DUCHOVNÁ PRAKTIKA LOTOSOVÝ KVET
DUCHOVNÁ PRAKTIKA LOTOSOVÝ KVET
„... Táto duchovná praktika sa nazýva Lotosový kvet. Podstata tohto cvičenia je nasledujúca. Človek si predstaví, že do svojho vnútra, do oblasti slnečnej pletene, zasadí semienko lotosu. Toto malé semienko v ňom začne klíčiť vďaka sile Lásky, ktorú si vytvoril pomocou pozitívnych myšlienok. Tým, že človek neustále kontroluje rast kvetu, sa umelo zbavuje negatívnych myšlienok, ktoré sa mu neustále preháňajú hlavou."
"Chcete povedať, že stále myslíme na niečo zlé?"
"Samozrejme," odpovedal Sensei. "Skúste starostlivo sledovať svoje myšlienky. Ľudia venujú veľa času predstavám rôznych konfliktných situácií, negatívnym spomienkam z minulosti, myslia na to, ako sa s niekým dostali do sporu, ako niekoho sklamali alebo okradli, premýšľajú nad svojimi chorobami alebo materiálnymi problémami a tak ďalej. Tým si teda neustále udržiavajú negatívny spôsob myslenia. A práve týmto cvičením sa človek zámerne, svojou vnútornou kontrolou, zbavuje všetkých týchto negatívnych myšlienok. Čím častejšie udrží pozitívny spôsob myslenia, tým rýchlejšie v ňom toto semienko Lásky vyrastá. Najprv si človek predstavuje ako semienko klíči, objavuje sa malinká stonka. Rastie ďalej, na stonke sa objavujú listy, potom malý púčik kvetu. A nakoniec, keď dostáva stále viac a viac sily Lásky, z púčiku rozkvitne prekrásny lotos. Na začiatku má lotos zlatistú farbu a ako postupne rastie, mení sa na oslnivo biely."
"A ako dlho trvá, kým vyrastie?" Spýtala som sa.
"Vlastne záleží na vás. Niektorí ľudia potrebujú roky, iní len niekoľko mesiacov, ďalší niekoľko dní alebo dokonca pár okamihov. Záleží na tom, ako veľmi si to človek želá a ako sa snaží. Tento kvet treba nielen pestovať, ale stále ho živiť silou svojej Lásky, aby nezvädol a nezahynul. Toto vedomie neustálej starostlivosti o kvet udržuje človek na úrovni podvedomia alebo konkrétnejšie na úrovni kontrolovaného vzdialeného vedomia. Čím viac Lásky človek dáva tomuto kvetu, v Duchu ho rozmaznáva, stará sa oň, chráni ho pred negatívnym vplyvom okolia, tým viac kvet rastie.
Tento kvet sa živí energiou Lásky, zdôrazňujem, vnútornou energiou Lásky. A čím viac Lásky cítite voči celému svetu, ku všetkým ľuďom a k svojmu okoliu, tým väčší kvet vyrastá. A ak sa začnete hnevať, potom kvet slabne, keď stratíte kontrolu nad svojím hnevom, potom kvet zvädne a ochorie. Potom musíme vynaložiť všetko úsilie, aby sa uzdravil. To je svojím spôsobom určitý druh kontroly. Keď táto kvetina rozkvitá a kvet sa začína zväčšovať, začne vydávať vibrácie namiesto vône, takzvané gravitóny alebo leptóny, hovorte im ako chcete, to je energia Lásky. Človek cíti chvenie okvetných lístkov, od ktorých vibruje celé jeho telo, celý priestor okolo neho, a tým vyžaruje do sveta Lásku a Harmóniu."
"A môžeme to pocítiť nejako fyzicky?"
