Spor karikaturistu Fedora Vica o byt sa začal v januári 1992
Denník Sne
18. januára 2016
Spor karikaturistu Fedora Vica
o byt sa začal v januári 1992
Vypratať byt č. 6 nachádzajúci sa v Prešove na Weberovej 2 na druhom poschodí v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady – rozhodol Krajský súd v Prešove 27. októbra 2015 v spore medzi firmou Sapex a Fedorom Vicom, kde žalobca (Sapex) žiadal od žalovaného (Vico s manželkou) o vypratanie tohto bytu.
„Posledné súdne rozhodnutie neprekročilo doterajšiu prax súdov pri rozhodovaní mojich sporov. Súd rozhodol v môj neprospech,“ hovorí známy karikaturista, prispievajúci aj do Sme (preto dnešnú stranu neilustrujeme jeho kresleným vtipom). Spor trvá od januára 1992 – ale či sa už aj skončil, nie je stále jasné. Istá je len pachuť v ústach a začudovaný pohľad bežného pozorovateľa.
I. Od Adama
Krajský súd v Prešove teda 27. októbra 2015 rozhodol v prospech firmy Sapex, ktorá sa domáhala vypratania bytu obývaného Fedorom Vicom a jeho manželkou po skončení nájomného vzťahu. Toto tvrdí firma Sapex a súd jej dal za pravdu. Ide o byt na Weberovej 2 (pôvodne kpt. Jaroša 2, súp. č. 6967) v Prešove, o ktorom Fedor Vico už takmer dvadsaťštyri (24) rokov tvrdí, že dom na tejto ulici a s týmto súpisným číslom nebol predmetom kúpnej zmluvy medzi Editou Valdmanovou a firmou Sapex uzavretej v januári 1992 – a nezainteresovaný laik sa nemôže zbaviť dojmu, že súdy vidia realitu inak, ako nahovára zdravý rozum.
Krátka chronológia sporu – 30. januára 1992 uzavrela Edita Valdmanová s firmou Sapex, zastúpenou jej konateľom Jánom Bilasom, formou notárskej zápisnice kúpnu zmluvu o predaji rodinného domu na Hlavnej ulici 13 – „v prírode sa jedná o rodinný dom na Hlavnej ulici č. 13, so súpisným číslom 2877 s pozemkami a vonkajšími úpravami. Dom pozostáva z 2 bytových jednotiek a obchodnej budovy“, píše sa na dvoch miestach už spomínanej notárskej zápisnice.
Byt, obývaný Fedorom Vicom, sa nachádza vo vedľajšej budove, na dnešnej Weberovej ulici 2, so súpisným číslom 6967 - a v čase uzavretia kúpnej zmluvy v ňom bolo osem bytov. Tento byt na ulici kpt. Jaroša 2 v Prešove dostal Vico vo februári 1990 od Mestského národného výboru v Prešove. Rozhodnutie o zmene vlastníka domu na ulici kpt. Jaroša 2, ktorým sa po reštitúciách stala Edita Valdmanová, a o zániku nájomného vzťahu s Bytovým podnikom mesta Prešov dostal Fedor Vico od bytového podniku 1. apríla 1992. Teda dva mesiace po tom, ako Valdmanová (vraj) predala tento dom Sapexu, dostáva Vico oznámenie o tom, že majiteľom domu je Valdmanová, nie Sapex. V tomto liste nie je žiadna zmienka o tom, že by vlastníkom domu na ulici kpt. Jaroša 2 bola firma Sapex.
A od tohto doteraz jednoznačne nevyriešeného sporného bodu celej kauzy sa odvíja všetko ostatné.
II. Čo hovoria zainteresovaní
Okrem Fedora Vica a jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Arendackého sa k tomuto bizarnému príbehu vyjadrili aj zástupcovia firmy Sapex a hovorca okresného aj krajského súdu v Prešove JUDr. Michal Drimák.
Fedor Vico: Vlastníctvo domu je stále nevyriešené
Čo bolo podľa vás podstatou sporov s firmou Sapex a o aké spory vlastne išlo?
Vico: „Vo všetkých sporoch rozhodnutie súdov záviselo od vyriešenia otázky, či druhá sporová strana, ktorou je firma Sapex, je vlastníkom bytového domu, v ktorom je byt, ktorého som užívateľom. V sporoch sa riešila platnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej údajne spomínaná firma získala bytový dom do vlastníctva od pani Edity Valdmanovej, neplatnosť výpovede z nájmu bytu, zaplatenie nájomného za užívanie bytu, vysťahovanie z bytu a pod.“
Aké máte hlavné výhrady voči doterajšiemu rozhodovaniu súdov?
