Zrejme už podľa názvu tušíte,čo bude hlavná téma tejto stránky. JA.
Moje meno je Rebeka a pomaličky sa blížim k dospelosti, no momentálne mám 17. Už od 15. júla . Teda je logické, že študujem na strednej škole, presnejšie na Bilingválnom gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach. Práve 3. rok. No nepochádzam z Košíc, dokonca ani z okolia. Žijem v dedine, najväčšej vo Vranovskom okrese. Nesie názov SEČOVSKÁ POLIANKA. Žijem tu už od narodenia. V pekne oranžovom dome na Hlavnej ulici. Nebývam ta sama. Mám 3 súrodencov, mladších. Barbora, Marek a najmenšia Silvia. Posledné 2 deti sú pomenované po rodičoch. Často s nim v lete hrávam bedbinton, jeden z mojich najobľúbenejších "športov". No mám rada aj volejbal, ktorý najradšej hrám s mojou super spolužiačkou a zároveň jednou z nejlepších kamarátov, Petrou, ktorá je momentálne v USA v Neenahu. Veľmi rada čítam knihy. Počas choroby zvládnem aj 2 hrubé za 2 dni. Prírodu mám tiež veľmi rada. Keby som mohla, každú nedeľu by som absolvovala nejakú túru alebo hocilen prechádzku v lese. No škola mi často "zakazuje" nájsť si na všetko čas. Aj keď sa rada vzdelávam, môžem o sebe s najväčšou istotou povedať, že som lenivá a často, veľmi často sa mi učiť nechce. No snažím sa nevzdávať. Trpezlivosť ruže prináša.
stephen Hawking
26. 4. 2016
Stephan W.Hawking sa narodil 8.1.1942 (presne 300 rokov po Galileovej smrť) v Oxforde, Anglicku. Skore detstvo strávil v severnej časti Londýna, avšak behom druhej svetovej vojny sa jeho rodina presťahovala do Oxfordu. Keď mal osem rokov presťahovali sa z Oxfordu do mesta St.Albans, ktoré bolo cca 32 km od Londýna. Po absolvovaný školy v St.Albans, nastupil na University Collage v Oxforde , kde ešte študoval aj jeho otec. Pri štúdiách sa mladý Stephan chcel zamerať hlavne na matematiku a fyziku, napriek tomu že, jeho otec chcel aby študoval medicínu a biológiu. Po troch rokoch v nie veľmi dobrej práci no napriek tomu bol vyznamenaný najvyšším stupňom pocty v Natural Science. Stephen vtedy išiel do Cambridgu bádať v kosme. Tu býval číslo 1, keďže prišiel z Oxfordu. Jeho supervízor bol Denis Sciama, no nakoniec sa rozhodol za Freda Hoylea, ktorý bol pracovníkom v Cambridge. Potom dostal svoj titul Ph. D. a stal sa prvý takzvaný Research Fellow (Základný Člen ) na tejto univerzite, a neskôr Professional Fellow (Profesionálny Člen ) v Gonville and Caius College. Po opustení Institute of Astronomy (Astronomickej inštitúcie ) v 1973 Stephen prišiel do oddelenia Aplikovanej Matematika a Teoretickej Fyziky. V roku 1979 držal list od Lucasianského profesora matematiky, že majú volné miesto na ktorom sedel Reverend Henry Lucas, ktorý je pamätným mužom v parlamente. Najskôr ju obsadil Isaac Barrow, a v 1669 na nej sedel Isaac Newton. Stephen Hawking v súčasnosti pokračuje v kombinovaní svojho života ( má 3 deti a 1 vnuka/ vnučku), a jeho bádanie v teoretickej fyzike stále pokračuje no asi si dá chvíľu pauzu a v jeho programe je precestovať mnoho štátov na svete. Behom štúdia v Oxforde začal Hawking pociťovať nárast pohybového aparátu. Na začiatku roku 1963 podstúpil vyšetrenia, ktoré u neho neskôr ukázali chorobu pohybových nervov tzv. Lou Gehrigova choroba. Choroba začala rýchlo postupovať a prognóza lekárov predpokladala, že Hawking ani nedokončí svoje štúdia. Hawking prepadol depresie začal piť a na štúdia nemal cez toto obdobie svojho života čas. V tejto dobe sa zoznámil zo svojou budúcou ženou Jane a tá zmenila jeho prístup k životu. Prínos pre Fyziku ( je najznámejšie teórie) : Hawkig sa nezaoberá hlavne experimentálnou