"Áno. Prejavuje sa to pálením v oblasti slnečnej pletene, teplom, rozlievajúcim sa po celom tele. Tieto pocity vznikajú na mieste, kde je, ako hovoria legendy, ukrytá naša duša. Odtiaľ začína byť cítiť teplo. Hlavný zmysel spočíva v tom, že nech už ste kdekoľvek, s kýmkoľvek, nezáleží na tom, čo robíte alebo si myslíte, mali by ste vždy toto teplo cítiť, teplo, ktoré zohrieva nielen vaše telo, ale aj vašu dušu. Táto vnútorná koncentrácia Lásky sa nachádza v samotnom kvete. Nakoniec, čím viac sa človek o kvet stará, velebí túto Lásku, tým viac pociťuje, že sa kvet rozrastá a tesne obopína jeho telo svojimi okvetnými lístkami. Človek sa potom ocitne vnútri obrovského lotosu. A tu nastáva veľmi dôležitý moment. Keď človek dosiahne to, že ho lotosové lístky obklopujú zo všetkých strán, cíti dve kvetiny. Jednu vnútri seba, ktorá sa nachádza pod srdcom a stále ho zahrieva vnútorným pocitom Lásky. A druhú, väčšiu, akoby astrálnu škrupinu tohto kvetu, ktorá ho obklopuje a vyžaruje na jednej strane vibrácie Lásky k celému svetu a na druhej strane chráni pred negatívnymi vplyvmi okolia. To vyvoláva zákon príčiny - následku. Keď to poviem jazykom fyziky, dochádza k vibračnému spojeniu. Jednoducho povedané, človek vyžaruje energiu dobra, ktorú niekoľkonásobne zosilňuje prostredníctvom duše, a tým vytvára blahodarné vlnové pole. Toto silové pole, ktoré človek neustále cíti a udržiava ho silou svojej Lásky, pôsobí pozitívne nielen na človeka samotného, ale aj na okolitý svet.
"Čo docielime každodenným cvičením? Po prvé, človek má vždy pod kontrolou svoje myšlienky, naučí sa sústrediť len na pozitívne veci, čo automaticky znamená, že nikomu nemôže priať nič zlé a ani nikomu ubližovať. Veď toto cvičenie prebieha neustále, každý deň a každú sekundu. A je to na celý život. Je to nezvyčajný spôsob, ako sa zbaviť zlých myšlienok, s ktorými nemožno bojovať silou. Lásku si človek nemôže vynútiť, preto sa musíme naučiť rozptyľovať. Príde zlá myšlienka, človek sa sústredí na svoj kvet, začne mu odovzdávať svoju Lásku a vedome tak zabudne na všetko zlé. Alebo sústredí svoju pozornosť na niečo pozitívne. Ale kvet cíti neustále: keď sa ukladá k spánku, keď sa prebúdza, v noci, vo dne, či už sa zaoberá čímkoľvek - či študuje, pracuje, športuje atď. Človek cíti, ako v jeho vnútri planie Láska, ako sa prúdy tejto Lásky chvejú v jeho hrudi a rozlievajú sa po celom jeho tele. Ako ho táto kvetinka začína hriať zvnútra, zvláštnym teplom, teplom božej Lásky. A čím viac Lásky jej dáva, tým väčšia Láska sa v ňom rodí. Neustále vyžarovanie tejto Lásky vedie človeka k tomu, že aj ostatných ľudí začína vnímať s Láskou. Takže za druhé, a to je veľmi dôležité - človek sa naladí na frekvenciu dobra. A dobro znamená úspech, šťastie, zdravie. To je všetko! Človek má dobrú náladu, čo má priaznivý vplyv na jeho psychiku. Práve centrálny nervový systém je kľúčovým regulátorom životne dôležitých funkcií organizmu. Preto táto duchovná praktika zlepšuje predovšetkým Váš zdravotný stav. Okrem toho sa človeku začína dariť v živote, pretože sa vie zmieriť a vysporiadať so všetkým, čo prichádza. Nikto sa s ním nechce hádať a všade je vítaný. Nikdy nemáva žiadne veľké problémy. Prečo? Pretože aj keď v jeho živote dochádza k všelijakým udalostiam, veď život je život, vníma tieto udalosti úplne inak ako obyčajní ľudia. Pretože sa v ňom prebúdza nový pohľad na život, ktorý mu pomáha urobiť v danej situácii správne rozhodnutie. V tomto človeku sa prebúdza Múdrosť života ...
A za tretie, čo je najdôležitejšie - v človeku sa prebúdza Duša, on sám sa cíti ako Človek, ktorý začína chápať, kto je Boh, že Boh je všadeprítomná entita a nie fantázia niekoľkých bláznov. Začína v sebe cítiť božiu prítomnosť a násobí túto silu svojimi pozitívnymi myšlienkami a pocitmi. Už sa nikdy na tomto svete necíti osamelo, pretože Boh je s ním a je v ňom, cíti jeho skutočnú prítomnosť. Hovorí sa: Kto prebýva v Láske, prebýva v Bohu a Boh v ňom, pretože Boh je Láska sama. Je tiež veľmi dôležité, že človek začne cítiť auru kvetiny, ktorá sa nachádza v jeho vnútri aj okolo neho."
"A akým spôsobom môžeme cítiť auru okolo tela?"
