MONT EVEREST 8 848 m

   POZNALI SME SA ROKY,

NO NEJAK SME K SEBE CESTU NEVEDELI NÁJSŤ! 

Vedel som o ňom, že je horolezec, že chodí do hôr a aj do tých mimo naše hranice. Stretávali sme sa a stále sme spolu nič nepodnikali. Vedel som, že je z Detvy a žije v Holíči. Poznal som jeho manželku Katku a ich štyri deti. Prvý osobný kontakt bol až v roku 2013, kedy ma napadla taká myšlienka, čo urobiť s Vladom takú besedu, posedenie s horolezcom. Oslovil som ho a on súhlasil. Stretli sme sa dohodli sme dátum besedy s prezentáciou jeho aktivít.

TENTO ROK BUDE DESAŤ ROKOV ČO SOM SA S VLADOM KONEČNE SPOJIL A ZAČALI SPOLU CHODIŤ PO HORÁCH!!!

A možno aj preto ma napadlo vytvoriť toto čítanie z hôr s doplnením fotografii z tých výprav spoločných.

POSEDENIE S HOROLEZCOM - HOLÍČ 03.apríl 2013

Dohodol som sa s Milanom Hollým či by nešiel na to so mnou a neurobili by sme takú besedu s Vladom Štrbom. Súhlasil a stretli sme sa v novej peknej Reštaurácii PRESO na Majirkoch v Holíči. To bol úplne prvý osobný kontakt. Všetko som to dohodol s Vladom cez FB-fejsbuk. Keď sme prišli do reštaurácii, vybrali sme si miestečko, usadili sa, objednali pitie a bavili sme sa ako to bude celé prebiehať. Vlado nám cez noutbuk ukázal nejaké svoje fotografie z rôznych expedícii čo podnikol v poslednom čase a dohodli sme sa na presnom dátume. Potom sme sa rozišli a ja som v ten večer doma vytvoril plagát akcii a poslal Vladovi. Pochvál mi to, ale že on vytvorí vlastný plagát.

Dátum stretnutia sme dohodli na 11.apríla a 05.apríla bol na svete aj oficiálny plagát, ktorý som nechal vytlačiť a rozvešal som ho po Holíči a dokonca bol aj v Skalici či v Kopčanoch. Dali sme o tom stretnutí vedieť aj cez sociálne siete ako je FB a aj osobne som oslovil ľudí čo som si myslel, žeby určite prišli.

Prišiel ten deň, bol to štvrtok. Stretlo sa nás tam 22 ľudí čo sa zaujíma o vysokohorskú turistiku a horolezectvo aké také. Veľa z nich ani nevedeli akú horolezeckú osobnosť v meste máme. Slova sa ujal Milan Hollý, ktorý čo to povedal o Vladovi. Ja som fotil a o celý program večera sa postaral sám Vlado Štrba. Prezentácia bola moc zaujímavá, veľa sme videli aj sa dozvedeli čo sme nevedeli a boli na záver aj otázky aj odpovede. Prvá taká akcia sa podarila a veril som, že toto nebolo prvé a posledné stretnutie. Viac sa dozvieš ak si klikneš na odkaz fotoalbumu zo stretnutia.

POSEDENIE S HOROLEZCOM - HOLÍČ 2013 SK – všeličo o horách – album na Rajčeti

FESTIVAL ĽUDIA A HORY - TURČIANSKÉ TEPLICE 29.november 2014

Po čase mi Vlado oznámil, že ide na filmový festival, či nepôjdem s ním. Samozrejme som bol rád, že ma oslovil a šli sme tam spoločne. Spoznal som tam veľa nových ľudí z oblasti hôr, filmu a spoznal som tam Vladovho  strýca Paľa Štrbu a sesternicu Martinu Štrbovú. Dokonca som tam videl aj úžasný film Slepá dôvera, ktorý robil Rasťo Hatiar z Liptova a kúpil som si tam DVD s týmto filmom. Šlo o výstup na Mont Blanc chalana čo bol slepý a sprevádzal ho Zoltán Pál - to som nevedel, že sa s ním onedlho osobne spoznám. Bolo to super byť na takom filmovom festivale a bol som moc moc rád, že ma Vlado zobral so sebou. Samozrejme som tam fotil a môžeš si to všetko pozrieť v tom mojom foto dokumente ak si klikneš na odkaz.

FESTIVAL ĽUDIA A HORY 2014 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - ZAMKOVSKÉHO CHATA 26.febrár 2015

Rok čo rok sa na chate stretávajú kamaráti horolezci a tento rok pozval Vlado aj mňa či nejdem s ním. Nakoniec sme boli štyria a pridal sa k nám kamarát zo Skalici Ľuboš Horák so synom Timom. Sú prázdniny a tak šiel s nami do Tatier. Bolo super celý čas. Boli sme tam od štvrtka do nedele a bolo to na prelome februára a marca.

Autom do Starého Smokovca a potom pešo na Hrebienok, zástavka v Rainerovej útuľni 1 301 m. a potom základný tábor Zamkovského chata 1 475 m. Na druhý deň sme sa vybrali na Téryho chatu 2 015 m.a nazad. Bolo perfektne. Na ďalší deň sme dali Zbojnícku chatu 1 960 m.a tiež bolo super. Potom už len na Zamke sme sa zdržiavali, kde prišlo plno horolezcov a celá chata bola vlastne len pre nás, čo sa ubytovania týka. Sedelo sa, jedlo, pilo, debatilo a bol tam aj Martin Gablík a ten spieval a hral na gitare a nie len on. Bolo veselo v sobotu poobede a večer. Zas som spoznal nových super ľudí ako napríklad Peťo Garjciar. Takže už len treba nakuknuť do foto albumu čo som vytvoril.