fyzikou ako väčšina fyzikov, ale zameriava sa hlavne na teoretickú časť tejto vedy. Zaoberá sa hlavne teóriami o vesmíre: Teória Veľkého Tresku: Stephen Hawking pracoval v rokoch 1965 - 1970 na základných zákonoch, ktoré sa riadia vesmírom. Spolupráca s Rogerem Penrosem na začiatku 70. rokov v rozpracovanej teorie o velkom tresku Big Bang. Vesmír na svojom počiatku obsahoval singularitu; všetká hmota celého vesmíru bola stlačena do jednoho bodu. Po uvolnení (jeden velký tresk) nasledovalo prudké rozpínánie. Hawking neskôr popísal takéto okamžiky po vzniku vesmíru Hawkingov efekt: V roku 1975 urobil Hawking svoj nejvetší objav. Popísal správanie čierných dier, ktoré vznikají za splnenie určitých podmienok na konci života hviezd. Hviezda skolabuje svoju vlastnu gravitaciu a získá minimálnu velkosť. Takíto objekt má velkú hustotu a tak veĺkou gravitáciu, že fotony nemôžu opustiť jeho gravitáciu. Hawking naviazal na teoriu R. Penrose a doplnil ho o tzv. kvantové vyparovánie čierných dier, ktoré sa označuje jako Hawkingov efekt. Podla tejto teórie nemože čierná diera kumulovať energiu donekonečna. Z čiernej diery by tedy malo podĺa Hawkinga vychádzať gama žiarenie a rengenové žiarenie, čo môže za určitých podmienok viesť až k zániku čiernej diery. Úvahy o tom, že čierná diera emituje častice, nasvečujú, že Boh nielenže v kocky hrá, ale niekedy ich hádza i tam, kde ich nikto nemôže vydieť. „M teória“ V jednoduchosti sa dá povedať, že sa jedná o akýsi rámec , ktorý v sebe zahŕňa jednotlivé superstrunové teórie. Podľa Hawkinga sa dá svet popísať dokonca piatimi superstrunovými teóriami, označovanými ako typ I, typ IIA, typ IIB, heterotická O a heterotická E. Na rozdiel od strunových teórií, ktoré inak pracujú s 10-rozmerným časopriestorom, potrebuje M teória k svojmu fungovaniu až 11 rozmerov. Práve tam funguje jeden zo základných kameňov M teórie a to supergravitácia. Superstrunové teórie predpokladajú, že ešte pod úrovňou elementárnych častíc ležia ako najmenšie jednotky bytia struny ponímané ako jednorozmerné objekty. Častice a ich vlastnosti potom vyplývajú zo spôsobov, akými tieto struny vibrujú. M teória naviac pridáva k tejto predstave ešte viacrozmerné objekty: rôzne dvojrozmerné membrány, trojrozmerné klapky atď. Napriek tomu, že ešte mnohým vlastnostiam M teórie dnes dobre nerozumieme, vo všeobecnosti sa pokladá za najvšeobecnejší výklad fyzikálnych zákonov nášho vesmíru. Otvorenou však zostáva otázka, aký vzťah bude mať takáto finálna teória k ďalším vedným oblastiam, napr. teórii chaosu.
Leonardo da Vinci
26. 4. 2016
ŽIVOT LEONARDA DA VINCIHO DEDINKA PRI MESTE VINCI
Leonardo da Vinci, celým menom Leonardo di Ser Piero da Vinci (preklad: Leonardo, syn pána Piera z Vinci) sa narodil 15. Apríla 1452 v dedinke Anchiano pri Talianskom meste Vinci ako nemanželské dieťa právnikovi Pierovi da Vinci a sedliackemu dievčaťu Catherine. Sú aj teórie, že Catherine bola Pierovou otrokyňou alebo slúžkou. Pierovi otec dovolil nechať si Leonarda a Catherinu prepustili. Leonardo až do svojich pätnástich rokov vyrastal vo Vinci, kde býval jeho otec s rodinou. Piero aj Antonio ale často museli cestovať kôli práci a o Leonarda sa staral strýko Francesco, ktorý v ňom prebudil záujem o prírodu a umenie. Leonardo sa často zaoberal skúmaním prírody v okolí Vinci, kreslil si živočíchy a rastliny a skúmal ich anatómiu. Ale roku 1467 sa Piero kôli jeho kariére spolu s Leonardom presťahovali do Florencie. (Myslím že to bol pekný paradox, teda to, že Piero mal štyri manželky a Leonardo bol jeho nemanželské dieťa...)