"S odstupom času môžete vidieť túto vibráciu v podobe slabého svetelného žiarenia. Vzduch okolo sa zdá byť akoby ľahší a priezračnejší a okolitý svet má pre vaše oči intenzívnejšie farebné tóny. Ale najviac fascinujúce je to, že aj ostatní ľudia si na vás začnú všímať tieto zmeny. Existuje taký ľudový výraz "človek žiari", "človek svieti". Toto je vlastne žiarenie vlnového poľa, ktoré vytvára Láska samotného človeka. Ľudia okolo tiež začínajú cítiť tieto vibrácie. Je im príjemné byť v blízkosti tohto Človeka, tiež začínajú cítiť radosť a vnútorné vzrušenie. Mnohí ľudia sa uzdravujú, iní sa v jeho prítomnosti cítia lepšie, nech sú akokoľvek chorí. Tento Človek každého priťahuje a chce mu otvoriť svoje srdce a dušu. To znamená, že ľudia vnímajú Lásku. Je to otvorená brána Srdca na ceste k Bohu. Práve o tom hovorili všetci tí veľkí a toto mal na mysli aj Ježiš, keď povedal: "Otvor svoje srdce Bohu."
Duchovné cvičenie Lotosový kvet sa používa od nepamäti. Už v dávnych časoch sa verilo, že z lotosu sa rodia bohovia, že Boh sa prebúdza v lotose. A to v tom zmysle, že božská podstata - Duša - sa prebúdza v kvete lotosu, v Harmónii a Láske vnútri vás. Veď človek sa neustále stará o svoju kvetinu, neustále kontroluje svoje myšlienky a pocity tak, aby lotosový kvet nezvädol."
"Takže tam skutočne vyrastie ozajstný kvet?" Spýtal sa prekvapene Slávko.
"Nie, kvet v materiálnej podobe tam samozrejme nie je. Je to svojím spôsobom len fantázia. Tento proces môžeme opísať ako prebudenie božskej Lásky, dosiahnutie osvietenia mysli, plné spojenie s Bohom - "mókša", "dao", "sint". Hovorte tomu, ako chcete. Ale všetko sú to len slová a náboženstvá. V skutočnosti to znamená, že si vďaka svojim pozitívnym myšlienkam a pocitu Lásky vytvoríte určité silové pole, ktoré na jednej strane pôsobí na okolitý svet a na druhej strane zmení frekvenciu vnútorného vnímania samotného človeka."
"A čo Duša?" Spýtala som sa.
"Duša - to si ozajstná ty, možno povedať zvláštny generátor večnej božskej sily, ktorý je ale potrebné aktivovať prostredníctvom neustálych myšlienok na Lásku ... Nabudúce vám poviem o Duši a jej poslaní viac."
"Hovorili ste, že táto duchovná praktika je veľmi stará. Ako stará?"
"Ako som sa už zmienil, je tak stará ako sám človek ako vedomý subjekt."
"A ako dlho presne, sedem, desať tisíc rokov?"
"To je príliš krátke obdobie. Civilizované ľudstvo vo svojej podobe neraz existovalo už pred tým, dokonca s oveľa modernejšími technológiami ako máme teraz. Iná vec je, prečo tieto civilizácie zmizli. Niekedy vám o tom tiež niečo poviem."
"Ale ak je táto praktika taká stará, mali by sa o nej v našej civilizácii zachovať aspoň nejaké zmienky."