TA3 - ZAMKOVSKÉHO CHATA 2015 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

RAKÚSKE ALPY - HEUKUPPE 28.marec 2015

Konečne idem s Vladom do Alp a to do pohoria Rax a na vrch Heukuppe 2 007 m - Kopa sena v preklade - o ktorom sa vie, že je to jeden z najkrajších a najnavštevovanejších rakúskych pohorí v blízkosti Bratislavy. Však to bolo okolo 150 km, ešte bližšie ako ísť do tých našich krásnych Vysokých Tatier. Bolo nás spolu šesť turistov. Šli sme dodávkou z Holíča do Gbel a do Kútov, kde sme vzali ďalších účastníkov tejto akcii. Tak som zas spoznal nových ľudí, ktorý neskôr viackrát s nami šli, alebo teda ja s nimi. Bola to super akcia. Nebol to náročný výstup, len bola hnusná zima a silný vietor nám na vrchole fúkal. Však ak nahliadneš do môjho fotoalbum, uvidíš ako som sa tou partiou a Vladom mal.

HEUKUPPE I. 2015 A – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

RAKÚSKE ALPY - GROSSER BUCHSTEIN 04.apríl 2015

Ako sa v ponuke písalo čo bude v najbližšom čase tak je to tu a idem zas s Vladom do Alp. Podnikneme jednodňový výstup na jeden z najkrajších vrcholov Ennstalských Alp - horskej skupiny Gesäuse. Vrchol Grosser Buchstein je vysoký 2 224 m. Z Holíča sme šli do Gbel a Malaciek a do Bratislavy kde sme naložili sedem turistov čo sa Vladovi prihlásili, že by s ním chceli ísť.

Tento výstup sme podnikli počas Veľkončoných sviatkov a vzdali sme to na chate skrz čerstvo napadnutý sneh, ktorý mal miestami výšku 80 cm. Skončili sme pri Horskej chate Buchsteunhaus 1 571 m. tam sme sa chvíľu zdržali, niečo zjedli čo nám batohy ponúkli, vypili a šli nazad k autu. Urobili sme si spoločné foto pred chatou. No dohodli sme sa, že sa sem vrátime v letnom čase a tak ak máš záujem a čas, pozri si fotografie ako nám tam bolo super.

GROSSER BUCHSTEIN I. 2015 A – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

RAKÚSKE ALPY - GROSSER BUCHSTEIN 06-07.jún 2015

Ako sme sa dohodli, tak sa aj uskutočnil reparát na tento vrchol a v júnovom čase sme stáli na jeho vrchole. Teraz sme boli ale v inom zložení. Bolo nás zas spolu deväť účastníkov tento výpravy a počasie nám prialo. Bolo až neskutočne slnečno. Z Holíča sme odchádzali niečo po štvrtej ráno a v pohode sme dorazili na parkovisko, kde sme nechali auto niečo po jedenástej hodine. Zbalili sme svoje veci do batohov a vyrazili za svojím cieľom.

Šlo sa presne tak ako v tom aprílovom zimnom čase a bol to náročný výstup k chate v tej horúčave. No niečo po pätnástej hodine sme boli na chate Buchsteunhaus 1 571 m. Ubytovali sme sa komfortne a len tak vegetili na terase. Tejto akcii som sa zúčastnil ja s Vladom a pridali sa k nám Zuzka, Michal, Janko, Michal, Alica a sestry Katka a Zuzka. Samozrejme pivko bolo, dobré padlo a aj guláš sme dali, nie všetci, dievčatá mali väčšinou domáce zásoby so sebou. Bola mi tam dlhá chvíľa a šiel som si nafotiť krásne skaly oproti pri západe slniečka a o chvíľu už som tam nebol sam. Pridali sa chalani aj dievčatá s fotilo sa o 106.

Ráno po raňajkách sme sa zbalili a vybrali sme sa do ferratovej cesty Sudwandband. Bola to perfektná trasa a vlastne moja prvá ferrata. Páčilo sa mi to celé, však som to aj nafotil a všetci sme boli v pohode a chválili sme trasu čo nám Vlado vybral. Vrchol GROSSER BUCHSTEIN 2 224 m. sme dosiahli okolo desiatej. urobili sme tam nejaké fotky a začali inou trasou zostupovať k chate, kde sme boli niečo po jedenástej.

Tam sme si zbalili veci, dali si obed a pivko záverečné a začali zostúpovať k autu na parkovisku, kde sme boli okolo pätnástej. Nahádzali všetko do auta a pekne hajde k domovu. Bol to perfektný výlet a tak uvidíme čo bude najbližšie za vysokohorská akcia. Fotografie samozrejme prikladám v podobe tohto fotoalbumu.

GROSSER BUCHSTEIN II. 2015 A – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

FRANCÚZSKE ALPY - MONT BLANC 01-09.august 2015

Moja najzaujímavejšia letná dovolenka. Z Holíča bol odchod okolo piatej ráno a prvá zástavka bola v Smrdákoch, kde sme brali Staňu. No z Holíča sa s nami už viezol Paľo s Tinkou z Kláštora pod Znevou, spali u Vladina, sú to rodina. Pokračovali do Pezinka, kde sa  k nám pridal Juraj s Evkou a v Bratislave sme vzali Ivana a Milana. To sme už komplet a môžeme vyraziť cez Rakúsko po diaľnici do Nemecka okolo Štrasburgu a Mníchova. Nikde sme nestáli, nič nefotili, keď sme prechádzali cez Švajčiarsko nám Vlado len ukázal - tam vľavo je Matterhorn a potom tam vpravo je vysoko v horách veľká priehrada a večer okolo deviatej sme už v Chamonix Mont-Blanc v kempe Less Arroles stavali za dažďa stany aj keď som ja s Vladom spali pod širákom, teda pod prístreškom pri aute a toto bude náš základný tábor. Cesta z domu až sem 1 257 kilometrov a UFF Vlado to zvládol perfektne.

