalších pokrokových liečebných metód.

Nekonečný boj s parazitami

Niektoré parazity patria medzi najstaršie organizmy na našej planéte. Parazitizmus sa pravdepodobne vyvinul hneď po vzniku samotného života. Keďže parazity nie sú u svojich hostiteľov žiadané, vytvorili si všestranné adaptácie, vďaka ktorým sú mnohé po miliónoch a miliónoch rokov stále medzi nami. Vedci napríklad objavili jantár s 200 miliónov starým komárom, u ktorého následne identifikovali prvoka spôsobujúceho nebezpečnú leishmaniózu v Afrike. Neskôr sa prišlo na to, že krv v komárovi, v ktorej našli tohto dodnes veľmi zákerného parazita dokonca pochádzala od dinosaura. 
Parazit musí neustále počítať s tým, že sa ho bude hostiteľ snažiť odstrániť. Okrem imunitného systému, a v prípade ektoparazitov neustále číhajúcich rúk a zobákov sa musia v dnešnej dobe vďaka pokroku človeka vysporiadať aj s mnohými nástrahami medicíny. Niektoré parazity sa dokonca podarilo úplne potlačiť avšak väčšina zvláda boj s antiparazitikami naozaj bravúrne. Mutáciou si dokážu v priebehu pár generácií vytvoriť rezistenciu na akúkoľvek látku. Preto sa vedci snažia prísť na iné spôsoby ako by sa dalo s parazitami bojovať. Napríklad skúšajú geneticky pozmeniť niektoré druhy premnožených parazitov v tropických krajinách alebo ich prenášače aby neboli schopné sa rozmnožovať. Príkladom môže byť mucha tse tse, pri ktorej  sa vedci zamerali na sterilitu samčekov. Ak by sa tieto samčeky nakoniec vypustili a neskôr spárili s mnohými samičkami, nedošlo by ku produkcí potomstva a nakoniec by mohlo dôjsť ku zníženiu počtu tohoto hmyzu a tým aj prenášaného prvoka trypanosómy, ktorá spôsobuje zákernú spavú chorobu.