"Iste. Tú skutočnosť, že duchovná praktika Lotosový kvet existovala už skôr, potvrdzujú mnohé pramene z dávnych čias. Lotos sa napríklad dával zvoleným faraónom Starého Egypta. A ak sa pozriete do literatúry s touto tematikou zistíte, že podľa egyptských mýtov a legiend sa dokonca boh Slnka Ra narodil práve z lotosového kvetu. Tento kvet slúžil ako trón, na ktorom usadali Isis, Horus, Osiris. V starovekých Védach, najstaršej hinduistickej literatúre napísanej dokonca v sanskrte, je lotos tiež jednou z hlavných tém. Najmä v súvislosti s tým, že Boh má tri hlavné mužské stelesnenia: Brahma - Stvoriteľ, Višnu - Ochranca a Šiva - Ničiteľ, sa hovorí: "Z tela boha Višnu vzišiel obrovský zlatý lotos, z ktorého sa narodil stvoriteľ Brahma. Zlatý lotos vyrastal s tisíckami lístkov a spolu s ním rástol aj Vesmír." Dodnes je lotos symbolom čistoty a cudnosti v Číne (rovnako ako v Indii). S lotosom boli vždy spájané najlepšie ľudské vlastnosti. Podľa starodávneho čínskeho mýtu sa na zvláštnom západnom nebi nachádza Lotosové jazero a každý kvet, ktorý v ňom rastie, je spojený s Dušou zosnulého. Ak bol človek mravný a dobrosrdečný, potom jeho kvet rozkvitne, ak to bolo naopak, kvetina zvädne. V Grécku je lotos pripisovaný bohyni Hére. V zlatom slnečnom člne, ktorý má podobu lotosu, podnikol jednu zo svojich ciest Herakles. Všetko sú to legendy a mýty, ktoré však nie sú vymyslené. Vznikali na základe skutočností spojených so sebavýchovou ľudí prostredníctvom tejto starej duchovnej praktiky. Jednoducho predtým, keď správanie väčšiny ľudí ovplyvňovali prevažne ich základné potreby, sa dával Lotosový kvet iba vyvoleným, viac - menej duchovne vyspelým jedincom. A je prirodzené, že ostatní ľudia vnímali potom týchto jedincov ako bohov. Pretože ten, kto v sebe vypestoval Lotos a prebudil svoju Dušu, sa stal v skutočnosti podobným Bohu, lebo v Láske tvorí svoju obyčajnou jedinou myšlienkou. Keď prišiel čas duchovnej osvety väčšiny ľudí, dali Bódhisattvovia zo Šambaly túto duchovnú praktiku Buddhovi. Práve vďaka tejto duchovnej praktike Lotos dosiahol Siddhártha Gautama (vlastné meno Budhu) osvietenie, keď sedel pod stromom Bodhi. So súhlasom Rigdena, postúpil Budha toto učenie svojim učeníkom, aby ho ďalej šírili medzi ľuďmi. Bohužiaľ, ľudia s postupom času učenie Budhu prekrútili a na základe tejto duchovnej praktiky vytvorili celé náboženstvo. To spôsobilo, že si teraz dokonca sami budhisti, vyznávajúci toto náboženstvo, predstavujú svoj raj ako nejaké nezvyčajné miesto, kde sa ľudia podobne ako bohovia rodia v lotosovom kvete. Hľadajú toto miesto, aj keď sa neustále nachádza vnútri nich samotných. Z Budhu urobili Boha, hoci v skutočnosti to bol obyčajný človek, ktorý vďaka tejto duchovnej praktike dosiahol stav osvietenia. Odtiaľto pochádza tiež lotos ako symbol budhizmu, rovnako ako výraz Budha sedí na lotosovom tróne, alebo Budha stojí v lotose. Budha na svojom príklade ukázal, čo môže človek dosiahnuť, keď v ňom zvíťazí jeho duchovná podstata. Buddha skutočne urobil veľa užitočného pre duchovný rozvoj ľudstva šírením tejto duchovnej praktiky medzi ľuďmi vo svojej pôvodnej podobe. Podobnú modlitbu dal ľuďom Ježiš Kristus k prebudeniu božskej Lásky."
"Modlitba a meditácia - to je jedno a to isté?"
"Vlastne áno. Modlitba Ježiša Otče náš je to isté. Tu je to trochu jednoduchšie, ľudia prosia o chlieb a tak ďalej, ale hlavný zmysel zostáva rovnaký: človek duchovne vychováva sám seba, kontrolou nad svojimi myšlienkami, svojou túžbou, pevnou Vierou a Láskou pestuje svoju Dušu. Všeobecne možno povedať, že Budha, Ježiš, Mohamed a všetky veľké Osobnosti ovládali danú duchovnú praktiku, keďže čerpali z jedného zdroja. To im pomáhalo v tom, aby sa nielen stali samými sebou, ale aj pomáhali iným ľuďom v poznaní svojej božskej podstaty. Prečo myslíte, že sa všetci v blízkosti Budhu, Ježiša a Mohameda cítili príjemne? Prečo, ako ľudia hovoria "svätí ľudia žiaria"? Prečo, keď sa stretávame s úplne cudzími ľuďmi, sa s nimi nechceme lúčiť? Pretože vyžarujú Lásku. Pretože neustále zhromažďujú túto silu, silu Lásky a Dobra, tento boží prejav v človeku. Hovorí sa o nich: "V tomto človeku je Boh. A to je pravda."
"Znamená to, že je preto potrebné len s Láskou myslieť na tento kvet?"