Ráno ešte všetci spali a ja som už ako prvý buntošil s foťákom a fotil východ slnka nad Mont Blancom alebo Monte Bianco - doslova Biely vrch - je to najvyšší vrch Álp a Západnej Európy. Leží na francúzsko-talianskej hranici v masíve Mont Blanc  v Savojských Alpách. Vrchol sa vypína do nadmorskej výšky 4 808 m. a je 11.na svete podľa svojej relatívnej výšky. Vrch je pokrytý mnohými ľadovcami, pričom najväčší z nich sa volá Mer de Glace : Wikipédia.

V sobotu sme sem prišli a nedeľa bol taký voľný deň a všetci sme sa motali po meste, po obchodoch, fotil som všetko možné aj Mont Blanc a dali sme si aj pivko samozrejme. Po príchode do kempu nás tam, teda hlavne Vladina čakalo milé prekvapenie. Prišiel z Ukrajiny Vladov kamarát horolezec čo sprevádzal dvojicu na Blanc a zbadal to naše auto a hneď vedel, že je tu niekde Vlado. Posedeli, pohostili sme ich a mimo iné, ten chalan bol pod Nanga Parbatom, keď tam v lete 2013 pakistanskí teroristi prepadli základný tábor a zastrelili v ňom jedenásť ľudí. Medzi nimi boli aj slovenskí horolezci Peter Šperka a Anton Dobeš. Večer sme sedeli v kempe pri pivku a kto mal chuť popíjal francúzske vínko čo sme v meste nakúpili. Bolo také večerné mecheche.

V pondelok sme sa vybrali všetci okrem Vlada a Staňa pozrieť lanovkou Aiquele du Midi a odtiaľ sme sa previezli inou lanovkou na Talianskú stranu. Bolo super tam aj tam a na terase Aiquele du Midi bola nadmorská výška 3 842 m. Videli sme zas ku iného sveta, iné pohorie aj Mont Blanc z iného pohľadu. Večer v kempe sme si zbalili všetko na zajtrajší presun pod Mont Blanc. Posedeli sme zas pri pivku a dali si večeru a dobrú noc.

Utorok autom presun do mestečka La Fayet na T.M.B.-Tramwaj De Mont-Blanc a ide oželezničnú stanicu, kde ostalo autíčko a naša partia sa vláčikom presunula do predposlednej stanici Mont-Lachat a potom pešo okolo koľaji do poslednej stanici cez tunel - Glacier de Bionnassay do stanici Nid D´Aigle 2 372 m. Tura hore do chaty , kde sme mali zaistené ubytovanie bol ozaj náročná, bolo horúco aj pršalo no bola zima, no dali sme to a na chate Refure du Gouter 3 835 m. a boli sme tu po 14tej hodine. Ubytovali sme sa a stretli sa v reštaurácii, kde sme len tak posedeli, podebatili a zbalili si všetko čo budeme potrebovať na zajtrajší výstup. Unavený po tej túre sem, určite skoro zaľahneme. Ráno budeme vstávať zavčasu.

Streda je deň s veľký D! Vstávali sme niečo po tretej ráno, zbalili všetko a šli sa dole do takej miestnosti, dalo by sa tu napísať niečo ako satňa. Trebalo sa obuť, obliecť a môžeme vyraziť s čelovkami za našim cieľom. Šlo sa ešte v potme a dobré to vyzeralo, pred nami aj za nami partie so svetieľkami. Vyšlo sa na nás pozrieť aj slniečko a bol to krásny východ slnka. Pre mňa to bola taká super prechádzka po zasnežených kopcoch. V určitej výške to vzdala Evka a Paľo šiel s ňou dole na chatu - to rozhodol Vlado. Na vrchole sme boli okolo ôsmej a všetko v pohode, bolo prekrásne počasie a Vlado hovoril, že je tu po 15ktár a tak pekne nikdy nebolo. Pofotili sme sa, pogratuľovali si k výkonu aký sme dnes dali. Fotili všetko okolo nás a začali zostupovať a pri chate sme boli pred jedenástou hodinou. Pobali si veci čo sme tam nechali a pokračovali sme zas nižšie a nižšie až cez ten tunel na železničnú stanicu, kde sme čakali na vláčik. V kempe sme boli pod šestnástou hodinou a už sa nič nepodnikalo, len sme v našom území čo sme tu mali, sedeli, debatili, kŕmili sa, popíjali a tešili sa, že všetko dobré dopadlo.

Štvrtok sme mali voľný deň a každý si šiel po svojom. Ivan s Milanom sa šli pozrieť na to všetko okolo nás z vrchu a to z tandemového zoskoku. Juraj s Evkou šli pozrieť na ľadovec. Zvyšok ostalo v kempe a čo robili neviem, ja som šiel na sólo túru do neznáma a skončil som v úžasnej oáze ticha a vône rôznych kvetov v Chalet La Flora. Bola to reštaurácia s úžasným výhľadom na Mont Blanc a aj mesto Chamonix po nim. Zdržal som sa tu pár minút čo som to tu fotil a pokračoval ďalej až k Chate s reštauráciou Refuge dela Flegere 1 877 m. Dal som si pivko a pokračoval v túre nazad do nášho základného tábora a cestou som si nakúpil niečo na jedenie a tam som sa dozvedel, že čo tu budeme robiť, ide sa domov. Tak na druhý deň sme šli k domovu. A to je všetko. Fotografie z výstupu sú tu.