UČENIE PRI VERROCHIOVI
Vo Florencii začal Piero, ktorý sa medzitým vo Florencii znovu oženil, viac zaujímať o vzdelanie svojho syna. Leonardo chodil na hodiny gramatiky, geometrie a hudby, kde sa naučil výborne hrať na lýru, ktorá sa stala jeho obľúbeným hudobným nástrojom. Leonardo vynikal aj v ostatných predmetoch. Piero chcel z Leonarda vychovať právnika, ako bol on sám. Ale už čoskoro zistil, že Leonardov vzťah k umeniu neporazí. Jeho výtvarnícke nadanie, ktoré sa v Leonardovi vypestovalo vo Vinci sa teraz vo Florencii naplno rozvinulo. Piera zaujala výborná povesť dielne Andrea del Verrochio a Leonardo k nemu v sedemnástich (rok 1469) vstúpil do učenia. Tam sa Leonardo naučil teóriu, techniky a formy výtvarníctva. Verrochiova dielňa bola známa okrem iného aj tým, že na niektorých zákazkách sa podieľali aj najlepší Verrochiovi žiaci. Známa je Verrochiova zákazka na obraz Krst Krista , na ktorej sa mal podieľať aj Leonardo. Za úlohu mal namaľovať tvár jedného z anjelov. Jedna povesť hovorí, že Leonardo stvárnil anjelovu tvár tak dokonale, že Verrochio sa na znak svojho údivu nad jeho mimoriadnym talentom (Leonardovho, nie anjelovho...) vzdal maľovania a zlomil pred Leonardom svoj štetec. Podľa mňa to nieje celkom pravda, veď vzdať sa najväčšieho prísunu svojich príjmov len tak... Ale teoreticky, vtedy boli iné zvyklosti ako dnes takže to tak aj mohlo byť...
PRÁCA U LUDOVICA SFORZU
Leonardo opustil Verrochiovú dielňu roku 1476 (vtedy mal 24 rokov). Keďže bol už vtedy známy ako jeden z najlepších Verrochiovych žiakov a navyše bol synom vplyvného právnika, všimol si Leonarda aj Lorenzo Nádherný, vtedajší vládca Florencie. Leonardo da Vinci u neho chvíľu pracoval ako sochár, až kým sa mu neponúkla vynikajúca príležitosť - cesta do Milána za prácou u zámožnej rodiny Sforzovcov. Ludovico Sforza bol Milánsky vojvodca. Hľadal nejakého Florentského umelca aby mu odlial jazdeckú sochu na pamiatku Francesca Sforzu. Rodina Sforzovcov bývala uprostred Milána. Ludovico mal nad ním totálnu moc. Miláno vtedy prekvitalo ako výrobca zbraní, zlievarne a podobné budovy ste mohli nájsť skoro všade. Pochopiteľne, Sforza mal aj početnú armádu. Leonardo da Vinci mal za úlohu nielen zostrojiť jazdeckú sochu, ale aj rôzne bojové stroje pre Sforzu.
Ale medzitým namaľoval aj mnoho známych obrazov ako Madonna v skalách alebo Dáma s Hranostajom. Spolupracoval s architektmi, projektoval kupolu milánskej katedrály, vypracoval plány kanálov spájajúcich dve rieky... V období Leonardového pobytu v Miláne viackrát vypukol mor a Leonardo ho zakaždým prežil. Uvedomoval si že choroba pretrváva vďaka nie veľmi hygienickým podmienkám (nočníky sa vylievali von oknom...) a navrhol mestskú kanalizáciu. Leonardo sa začal taktiež zaujímať o anatómiu ľudského tela, aj preto sú kresby jeho postáv ako živé. Ľudské telo skúmal pomocou zakázaných pitiev mŕtvol. Keďže pitvanie sa vtedy prísne trestalo, robil to potajomky. Skicoval si svaly, orgány, končatiny z rôznych uhlov, kosti mŕtvol. Dodnes sa zachovali mnohé z jeho skicí.