"Nie, nestačí sa len sústrediť a premýšľať, ale mali by sme hlavne vyvolávať tento pocit tepla v oblasti slnečnej pletene a neustále ho udržiavať svojimi dobrými myšlienkami. Nie každému sa to hneď podarí. Pretože je potrebné preniknúť do podstaty toho všetkého, skutočne si to predstaviť, a ešte raz opakujem, privolať si všetky tieto pocity. Prečo zdôrazňujem práve toto? Pretože, keď si človek privolá tieto pocity, neudržiava ich potom obyčajným rozumom, ale na úrovni podvedomia. To vedie k prebudeniu Duše. Duša sa jednoducho nemôže neprebudiť. Čím viac Lásky jej budeš dávať, tým viac sa bude prebúdzať, tým viac sa budeš stávať sebou samým, takým, akým si naozaj vo vnútri a nie vo svojom vonkajšom smrteľnom tele.
"A po krátkej odmlke Sensei ešte povedal:
"Život je príliš krátky, a preto musíme stihnúť duchovnú podstatu v našom srdci zvelebiť."
Bola som netrpezlivá a chcela som sa čo najskôr dostať domov a zasadiť svoje semienko. Sensei predsa povedal, že sa môžeme zaoberať touto duchovnou praktikou na akomkoľvek mieste. Ale ja som sa rozhodla túto ušľachtilú činnosť začať predsa len doma, v pokoji a pohode. Doma som si rýchlo splnila všetky drobné povinnosti. Keď si rodičia sadli k televízii, hneď som zaujala pohodlnú pozíciu lotosu. Nakoniec prišla dlho očakávaná chvíľa. Sústredila som sa a premýšľala:
"Tak, začneme s výsadbou ..." Ale zrazu som spanikárila kvôli maličkosti. Po prvé nevedela som, ako vyzerá semienko lotosu. Kvet som kedysi v knižke videla, ale semienko nie. A vôbec, ako bude vyzerať samotná výsadba, do čoho konkrétne budem sadiť? Videla som, ako semienka klíčia v pôde. Ale bohvie prečo ma to vôbec neuspokojovalo, predsa len hlina v Duši, aj keď vysnívaná, sa akosi nespájala s mojou predstavou o večnosti.
Trochu som popremýšľala a našla prijateľné riešenie. Kedysi som videla, ako mamička nechávala klíčiť fazuľu tak, že ju položila na navlhčenú vatu. Tento spôsob sa mi zapáčil. "Tak nech je to ako s tou fazuľou," pomyslela som si.
"Nakoniec, je to len moja predstava. A hlavné v nej je to, čo robíš, ako hovoril Sensei, samotná podstata."
Znovu som sa sústredila a začala som si predstavovať, ako by som si položila dovnútra seba, do oblasti slnečnej pletene, malú bielu fazuľu a ponorila ju do niečoho mäkkého a teplého. Potom som si začala v duchu opakovať milé slovíčka a kochala sa pohľadom na svoje semienko. Ale žiadne pocity neprišli. Potom som si začala pripomínať všetky pekné slová, ktoré som poznala. A vtedy som s prekvapením zistila, že tých dobrých a krásnych slov poznám oveľa menej ako nepekných nadávok. Pretože škaredé slová, ktoré som počula všade na ulici a v škole, rozširovali moju slovnú zásobu oveľa častejšie, ako tie pekné. Moje myšlienky opäť nepozorovane prešli na vyvodzovanie akýchsi záverov, ktoré logicky nadväzovali jeden na druhý. Po tomto zistení som sa znovu snažila sústrediť na kvet. Ale nedarilo sa mi to. Asi po dvadsiatich minútach márneho úsilia som usúdila, že zrejme robím niečo zle. Nakoniec som si šla ľahnúť a rozhodla sa podrobnejšie opýtať Senseia, kde vlastne robím chybu. Ale nemohla som zaspať. Všetko okolo pohltila tma. Predmety a nábytok v izbe stratili svoju prirodzenú farbu. A mne napadlo: "Náš svet je naozaj iluzórny. Nám sa len zdá, že žijeme naozaj. Zatiaľ čo v skutočnosti sme ako deti, sami si vymýšľame hru a sami si ju aj hráme. Len na rozdiel od detí, dospelí už nedospejú, pretože sa vžili do vytvoreného obrazu natoľko, že si už začínajú myslieť, že všetko okolo je práve tá rovnaká realita. A tak prebieha celý náš život v márnych predstavách a zmätkoch. Ale veď ako hovoril Sensei, "tvoja pravá podstata - to je tvoja Duša, tá večná realita, ktorá naozaj existuje. Musíš sa len prebudiť, precitnúť z ilúzie a potom sa celý svet okolo teba zmení ...