BLANC 3 - VÝSTUP 2015 F – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

RAKÚSKE ALPY - SCHNEBBERG 14.november 2015

Ďalšia akcia v horách v spoločnosti Vlada a partii čo sa k pridala. Z Holíča sme odchádzali traja a to Ja, Vlado a Martin z Kopčan. Martin s Vladom chodievali do Viedne umývať okna a tak sa poznali. Cestou sme zobrali Janka a Juraja a ešte troch, no nejak mi mena vyšumeli a nikde som si ich nepoznačil. Šlo zase o jednodňovku tam a nazad. Začínalo to fajn, ale na parkovisku Puchberg am Shneeberg už Rakúsku nám pršalo a sedeli sme v aute s tým, že deviata rozhodne. Niečo po deviatej sme sa vydali na našu túru a celý čas bolo fajn počasie a niečo po desiatej sme prechádzali okolo horskej chaty v ktorej sa zastavíme na spiatočnej ceste. Celou cestou v pohode, síce fúkalo a riadne, bolo zimšie a zimšie čím sme boli vyššie. Pod našim cieľom, vrchom Schneeberg 2 076 m. sme boli okolo pol jednej, ale chata Fischerhütte 2 049 m. bola zatvorená a dalo sa do nej vojsť , len do takej malej chodbičky, predsieni dajme tomu, kde sme posedeli, zajedli si aj popili čo sme si doniesli. No keď sme z tej chaty vyšli von niečo po trinástej hodiny, bolo to tam ako v inom svete. Neskutočne silno fúkalo, nič nebolo vidieť a bola hnusná zima. Tak sme to na návrh Vlada vzdali s tým, že prídeme v lete zas, lebo by sme z výhľadu z vrchu nič nemali, schádzali sme dole inou trasou. Na tej horskej chate Edelweiss-Hütte 1 235 m. sme boli niečo po štrnástej hodiny a ozaj sme si sadli a dali si pivko. Nie všetci, Vlado napríklad nie, ten bol náš šofér a mal zodpovednosť, viezol nás domov a to je dôležité, návrat v pohode k rodinám. Odchádzali sme z parkoviska o 16:15 Hod. Fotografie samozrejme sú.

SCHNEEBERG 2015 A – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

FESTIVAL VYSOKÉ HORY - NITRA 21.november 2015

Toto nebola žiadna turistika do hôr, ale do Mestského úradu veľká sála na filmový festival sme spolu šli a bola s nami aj Katka. Bol to môj druhý filmový festival, ktorého som sa zúčastnil a toto bol super X.ročník festivalu o horách a cestovaní. Bolo super. Konečne som sa osobne stretol so Zolom Páll a nie len s ním, ale aj s jeho priateľkou Daškou. Vlado má zoznámil aj s Rasťom Hatiarom, ale toho som už poznal z festivalu v Turčianských Tepliciach. No čo pre mňa bol NAJ, tak to bolo stretnutie s horolezcom Piotrom Pustelníkom a je to poliak čo v roku 2010 sa stal 23.človekom, čo vyliezol na všetke osemtisícovky. Stal sa tak po Jerzy Kukuczkovi a Krzysztofuovi Wielickým už tretím Poliakom, ktorému sa to podarilo. Mám od neho aj autogram a mrzí ma, že ma Vlado s ním neodfotil. Vladino sa tu prezentoval aj so Zolom Expedíciou Hard Way Everest 2016. Bol to veľmi silný zážitok pre mňa a tu sú fotografie z festivalu.

FESTIVAL VYSOKÉ HORY NITRA 2015 SK – všeličo o horách – album na Rajčeti

SIR.JOSEPH - TURNOV 25.november 2015

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Boli sme za Josefom Rakoncajom na takom pokece o ich pláne, že chcú vyliezť Hard Way cestu na Everest.!!! Josef je s deviatimi výstupmi na 8 osemtisícoviek najúspešnejší český horolezec a dalo by sa napísať, že vlastne Československý naj horolezec. Ako prvý na svete v roku 1986, druhýkrát zdolal vrch K2. Okrem K2 bol na Lhoce Šar, Broad Peak, Annapurna, Manaslu, Čho oju, Šiša Pangma, Nanga Parbat.

Vladino, Zolo, ja a Martin Babulic s kamerou z TV Joj - to bola zostava čo šla za horolezeckou legendou do jeho firmy Sir.Joseph : Firmu Sir Joseph založil v roku 1977 Josef Rakoncaj, ktorý si pôvodne začal šiť vlastné horolezecké oblečenie. Jeho výrobky sa vďaka svojej kvalite, funkčnosti a cenovej dostupnosti rýchlo stali bestsellerom medzi českými a slovenskými výškovými horolezci a postupne sa o vybavenie značky Sir Joseph začali zaujímať aj zahraničné expedície. Značka Sir Joseph patrí medzi popredné firmy na svete, ktoré vyrábajú páperové expedičné vybavenie. Má vlastné vývojové a výrobné zázemie v Českej republike. Joska - ako mu všetci hovoria - nás privítal a usadili sme sa v jeho kancelárii, kde sa slova ujal Vlado a porozprával mu o plánoch čo majú so Zolom. Ja som všetko fotil, jak debatujucu trojicu, tak všetko čo bolo povešane na stenách. Vlado Joskovi poukazoval množstvo materiál čo priniesol a Joska len počúval a počúval a potom povedal niečo také, že toto všetko je na ... a začal z vlastných skúsenosti rozprávať čo a ako. Dostali sme aj kafíčko a prišiel nejaký pán povedať, že ej všetko nachystané a môžeme sa prejsť dole do dielni. Bolo to perfektné posedenie a niečo úžasné, byť tak blízo takejto legendy. Mám aj jeho autogram a dokonca aj spoločné foto. Však si pozri fotoalbum čo potom vznikol.

