Z POD EVERESTU 2
FEJSBUKOVÉ ZÁPISKY
Do Kathamndu odleteli z Bratislavy 27.februára 2016
Zoli Pál : Kathmandu, Nepál
Sme tu uz desat dni a stale viac sa vzivam s Kathmandu. Prvy moment ma to tu zarazilo. Zaprasene uzke ulicky, obrovska splet kablov, trubiace auta, motorky a skutre. Vsetko bez tabul, semaforov a znaceni. Prve rano ma unavovali predavaci, taxikari a riksaci. Kazdy sa pytal,vtieral a chcel nieco. Neskutocny prach a ruch ma iritoval. Chcel som z toho prec. Chcel som na hotel! Tretie rano som zacal chapat, ze tu je zivot takyto. Vsetci trubia ale nik nie je nervozny a nahnevany. Nie su kolizie ani nehody a dokonca ani skrabance na dopravnych prostriedkoch. Nik sa s nikym nezraza ani s pesiakov. Ulicky su dost uzke a medzi chodcami sa preplietaju auta, motorky a skutre. Za neustaleho trubenia sa vsetci toleruju a vsetci su vysmiati. Vyzera to tu na uplny chaos ale vsetko je uplne v pohode. Ludia su mili a privetivi. Uz to nevnimam, ze otravuju a unavuju. Zacinam sa zzivat s Kathmandu. V obchodikoch mi ponukaju caj. Snazia sa predat vsetko ale chapem, ze som ich sanca na zarobenie. Vyhladavame jednoduche miesta pre obedy a vecere. Tam,kde je minimum bielich. Skusam mieste speciality a som nadseny z chuti. Mo Mo na rozne sposoby a taktiez Dhal bat je denne viac krat moja hlavna zlozka stravy. mimo Thamelu je uplny chaos. Vyzera to na chaos ale nie je. Vsetko funguje a ide hladko. Je sice vela hluku, prachu a smogu ale vsetci sa bezpecne dopravia vsade. Nik nekrici a netrubi z nervozity ale iba pre zvysenie pozornosti. Obchodiky tu predavuju ten isty tovar za rozne ceny. Nenadavaju si, nevypaluju si obchody. Obchodnici spolu sedia piju caj. Neriesi tu takmer nik cas. Pridu o hodinu alebo tri neskor a neriesia to nervozne a vycitavo. Vsetci su vysmiati a vyzeraju v pohode. My sa zatavujeme medzi domacich a ja sa citim stale viac tak isto a zacinam sa tu citit doma.
Tak konecne nieco akcnejsie ako byrokracia a vybavovacky okolo nasho projektu. Do BC pod Everestom mame vsetko pripravene. Dalsie bagle su este na izbe na dvoj tyzdnovy trek do BC a postupnu aklimatizaciu a taktiez na aklimatizacny vystup na Mera Peak. Dalsi postup budeme riesit pocas treku.
07.marec 2016
********************
Netusil som kedy sa lietadlo odlepilo od zeme, uplne necakane sme vzlietli a posupne naberali vysku. O nejaku dobu mi kyvol pilot aby som sa k nim nahol a on mi poukazoval panoramu ktora sa rozprestierala z kabiny. Dosiahli sme 11 500 stop ovtoril sa mi uzasny vyhlad. Prosim pilota aby mi tu krasu natocil. Ani sa nenazdame a uz vidime pristavciu plochu. Do kopca a je dost kratka. Bez akehokolvek zavahania a hladko pristavame. Mnozstvo serpov uz caka na batohy a velke tasky. Takmer vsetci maju maximalne meter a pol a max do patdesiat kil v objemovke. Nakladaju si nehoraznu vahu. Ten statnejsi ma kos a v kosi 110 kg. Vlastne nad kosom. Vsetci su tak malinki. No tasiek beru pozehnane. Stari aj mladi. No, a velmi mladi, este deti. Vyhodim si svoj 17kg batoh a vyrazam. Na odpocivcom mieste skusam hlavou niest velku tasku a vaha je v pohode ale som prehnuty ako udica ked vytahujem statneho kapra. Ideme po turistickom chodniku, kde uz urcite preslo milion turistov. Neustle zasnem nad nosicmi a ich sposobom nosenia tych bremien. Poslednu hodinku si slapkam pod duhovym dazdnikom a pomaly prichadzam do lodzsie v Phagdingu. Uzasne pevny krok maju vsetci nosici. V lahkych platenych teniskach hore a slapkach dole. Neuveritelne huzevnato stupaju s tovarom, stavebnym materialom a pospajanymi velkymi taskami turistov. Nasi traja mladi nosici so vekovo okolo 22 a menej. Puri ma 22, Angzering asi 18 a Ningma 19. Snazim sa s nimi klabosit a nechcem aby ma volali Sir. Podavam Angzeringovi vodu a prekvapivo pije tak aby sa nedotkol ustami hrdla flase. Neveriacky pozera ked ho nabadam nech si odpije poriadne a nech sa nehanbi. Obdivujem ich silu a vydrz. Caj s mliekom mi chuti, sedime u jednej z rodin v Namche Bazar. Hlava rodiny sa uci s malim pikolikom a po pritom ma otvoreny notebook. Tazko sa mi urcuje jeho vek. Cestou do Namche Bazaru pomaham dvom mladym dievkam s nalozenym drevom. Po prichode sa miestny smeju robia si prdel. Netusim ci z nich, ze im pomaham alebo zo mna, ze velky kon pomaha miestnym.
09.marec 2016
*******************
Viac sa dočítaš v pripravovanej knihe, ktorá bude pár dní pred Vianocami a viac tu : http://www.everest.8000.sk/dobc.php