"Len čo som sa hlbšie ponorila do myšlienok o večnosti, začala som pociťovať ľahkosť a krásu. A zrazu som v hrudi vnímala príliv tepla a dokonca príjemné šteklenie. Po celom tele som mala mravenčenie, od kostrče až po šiju. Dostala som sa do takého príjemného a upokojujúceho stavu, že sa mi chcelo objať Dušou celý svet. V takomto sladkom driemaní som zaspala. Spala som ako v rozprávke, pretože keď som sa ráno zobudila, cítila som také nadšenie, takú ľahkosť, akú som nikdy v živote nezažila.
Za niekoľko dní, keď sme išli na tréning, si kamaráti začali rozprávať svoje zážitky a úspechy. Ako sa ukázalo, každý pochopil Senseia po svojom. A pestovanie tejto vnútornej Lásky sa tiež každému darilo inak. Kosťa si predstavil, že zasadil semienko Lotosu, ako povedal "do akejsi životodarnej substancie vesmíru". Spravil to až včera. Celé tie dni predtým sa usilovne prehrabával v literatúre, kde hľadal dôkazy o slovách Senseia. Žiadne pocity nemal, len si jednoducho predstavil celý tento proces a teraz čaká na výsledok.
Tatiana si predstavila túto Lásku ako zrodenia Ježiša vo svojom srdci, pretože ju babička vychovala v kresťanskej morálke. Mala pocity radosti, vnútorného nadšenia, tepla a ľahkého tlaku v oblasti srdca. Ale srdce ju začalo pobolievať.
Andrej sa počas týchto dní snažil cielene sústrediť na oblasť slnečnej pletene a dosiahnuť aspoň nejaké pocity, keď premýšľal o Lotose. Až na tretí deň pocítil sotva znateľné ľahké teplo a dokonca ani snáď nie teplo, ako by "ho niečo na tomto mieste šteklilo ako dotyk páperia". A Slávkovi sa ani nepodarilo predstaviť si, ako všetko toto prebieha "vnútri jeho orgánov".
Pred začiatkom tréningu sme vyčkali na okamih, kedy Sensei nebol zaneprázdnený, a začali sme mu klásť otázky. Rozprávali sme o svojich pocitoch. Prvá sa slova ujala Tatiana, ktorá sa Senseiovi posťažovala na srdce.
Učiteľ ju vzal za ruku a profesionálnym pohybom lekára nahmatal pulz.
"No áno, tachykardia. Čo sa ti stalo?"
" Neviem. Začalo ma to bolieť po tom, ako som sa sústredila na zrodenie Hospodina vo svojom srdci ..." A potom mu podrobne rozprávala o prebudení svojej božskej Lásky. "Rozumiem. Ty si sa sústredila na orgán, na srdce. Ale na orgán sa sústrediť nesmieš. Srdce je srdce, je to prosto sval, je to čerpadlo organizmu. Keď sa naň sústredíš, rušíš jeho rytmus a brániš mu v práci. Keď sa naučíš ovládať sama seba, potom sa ešte len budeš môcť takto sústrediť na prácu tela a orgánov. Ale teraz si tým akurát uškodíš. Musíš sa sústrediť práve na oblasť slnečnej pletene. Tam všetko vzniká. To je tiež hlavná čakra v Lotose, ktorá sa volá Kundalini."
"Keď sa Kundalini prebúdza, tak to vyzerá ako by sa nejaký had plazil pozdĺž chrbtice. Čítal som o tom," vpadol do rozhovoru Kosťa, aby ukázal svoju erudíciu.
"Táto definícia je z jogy," odpovedal Učiteľ. "Ľudia majú tendenciu časom všetko prekrútiť. Ale pôvodne v Lotose predstavuje Kundalini čakru, ktorá sa nachádza v oblasti slnečnej pletene ... To, čo som vám povedal o lotosovom kvete, opakujem, to sú obyčajné obrazy a nič viac, sú určené na to, aby ste všetko ľahšie pochopili, vnímali a precítili."
"A vôbec, ako to vyzerá v skutočnosti? Vysvetlite to, prosím, ešte raz pre obzvlášť nechápavých," žartom poprosil Andrej.
"Jednoducho cítiš vibrácie, vypestované vnútornou silou Lásky. Povedzme, že sa v tebe vytvorí taký pocit, ako by si čakal niečo veľmi dobré. Čakáš napríklad nejaký veľký darček, ktorý si si prial, dlho prial, o ktorom si veľa sníval. A zrazu ho dostaneš, si šťastný, plný vďačnosti. Dokonca cítiš mravčenie po celom tele, inými slovami vnímaš tento pocit v oblasti slnečnej pletene, ako by z teba vychádzalo niečo nádherné, dobré, lebo na to práve teraz čakáš. Tak taký by si mal mať pocit, ktorý umelo vyvolávaš a stále udržuješ v oblasti slnečnej pletene.