TURNOV 2015 CZ – všeličo o horách – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - ZAMKOVSKÉHO CHATA 11.február 2016

Začal nový rok a po roku zase stretnutie horolezcov na Zamkovského chate. Toto je prvá spoločná horská akcia s Vladom, Ľubošom a Janom. Boli sme tam od štvrtka do nedele. Z Holíča do Skalici sme šli pre Ľuboša a potom do Prievidzi pre Jana. V Starom Smokovci sme boli okolo obeda, zaparkovali auto ako vždy na sídlisku Sibír, nemusíme platiť za parkovanie. Ako vždy, pešo na Hrebienok, občerstvovacia prestávka na Rainerke a potom ukončenie dňa na Zamkovského chate.

Ráno sme si dali na raňajky praženicu, čaj a kafe a vyrazili sme na Téryho chatu 2 015 m.s Martinom, Monikou, Peťom, Mišom a naša štvorka. Jano to vzdal a šiel na izbu nakoniec. Dali sme to za dve hodiny a dali sme si čaj, guláš a rum. Šlo sa ťažko, bol ešte neprešlapaný chodník a snehu moc čerstvého napadlo. No to len na určitých úsekoch. Dole sme to len zbehli a na chate sprcha a len také leňošenie na izbe či posedenie v reštike v chate.

Ďalší deň ako pred rokom, zas sme šli na Zbojnícku chatu 1 960 m. To sme šli len naša štvorka a to Vlado, ja, Ľuboš a Jano, ktorý dnes s nami šiel až na chatu, kde sme si dali zas guláš, ale teraz Maďarský s knedľou a bol perfektný, štípal ako ďas. Samozrejme po tom guláši muselo byť aj pivko. Niečo som tam nafotil a šli sme dole do doliny. Už keď sme vystupovali k Zamkovskej chate, si Ľuboš chcel vyskúšať ako sa chodí keď ma na vibramoch mačky. Šiel síce len po snehu, ale keď ich už v batohu nosí, chce to skúsiť. V chate zase sprcha, leňošenie na posteliach a večer zase v reštike mecheche ako pred rokom.

Bola to zas jedna vydarená horolezecká akcia v super kolektíve, ráno bolo neskutočne krásne slnečno a to sme šli už domov. Takže dole na Hrebienok, do Starého Smokovca a na parkovisko k autu pešo.

Presunuli sme sa ešte do Grandhotela, kde sme mali dohodnuté stretnutie s veľkou osobnosťou a to Paľom Barabášom. Vlado s ním potreboval niečo predebatovať, lebo Paľo chcel, aby mu natočil pod Everestom určité miesta do pripravovaného filmu čo bude robiť. Dal mu aj kameru a chvíľu sme spolu ešte posedeli, urobili si spoločné fotky a to už bol záver tohto super víkendu, šlo sa domov samozrejme cez Prievidzu a Skalici do Holíča. No ešte sme sa zastavili v Kráľovej Lehote u môjho brata Ivana pre slaninu, oškvarky a klobásky domáce, ktoré si Vlado berie na Expedíciu. No a v Liptovskom Mikuláši sa stále zastavujeme na kafe s Jarom Madudom.

Fotočky ako bolo samozrejme prikladám.

TA3 - ZAMKOVSKÉHO CHATA 2016 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

RAKÚSKE ALPY - HANS VON HAIDSTEIG FERRATA 10.júl 2016

Toto je prvá akcia po návrate Vlada z pod Mount Everestu. Ako bolo, čo bolo, to je iná kapitola o tom v tejto časti písať nebudem. Ideme do hôr a o to tu ide. Charakteristika Via ferraty je zaistenou cestou vedúcou na masív vrcholu Preiner Wand 1 783 m. Ten sa nachádza v pohorí Raxalpe, ktoré ej typické svojími vápencovými skalami. Toľko o ferrate a zúčastnilo sa nás tejto akcii deväť záujemcov o akcie čo poriada Vlado Štrba. Odchod z Holíča okolo piatej ráno rovno do Bratislavy a potom hurá do Rakúska do Alp.

Parkovisko na konci dedinky Griesleiten -ak som si to dobré poznačil- sme sa zbalili, zamkli auto a začala naša túra k ferrate. Počasie super. Vlado nám v mape ukázal kde sme, kam ideme a čo nás čaká tiež vysvetlil. Začínali sme chodníkom v lese, kde bol príjemný chladoček a trvalo nám to okolo hodiny čo sme sa ocitli mimo les pod skalným masívom. Treba nahodiť suché tričko, natiahnuť se sedaky aj úväzy s krabinami, prilbu a zbaliť všetko do batohu a môžeme vyraziť k ferrate sme dostali povel od vedúceho výpravy Vlada. Je nás tu oveľa viac ako len naša deväťčlenná skupina. Začiatok bol v pohode, potom sme prišli k prvému super dlhému rebríku. Nasledovala kolmá stena s pomocným oceľovým lanom a šlo sa po takej uzučkej plošinke v skalách. Končilo to v takom presmyku ako naše Priečné sedlo vo Vysokých Tatrách od Téryho chaty k Zbojníckej chate. Potom po pár metrov nás čakal ešte krajší oceľový rebrík a na jeho konci podobná kolmá stena a krížom cez ňu sa prechádzala zopár metrov a bolo koniec ferraty. Super, všetci chválili a boli medzi nami aj taký čo prechádzali takýto ferratovy úsek v horách prvý krát v živote a v pohode. Čakalo nás ešte stúpanie a dosiahli sme vrchol Preiner Wand - Kreuz 1 783 m. Podali sme si ruky, pogratulovali k dostiahnutiu vrcholu, urobili nejaké fotografie aj spoločné a začali sme zostúpovať inou trasou dole k chate, kde sme si chceli dať to čapované pivko.