VOJVODA VALENTINO
Roku 1498 zaútočilo Francúzsko na Miláno a Ludovica zvrhli. Leonardo odišiel z Milána, jedna legenda hovorí že preto, lebo uvidel ako si lukostrelci spravili terč z jeho vystaveného hlineného modelu jazdeckej sochy - Gran Cavalla. Ale to myslím nieje pravda pretože vo vojne sochu zbúrali (bronz na jej pripravované odliatie údajne použili na výrobu dela) a Leonardo odišiel údajne až potom. Miláno opustil spolu so svojim učňom Salaiom a s Lucom Paciollim, vynálezcom podvojného účtovníctva. Neskôr, roku 1502 vstúpil da Vinci do služieb Cesara Borgiu, prezývaného aj Vojvoda Valentino. Pracoval u ňho ako vojenský architekt. Leonardo žil u Borgia zhruba dva roky, potom odišiel do Florencie kde začal maľovať Monu Lisu (pozri ďalej). Vo Florencii mu prišla správa o smrti jeho otca, Leonardo po ňom niečo zdedil, ale len s potiažami, možno kôli tomu že bol nemanželský... možno.
HÁDKA S MICHELANGELOM
Leonardo dostal ďalšiu úlohu - namaľovať nástennú maľbu ktorá mala znázorňovať výjav z bitky pri Anghiari. Ale nepotešilo ho, že v rovnakej budove má niečo maľovať aj jeho rival Michelangelo. Leonardo nemal Michelangela v láske údajne z dôvodu, že sa mu Michelangelo posmieval pretože jeho jazdecká socha gran cavalla nebola odliata. Potom sa už nenávideli z recesie. Michelangelo mal znázorniť bitku pri Cascine, ale maľbu nedokončil a kartón k dielu sa stratil. Leonardo sa zhostil úlohy prezačiatok bravúrne, (kartón k dielu sa našiel až neskôr, prerobil ho maliar Peter P. Rubens) ale keď chcel Leonardo namaľovať obraz na stenu, pobabral to. Dostal totiž nápad, ktorý sa celkom nevydaril... Totižto aby maľba dosiahla vysokého lesku, rozhodol sa pre starú, už nepoužívanú techniku zvanú enkaustika. Ale Leonardo asi zle rozlúštil staré rukopisy a keď maľbu zohrieval podľa predpisu, rozliala sa. Leonardo pravdepodobne do farieb pridal zlý olej, ale na tom ani tak nezáleží, maľba sa zničila a zarmútený Leonardo sa pokusu vzdal.
PÁR SLOV O SALAIOVI
V texte som len letmo spomenula Salaia, učňa a asistenta Leonarda da Vinciho. Neni celkom známe, kedy sa "objavil na scéne", ale bolo to približne v polovici Leonardovho života. Vraví (resp. píše) sa že Leonardo si ho adoptoval. Salai sa v skutočnosti volal Giacomo, ale Leonardo ho prezýval Salai, čo znamená "malý diabol". Salai bol totiž známy svojou výtržníckou povahou.Neskôr, po Leonardovej smrti po ňom Salai všetko zdedil. ZAUJÍMAVOSTI Takže, v tejto kapitole zhrniem nejaké súvislosti a zaujímavosti o Leonardovi da Vincim, ktoré som nevložila do textu v predošlých kapitolách. Pre väčšiu prehľadnosť to budem písať v odrážkach... Leonardo da Vinci bol ľavák, myslím dosť známa informácia, ale maľovať vedel aj pravou rukou. Okrem toho písal zrkadlovo, sprava doľava. Možno zaujímavé je, že na skoro každých obrázkoch znázorňujúcich da Vinciho ho kreslia ako starca. Pritom mnohé jeho diela maľoval mladý. Možno sa to stalo takým zvykom... Možno preto že aj svoj autoportrét namaľoval ako starší... Preslávil sa aj knihou Dana Browna "Da Vinciho kód". Ja osobne som ju síce nečítala, ale snažím sa k nej dostať. Síce kniha ako taká možno neni ani priamo o da Vincim, ale rozhodne je to zaujímavá historická detektívka... Bol vegetarián a veľký zástanca zvierat, chytal vtáky ale len pre štúdium, prezrel si ich, nakreslil a potom ich hneď pustil na slobodu. Leonardo sa na mnohé svoje obrazy podpisoval len ako Leonardo, prípadne ja, Leonardo (lo, Leonardo), zväčša nepoužíval svoje celé meno. Ohromujúci je fakt, že da vinci bol homosexuál. Najhlbší vzťah mal asi so svojím učňom Salaiom, ktorý aj zdedil jeho majetok, vrátane Mony Lisy ktorú neskôr predal.