A nakoniec sa to pre teba stane prirodzené. A ľudia to začínajú cítiť. To znamená, že vyžaruješ túto radosť ... A to je všetko. Nemusí tam byť nevyhnutne kvet alebo niečo také. Sú to všetko len obrazy, aby ste si to vedeli lepšie predstaviť."
"A kvetina, ktorá bude okolo tela. S tou je to ako?"
"No, poznáš také pojmy ako astrálne, mentálne a iné energetické telá, jednoducho povedané viacvrstvová aura človeka?"
"Áno."
"Takže, keď sa v tebe toto silové pole dobra rozrastá, potom v tebe vzniká pocit lístkov s niekoľkými vrstvami. Cítiš, že si obalený, ochránený, rozkvitáš v Lotose. A zároveň cítiš, že rovnako ako slnko, na celom svete hreje všetkých svojím teplom obrovskej Lásky.
"Je to stála meditácia a nech si kdekoľvek alebo nech robíš čokoľvek, vyvolávaš tieto pocity, tieto prúdy energie. Zmysel spočíva v tom, že čím viac cvičíš, tým silnejšie sú. Nakoniec tento proces dostáva materiálny charakter a ty už naozaj môžeš pozitívne pôsobiť na ľudí. Inými slovami, môžeš to urobiť vtedy, keď sa sám úplne zmeníš: i vnútri vo svojich myšlienkach, i zvonku vo svojich činoch.
V nasledujúcich dňoch som sa znovu snažila vyvolať tieto pocity pri rôznych činnostiach. Ale dobre sa mi to darilo len vtedy, keď som sa sústredila na lotosový kvet, a keď som vykonávala nejakú fyzickú prácu.
Viac než to, začala som aspoň trochu sledovať svoje myšlienky. Jedného dňa, keď som sedela doma a robila si domáce úlohy, snažila som sa spomenúť si na všetko, o čom som po celý deň premýšľala. Ale nemohla som si vybaviť vôbec žiadne myšlienky, to by som ešte pochopila, ale dokonca ani svoje konanie. Všetko bolo nejako všeobecné a podrobnosti som si vybavovala len s veľkou námahou. Ale podstatné bolo to, že moje dobré skutky akosi patrili do kategórie "je to tak, ako to má byť" a sotva som si to pamätala. Ale negatívne momenty a emocionálne výbuchy sa priamo zarezali do pamäte až do poslednej bodky. To bol ten moment, keď som vedome pocítila silu pôsobenia materiálnej podstaty. V hlave sa mi sami od seba vynorili Senseiove slová: "Myšlienka je materiálna, pretože sa rodí v materiálnom mozgu. Preto vás zlá myšlienka deptá. Je to prvý Strážca, ktorý sa vždy snaží zvíťaziť nad človekom. Niekedy vám o ňom porozprávam podrobnejšie, o tom, ako vznikajú vaše myšlienky a prečo je ich moc nad vami tak silná." Pomyslela som si:"A prečo Sensei nehovorí všetko hneď, všetko odkladá na neurčité potom. Niekto sa toho "potom" nemusí vôbec dočkať ... Ale na druhej strane, veď to, ako som vnímala jeho slová na prvých tréningoch a teraz - to sú dva veľmi rozdielne pohľady. Predtým som len počúvala a až teraz, po nejakom čase, začínam všeličo chápať, pretože cvičím, pracujem na sebe. Objavili sa výsledky, nejaké skúsenosti, a preto mám teraz aj konkrétne otázky. A na konkrétne otázky dáva Sensei vždy konkrétne odpovede. "A hneď sa mi rozsvietilo: "On len jednoducho čaká, až pochopíme jeho slová, až ich takzvane necháme prejsť cez seba, čaká, keď náš rozum pochopí všetko sám a postaví sa na stranu Duše. Inak všetky tieto cenné poznatky, ako hovorí Sensei, pre nás zostanú len prázdnym hučaním v prázdnej hlave. Sensei hovoril, že je nevyhnutné na sebe neustále pracovať, že v živote je cenná každá minúta, ktorú musíme využiť ako Boží dar ku zdokonaľovaniu svojej Duše." Tieto slová mi dodali istotu a optimizmus. Neskôr som si na ne často spomínala, keď na moje telo útočila apatia.
Úryvky z knihy Anastasie Novych Sensei zo Šambaly. Kniha 1.