Horská chata Neue Seehutte 1 643 m. bolo preplnená, no našli sme si miestečko v tráve a dali si po pivku, ale mali len flaškové a to Murauer Märzen 12° a potom už len dole dole až na parkovisko k autu. Zbalili sme saky paky a vyrazili k domovu. Najskôr do Bratislavy a potom do Holíča. Fotografie moje aj tie čo nafotil Vlado si môžeš pozrieť.

PREINER WAND 2016 A – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

RAKÚSKE ALPY - GROSSGLOCKNER 11-14.august 2016

Toto bola naša posledná spoločná turistika s Vladom v Rakúsku a bolo nás deväť, toľko je miest v aute. Z Holíča ako vždy sa odchádzalo skoro ráno a teraz to bolo o pol štvrtej ráno smer Bratislava, kde sme brali Janka, Moniku a Juraja. Ešte tam čakal Majo, Monika a Matej. Keď sme založili nás BC - teda základný tábor, kde sme nocovali pod širákom, bola už polnoc a mali sme za sebou 659 km, ktoré Vlado odšoféroval.

Kam sa to vlastne chystáme : Grossglockner je s výškou 3 798 m n. m. najvyššia hora v Rakúsku a najvyššia hora v Alpách východne od Brennerského priesmyku. Vrchol sa nachádza v skupine Glockner, ktorá patrí do Vysokých Taur, na hraniciach spolkových krajín Korutánsko a Tirolsko. Pod vrcholom sa nachádza najväčší ľadovec v Rakúsku Pasterze. Tak toto som stiahol z internetu a ráno okolo pol ôsmej sme už kráčali k našej hore. Po hodine sme boli pri prvej chate, kde sme posedeli na terase a dali si také štartovné pivo, nie všetci. Ta horská chata bola Lucknerhutte 2 241 m. Pokračovali sme stále vyššie a vyššie a počasie nám prialo, priam tričkové a kraťasové. No pár metrov sa zatiahlo, sadala hustá hmla okolo nás a tým pádom bolo aj chladnejšie. Dokonca zas po nejakom čase začal poletovať sneh a čím sme boli vyššie už bolo snehu aj na chodníku a okolo neho, teda všade. Zas tak po hodinovej chôdzi sa objavila ďalšia chata a tu sme si dali super polievku s tenisakmi -pečeňové knedlíčky- a bola to horská chata Studlhutte 2 801 m. Samozrejme tu polievku sme si dali ja a Vlado. Zvyšok podľa chuti si z ponuky vybral a mali aj kafe aj pivko poniektorí. Skalným bralom sme pokračovali zas vyššie a vyššie aj cez také dve malé ferratky už v snehu za zmrzlého dažďa , ale v pohode a bola tu vytúžená naša tretia horská chata Erhz Johhan Hutte 3 454 m. Ináč v preklade je to Chata arcivojvodu Johanna. Boli sme tu po 15.hodine, ubytovali sme sa a šli do reštaurácii posedieť. Boli uvítacie stamprlíky, bolo pivo kto chcel aj večera bola. Vlado nám urobil aj prezentáciu Expedícii Hard Way Everest 2016 medzi čakaním na večeru a bola tu super obsluha až z Lendaku a chalan čo varil bol z Kežmarku a v kuchyni bol aj pomocník šerpa z Nepálu. Na večeru sme mali každý to čo si objednal a tak niekto hráškovú polievku, maďarský guláš a bol riadne ostrý a s cestovinou a ešte nám dali aj ovocie. Po večery niekto šiel na izbu a niekto tu ostal, lebo Vlado robil prezentáciu personálu, ktorý nás ponúkol šiškovicou. Pálenka zo semienok zo šišiek. Bola aj hudobná vložka a to jeden z tých chalanov zahral na gitare a spieval. Tož dobrú noc!

Ráno bolo neuveriteľne krásne počasie a fotil som pri mesiačku. Zbalili sme všetko čo potrebujeme, obliekli sme sa a natiahli sedaky a všetko potrebujeme k výstupu na ten najvyšší kopec Rakúska. Vyšli sme do terénu okolo po ôsmej a chodník už bol vyšlapaný, ale bol plný a muselo sa čakať, na vystriedanie sa tých čo idú hore a tých čo idú už dole. Najdrzejší boli Nemci a šli dole ako buldozer. Výstup bol oveľa náročnejší ako na Mont Blanc, ale o to zaujímavejší s moc krásnymi výhľadmi až do Talianska. Ruky sme si podávali na vrchole presne o 9:20 hod. Pofotili sme sa, urobili aj spoločné foto a plno fotiek pohľadov na to krásne všetko okolo nás. Celý čas bolo neskutočne krásne počasie. Dole na chate sme boli okolo dvanástej. Odstrojili sme sa, zbalili všetko čo sme tu mali, dali si obed a začali sme zostúpovať tou istou trasou ako sme šli hore. Videl sme aj menšiu lavinu ako padala dole do doliny. Zošli sme až k prvej chate, kde sme vonka na terase posedeli a to bolo o 15:40 hod. Niekto si dal pivo či limo, alebo kafe a štrúdlu. Všetko ej to na fotografiách v albume. 16:30 sme boli pri aute. Zbali všetko a odfŕčali smerom k domovu.