Robert Oppenheimer
26. 4. 2016
New York/Bratislava 22. apríla (TASR) - Americký atómový a teoretický fyzik Julius Robert Oppenheimer sa narodil pred 110 rokmi 22. apríla. V období druhej svetovej vojny viedol americký projekt Manhattan, ktorého úlohou bolo zostrojenie atómovej bomby. Neskôr sa ale stal propagátorom mierového využitia atómovej energie a autorom teórie neutrónových hviezd. Julius Robert Oppenheimer sa narodil 22. apríla 1904 v New Yorku. Najskôr študoval na Harvarde v USA. S fyzikom Ernestom Ruthefordom potom pracoval na univerzite v Cambridge vo Veľkej Británii. S ďalším významným vedcom tých čias Maxom Bornom sa stretol v Nemecku na univerzite v Göttingene, na ktorej získal v roku 1926 vo veku 22 rokov titul doktor. Po návrate do USA študoval opäť na Harvarde a na kalifornskom technologickom inštitúte (California Institute of Technology – Caltech) v Pasadene. Neskôr vyučoval a študoval jadrové procesy na kalifornskej univerzite v Berkeley aj na Caltechu. V roku 1930 popísal ako prvý vedec jav, ktorý sa v súčasnosti označuje ako čierne diery. V období veľkej hospodárskej krízy vyjadroval sympatie k ľavici a podporoval republikánov počas španielskej občianskej vojny. V roku 1940 sa oženil s Katherine Harrisonovou, členkou komunistickej strany. Mali spolu dve deti. V roku 1943 ho poverili vedením projektu Manhattan v tajných laboratóriách v Los Alamos v Novom Mexiku. Na vývoji a výrobe atómovej bomby spolupracovalo okolo tritisíc popredných vedcov nielen amerických, ale i tých, ktorí unikli z Európy pred fašizmom. Pri sledovaní pokusného jadrového výbuchu v júli 1945 sa Oppenheimer zhrozene označil za ničiteľa Zeme. Ako predvídavý vedec sa snažil, aby vyvinutá bomba slúžila iba ako hrozba, no Spojené štáty americké ju v auguste 1945 použili. Účinok jadrovej zbrane, ktorá bola zvrhnutá v Hirošime a Nagasaki v Japonsku Oppenheimerom hlboko otriasla. Mnoho vedcov odmietlo pracovať naďalej na projekte a sám Oppenheimer opustil Los Alamos v októbri 1945. Oppenheimer sa stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC). Svoju pozíciu využíval pre lobing za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na zastavenie pretekov v jadrovom zbrojení so Sovietskym zväzom. Protestoval aj proti vývoju novej zbrane – vodíkovej bomby. V roku 1953 ho obvinili z náklonnosti ku komunistickej ideológii. Hoci neverejné vypočúvanie v roku 1954 preukázalo jeho nevinu, dostal zákaz pracovať s vojenským tajomstvom a svoju činnosť v AEC musel ukonč
iť. Vedecká obec bola šokovaná. Oppenheimer bol nútený stiahnuť sa z verejného života, pokračoval však vo výskume a vyučovaní. Veľa času strávil v jednoduchom dome na ostrove St. John na Panenských ostrovoch a s manželkou sa venoval jachtingu. V roku 1963 mu 36. prezident USA Lyndon B. Johnson udelil cenu Enrica Fermiho ako gesto politickej rehabilitácie. Julius Robert Oppenheimer, vášnivý fajčiar, zomrel 18. februára 1967 vo veku 63 rokov na rakovinu hrtana v Princetone v USA. Na Panenských ostrovoch ostala po ňom pomenovaná pláž, ktorá bola jeho dedičkou ustanovená za verejný park určený na rekreáciu
.