Mala som si rýchlo usporiadať myšlienky. Ako "rýchlu pomoc" som sa snažila odpútať pozornosť od tohto "budúceho prúdu" a sústrediť sa na meditáciu Lotosového kvetu. Najprv sa mi nič nedarilo, pretože pozornosť mojich myšlienok bola odvádzaná jednotlivými frázami z Ahrimanovho príhovoru. A tejto vtieravosti som sa vôbec nedokázala zbaviť, kým som nepochopila, že takýto prúd myšlienok neodpútaval moju pozornosť, ale naopak ju priťahoval. Takže som to počuť chcela, lepšie povedané, nie mňa, ale moju Materiálnu podstatu to k tomu ťahalo. Tak o čo ide? Veď moje želania sú v mojich rukách! Keď som si uvedomila, v čom robím chybu, začala som už cielene vykonávať Lotosový kvet, pretože sa všetky moje želania a všetky úmysly spojili do jednotného sústredenia a ignorovali všetko ostatné.
Aj keď Ahrimanov príhovor stíchol, i tak sa prejavoval kdesi na inej úrovni myšlienok. Ahriman je jednoducho Ahriman! V tej chvíli som sa rozhodla, že odhodlane a neoblomne spravím novú meditáciu zacielenú na Lotosový kvet, o ktorej nám nedávno pri jednom meditačnom cvičení povedal Sensei, keď popisoval nekonečnú variabilitu Lotosu. Pred tým boli moje pokusy o osvojenie si novej meditácie neúspešné, aj keď Sensei neraz zdôrazňoval, že všetko záleží len na samotnom človeku, na jeho podstate, ktorá sa skrýva v jeho vnútri. Ale tentoraz, zrejme vďaka čistote a úprimnosti mojich úmyslov, sa Lotosový kvet prejavil úplne iným spôsobom. Len čo som dosiahla presnú koncentráciu na slnečnú pleteň, nečakane som vnútorným zrakom uvidela Lotosový kvet! Videla som ho presne, teda nie, že by som si ho len predstavovala ako vždy. Tento kvet bol jednoducho nádherný. Taký som nikdy v živote nevidela! Snehobiele lístky vyžarovali jasné, ale zároveň jemné svetlo. A uprostred kvetinky vychádzala navyše ešte zlatá žiara. Najpodivuhodnejšie bolo to, že táto božská kvetinka bola živá! Spozorovala som, že čím viac svojej nežnosti a lásky som jej venovala, tým viac reagovala na moje úprimné pocity chvením svojich veľmi jemných a čistých lístočkov. Najskôr bolo toto chvenie sotva viditeľné, podivuhodne živé, povedala by som "dýchajúce". A potom sa kvetinka začala prebúdzať a stále viac sa prejavovala. A v určitej chvíli sa mi to akoby zdalo, ale potom už som skutočne počula veľmi príjemný zvuk, ktorý vychádzal z jedného z chvejúcich sa lístkov. Bolo to ako sladká pieseň ľahkého vánku. Vzápätí sa rozozvučal ešte jeden lístoček, vydával prostredníctvom vibrácie podivuhodný zvuk, ktorý sa nepodobal žiadnemu mne známemu zvuku. A po ňom sa "prejavil" tretí lístoček v tejto narastajúcej melódii. Doslova za chvíľočku som sa celá ponorila do očarujúcej lotosovej symfónie, ktorá sa skladala z harmonických, jemných a veľmi príjemných tónov. Táto hudba ma skrátka očarila svojím božským zvukom. A čím viac som sa do nej ponárala, tým viac vo mne narastal pocit vnútornej všeobjímajúcej radosti a nekonečnej slobody. Ale najpodivuhodnejší bol pocit, keď sa tento nádherný zvuk, vychádzajúci z Lotosu, začal meniť na jasné, jemné svetlo, ktoré ma akoby zahalilo zo všetkých strán a napĺňalo ma zvnútra svojou neobyčajnou čistotou. Pritom vo mne vyvolalo doteraz neznámy pocit úplného šťastia, v ktorom som sa jednoducho celá otvorila a ponorila sa do nekonečnej extázy. Ako by som zmizla spolu s telom. Zostal len Lotos a vedomie obrovskej nadpozemskej Lásky!
Keď som opustila stav meditácie, cítila som sa tak skvelo, že sa mi chcelo z celého srdca objať svet. Mala som výbornú náladu. Najudivujúcejšie bolo to, že v mojich myšlienkach panovala absolútna jasnosť a čistota.
Úryvky z knihy Anastasie Novych Sensei zo Šambaly. Kniha 4.