GROSSGLOCKNER 2016 A – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

CYKLO LEDNIOCKO-VALTICKO 20.augusta 2016

V tomto roku sme ešte dali jednu cykloakciu, to sme naložili bicykle do auta a vybrali sa za históriou Lednicko-Valtickeho areálu. Ja a moja Lidka a Vlado a jeho Katka.

Zastavili sme sa pri súsoší Svätého Huberta a pri Chráme tri grácie, kde sme sa zdržali nad mapou kam ešte pôjdeme a kde sme. Dali sme si aj po poháriku bielené vynikajúceho vínka. Bolo perfektne chladené. Prezreli sme si Apolónov chrám, kde sme sa zdržali pri pive a skončili na lúke pred Janovým hradom. Tu bolo super a pekne sme aj poležali. Prešli sme na bicykloch k Minaretu a aj hore sme si to vyšlapali po schodoch. Minaret má 60 metrov a 302 schodov. Z jeho ochozu úplne hore bol prekrásny výhľad široko ďaleko. Odtiaľ okolo zámku a zámockej záhrady, ale tu sme sa nezdržovali, to tu poznáme a prešli sme až ku stavbe Rendez-Vous. Tu už tej jazdy mali naše dievčice dosť. Celá at naša cyklo prechádzka trvala sedem hodín a boli sme radi, že sme na parkovisku pri aute. Naložili sme kola, nie bicykle, povedal Katka s Lidkou do auta a presunuli sme sa do Holíča na parkovisko. Všetko sme nechali tak a šli na pivo do našej karčmi Hostinec na Majirkoch a stejne všetci štangasti hovoria, že sedia U Čaparu. Sedeli sem pri našom obľúbenom stole a to pivo len zasyčalo a dali sme ešte jedno. K tomu sme si dali slané tyčinky a objednali si paniny z pizerii. Bol to úžasný spoločný výlet, však pozrite fotografie a ešte niečo -prešli sme na bycikloch teda kolách 26 km.

LEDNICKO - VALTICKO 2016 CZ – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

ZÁPADNÉ TATRY - ŽIARSKÁ DOLINA 10-12.február 2017

Rok čo rok v tomto čase Vlado chodieval na Zamkovského chatu, kde mali horolezci svoje stretnutie. Dvakrát som s ním bol aj ja. No tento rok som navrhol zmenu, keďže chcel ísť na Liptov k môjmu bratovi Ivanovi len pre slaninu. Zamkovskú chatu tento rok chcel vynechať. Prečo by sme šli len tak na otočku pre slaninu, urobme si víkend na Liptove a to v Žiarskej doline na Žiarskej chate, hovorím Vladovi a on to odsúhlasil. Robí tam môj starší brat Jozef, ktorý nám vybavil ubytovanie a tak sme šli - dnes tam už robí aj môj mladší brat Ivan- a to ja, Vlado a Ľuboš zo Skalici, kamarát čo s nami chodieval na rôzne akcie, s Vladom sa pozná dlhšie ako so mnou  a má obrovský vinohrad a chodievame k nemu na vinobranie a teraz ma napadlo, že tu ešte chybujú fotografie z vinobrania s Vladom. V tej Žiarskej doline bolo neskutočne super. Nikdy by som sa nedostal v zimnom čase tam, kde sme s Vladom pochodili cez tento víkend.

Ráno o poldeviatej ideme pre Ľuboša do Skalici a odtiaľ ešte do Ružomberku, kde sme viezli 60 litrov červeného vínka Ľubošovej rodine a bola menšia pauzička. Potom  rovno do Liptovského Mikuláša, kde máme stretnutie s Jarom Madudom. Dali sme kafčo a Vlado mu priniesol nejaký propagačný materiál. Do Žiarskej doliny to máme čoby kameňom dohodiť. Na veľkom parkovisku, kde majú vyhradené parkovanie zo Žiarskej chaty ako mi brat vysvetlil sme nechali auto a na chatu šli už pešo a to okolo šestnástej hodiny a na chate sme boli niečo pred osemnástou hodinou. Ubytovali sme sa a šli do reštaurácii, kde sme posedeli a dali si večeru a to zemiakové placky a pivko a dlho do noci sa kecalo s obsluhou a potom konečne dobrú noc!

Ráno prekrásne počasie. Po raňajkách sme začali v snehu našu dnešnú túru. Chata je v nadmorskej výške 1 325 m. Bolo teplo, nefúkalo a dostali sme sa na rázcestie Pod Homôlkou 1 700 m. Odtiaľ sme sa vybrali do Smutného sedla 1 936 m. a po hrebeni sme prešli až na Plačlivô 2 125 m a dole do Žiarského sedla 1 917 m. Bol to úžasný prechod hrebeňom a veľa snehu, neprešlapané chodníky, nikdy sme tu s Ľubošom neboli. Tu v sedle sme sa chvíľu zdržali, stojíme tam, fotíme, obzeráme krajinu okolo nás a ja hovorím, že koľko je tu ľudí a nikoho z nich nepoznám, keď sa zrazu objavila kamarátka, fajn fotografka Ivka z Vavrišova s partiou. Bolo to milé prekvapenie a videli sme sa po prvýkrát, poznáme sa len cez internet. Spravili sme si spoločné fotočky a pobrali sa dole do doliny a Ivka s partiou tiež, ale oni sa spustili na lyžiach. Aj sme ich potom videli a zdravili sa. Ivka nás čakala na chate, chcela si kúpiť od Vlada knihu aj sa dočkala a knihu si kúpila. Dali sme sprchu, obed a chvíľu sme si pospali. Večer šiel Vlado robiť prezentáciu svojej Expedícii na Everest, reštaurácia bol úplne plná, nebolo kde sedieť. Prezentácia zaujala, na záver bol dlhý potlesk a boli aj otázky aj odpovede a sklamanie bolo to, že z ponuky čo Vlado predával, si jeden človek kúpil len magnetku a ponúkal teda magnetky, samolepku, šatku buffku, DVD a knihu. Ešte sme dlho sedeli v reštaurácii a debatilo sa.