Albert Einstein
26. 4. 2016
Ulm/Bratislava 14. marca (TASR) - Židovský nemecko-americký fyzik, zakladateľ štatistickej fyziky a termodynamiky a tvorca všeobecnej a špeciálnej teórie relativity, modernej kozmológie a relativistickej astrofyziky Albert Einstein sa narodil pred 135 rokmi 14. marca.
Je laureátom Nobelovej ceny za fyziku z roku 1921, ktorú získal za vysvetlenie fotoelektrického javu.
Albert Einstein prišiel na svet 14. marca 1879 v Ulme v Nemeckom cisárstve. Od detstva ho zaujímali prírodné javy a fungovanie sveta, pričom prejavoval schopnosť mimoriadne porozumieť abstraktným matematickým problémom.
Viac o jeho súkromí sa môžeme dozvedieť z korešpondencie, ktorú po 20 rokoch utajovania v roku 2006 zverejnila Hebrejská univerzita v izraelskom Jeruzaleme. Korešpondenciu Alberta Einsteina univerzite odkázala Margot Einsteinová, vedcova nevlastná dcéra, ktorá zomrela 8. júla 1986. Zbierka obsahuje viac ako 1000 súkromných listov. Adresátmi listov, ktoré sú napísané v nemčine, sú Einsteinove dve manželky, jeho vlastní dvaja synovia a nevlastné deti.
Korešpondencia odhaľuje, že Einstein bol veľmi kritickým pozorovateľom a mal zmysel pre humor. Z listov sa možno dozvedieť, že mal problém zvyknúť si na formálne oblečenie vyžadované v Oxforde v USA, kde pôsobil v 30. rokoch 20. storočia. Podľa jeho slov to bolo pre neho rovnako ťažké, ako "naučiť sa používať zubnú kefku".
Svojej druhej manželke Else tiež napísal, že jediná vec, na ktorú nie je ochotný pristúpiť, je nosenie ponožiek. Aby verejne nevystavoval svoj nedostatok kultivovanosti, k obleku nosil vyššie topánky.
V roku 2005 slávnostne otvorili po jednoročnej renovácii niekdajšie letné sídlo "otca teórie relativity" vo východonemeckom Caputhe. Albert Einstein žil v rokoch 1929 až 1932 trvalo v nemeckom Berlíne a v mestečku Caputh vzdialenom asi 30 kilometrov letoval. Dom na brehu jazera, vybudovaný v štýle Bauhaus na Einsteinovo želanie slúžil po jeho nútenom odchode do USA v roku 1933 ako židovská škola a sirotinec, až kým ho nezhabali nacisti. Neskôr sa dostal do rúk vláde v bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
V máji 2008 predali na aukcii v Londýne vo Veľkej Británii za viac ako 200-tisíc libier list, v ktorom Albert Einstein označil Boha za produkt ľudskej slabosti a Bibliu za "pekne detinskú".
Na jar roku 1955 ťažko chorý Einstein pri plnom vedomí prichádzajúcej smrti údajne odmietol naliehavú operáciu s tvrdením, že je nevkusné umelo predlžovať život za jeho
prirodzenú hranicu. Zomrel 18. apríla 1955 v Princetone (USA) vo veku 76 rokov. Po kremácii jeho popol podľa poslednej vôle rozptýlili na neznámom mieste.
Einstein súhlasil s tým, že po jeho smrti sa bude skúmať jeho mozog. Aj keď pri prvých výskumoch sa nič mimoriadne nenašlo, modernejšia analýza z roku 1999 predsa len odhalila zväčšenie temenné
ho laloka o 15 percent, ten sa považuje za miesto abstraktných predstáv.