Ráno sme sa pobalili a rozlúčili s personálom chaty a šli do kráľovej Lehoty za bráchom Ivanom pre tu slaninu, oškavarky aj klobásky. Chvíľu sme posedeli, dali si obed a niečo na prepláchnutie gágora ja s Ľubošom, Vlado bol šofér. Potriasli si rukami a dovi zas niekedy. Samozrejme fotografie sú z tohto nášho spoločného túlania sa Tatrami. Kto mohol vedieť čo bude o pár mesiacov. No nezabúdame a spomíname Vlado!

TA3 - ŽIARSKÁ DOLINA 2017 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

Na záver ako bunus spomienka na Vlada a ponúkam teda to Vinobranie na ktoré som s Vladom chodieval. Foto album je z roku 2017, ale sú tam vložené aj fotografie z roku 2016 aj z roku 2018. Nebudem prerábať album takto je to všetko pokope ako sme oberali spolu hrozno najskôr len Vlado a ja s ním a potom už bez neho a začala chodievať na vinobranie Katka aj naša tulácka partia ako kedy.

VINOBRANIE - SKALICA 2016 * 2017 * 2018

Vlado tam chodieval pomáhať aj predtým. Ja som začal až v roku 2016. Vždy sa oberalo raz biele a potom červené hrozno. Ako kedy a musím tu napísať, že ten vinohrad ne neskutočne obrovský. Neviem koľko árov, ale riadky sú dlhánske a nevidieť ako kde, kde končí riadok a tých na šírku tak desať ak nie viac. Koľkokrát sme už dooberali nejakú časť, nejakú odrodu a myslel som, že končíme. Nie, ešte sme šli na iné miesto a oberalo sa znova. To sa opakovalo každý rok. Hrozno do vedier a vysypať do prepravky, ktoré traktorom odvážali hneď na spracovanie. Poctivo každú prepravku odvážiť, zapísať váhu a potom odstopkovať a vylisovať bobule, z ktorých do veľkých bečiek tiekla už čistá šťava hroznová. Chalani doviezli prázdne prepravky a odvážali zas tie plné. Takto vždy kolem do kola. Potom ešte prepravky umyť a stroje, ktoré sa používali. V roku 2016 sme oberali hrozno s tým, že už najbližší piatok sobotu nedeľu je v Skalici jarmok, tie ich Skalické dni a tam sme boli Ľubošovi pomôcť doviesť do stánku jak burčiak, vínko na čapovanie do fliaš, alebo do pohárikov. Tiež vínko v sklených flaškách na predaj. Pomáhali sme aj s predajom. Dokonca tam mal Vlado reklamu na tu jeho Expedíciu Everest 2017 a mal tam Roll up. Aj tieto fotografie sú v tom foto dokumente, v tom fotoalbume. Na to vinobranie chodíme rok čo rok a vždy nás je tam habadej a skoro vždy taká ta základná zostava plus niekto nový. No naposledy som to fotil v roku 2018, potom som prestal. Pokazil sa mi foťáčik Panasonik Lumix a nevyplatí sa ho dať do opravy, odpovedali mi, aby som si kúpil nový. Mám zrkadlovku Nikon pár rokov, ale bola roky v krabici a nepoužíval som ten fotoaparát. Je veľký a ťažký a na bežné každodenné nosenie ho všade so sebou sa mi to nejak nechcelo. Až potom, čo som prišiel o ten Lumix.

Tu si treba kliknúť a zobrazí album v albume.

VINOBRANIE 2017 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

Úplne na koniec ešte niečo. Už som viac akcii s Vladom nestihol podniknúť. Plánov bolo veľa, ale už sa neuskutočnilo z nich nič. Ak si niekto z tohto tu vyššie niečo prečítal a pozrel nejaké fotky, dajte mi vedieť. Tu dole môžete napísať svoj komentár. Rád odpoviem ak budú nejaké otázky.

Existuje tu napríklad aj rubrika s názvom - Terajší život v horách a ide o niečo podobne ako ste čítali toto tu, ale už bez Vlada rôzne akcie čo sme podnikli od mája 2017 po dnešok. Stále tam dopĺňam nové a nové rôzne výlety či tu niekde v okolí ako Zlatnícka dolina a tam Kamenná búda a Čupy, tak vo Vysokých Tatrách, kam sme sa vybrali už veľakrát. Je tu napríklad aj spomienka na Vlada v Kopčanoch pri kaplnke sv. Margity Antiochiskej.

Kto má záujem, môže si to nájsť tu v ponuke, alebo ak sa niekomu nechcel hľadať, stačí ak si klikne sem :

MONT EVEREST 8 848 m - EVEREST 2015 - 2017 A KADEČO INÉ - TERAJŠÍ ŽIVOT V HORÁCH