Vico: „Súdy v doterajších konaniach svojvoľne vykladajú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti, vrátane tých, ktoré upravujú platnosť právnych úkonov, ustanovenia Občiansko-súdneho poriadku, najmä čo sa týka veci rozhodnutej, ako aj katastrálneho zákona. Ak by študent práva na skúške vykladal zákonné ustanovenia takým spôsobom ako súdy v týchto konaniach, tak by ju neurobil. Na základe mojich skúsenosti získaných z týchto sporov som prekvapený, že našim súdom dôveruje až 23 percent občanov. Ak by platy sudcov boli stanovené podľa kvality rozhodovania v týchto mojich sporoch, tak by mali nárok tak na minimálnu mzdu.“
Na čom stoja vaše argumenty, že Sapex sa nestala majiteľom budovy, v ktorej máte byt?
Vico: „Tých argumentov je viac, ale uvediem jeden z nich – budova, v ktorej sa nachádza byt, ktorý užívame s manželkou, nebola predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela Sapex s pani Valdmanovou 30. januára 1992 formou notárskej zápisnice. Predmet kúpy bol určený nielen uvedením záznamov, ktoré evidoval kataster nehnuteľností, ale aj opisom nehnuteľnosti, ktorých sa tieto údaje z katastra dotýkajú. V zmluve ide o rodinný dom, na Hlavnej ul. č. 13, so súpisným číslom 2877 s pozemkami a vonkajšími úpravami. Už vyššie som uviedol, že môj byt bol v bytovom dome na ul. kpt. Jaroša č. 2 a súpisné číslo budovy bolo a je 6967. V dome, kde bývam, je osem bytových jednotiek. V zmluve nie je uvedené súpisné číslo domu 6967, ani v opise sa neuvádza, že by v prírode išlo aj o dom s ôsmimi bytovými jednotkami. Keďže tieto skutočnosti nie sú v zmluve uvedené, je zrejmé, že tento dom nebol predmetom kúpy a firma Sapex sa nemohla stať jeho vlastníkom.“
Nejestvuje nejaká iná kúpna zmluva medzi firmou Sapex a Editou Valdmanovou, iba tá, spísaná formou notárskej zápisnice z 30. januára 1992?
Vico: „Kópiu notárskej zápisnice z 30. januára 1992 mám. O inej kúpnej zmluve vedomosť nemám a Sapex sa v konaniach ani neodvolávala, že by mala s E. Valdmanovou uzavretú ešte ďalšiu zmluvu.“
Na základe čoho potom firma Sapex tvrdí, že sa stala majiteľom aj tohto domu?
Vico: „Firma Sapex sa odvoláva na kúpnu zmluvu uzavretú s E. Valdmanovou 30. januára 1992 a na skutočnosť, že je ako vlastník tohto domu vedená aj v katastri nehnuteľností. Musím povedať, že aj súdy v konaniach sa odvolávajú na záznam v katastri, hoci ich upozorňujem na to, že údaje v katastri sú hodnoverné iba dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Opak som preukázal najmä poukázaním na chyby reštitučných dohôd o vydaní nehnuteľnosti E. Valdmanovej, ktoré ich robia absolútne neplatnými, a tým, že bytový dom na ul. kpt. Jaroša nebol predmetom kúpy, ako aj na neplatnosť kúpnej zmluvy. V práve platí zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, a s absolútne neplatným úkonom nie sú spojené žiadne právne účinky. Preto E. Valdmanová nenadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré jej boli vydané (pretože reštitučné zmluvy sú neplatné z dôvodu, že jej boli vydané podiely na nehnuteľnostiach, pre ktoré nespĺňala podmienky oprávnenej osoby na ich vydanie), a následne ich nemohla ani platne odpredať firme Sapex,s.r.o.“
Argumentovali ste týmto pred súdom? Ako na vaše argumenty reagovali jednotlivé súdy?
Vico: „Pred súdmi sme uvádzali aj tieto argumenty. Základ, resp. začiatok, podľa môjho názoru, vydávania rozhodnutí súdov, odporujúcich zákonu, bol daný v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 11C 382/98, v ktorom konala a rozhodovala sudkyňa JUDr. Iveta Wildeová. V tomto konaní som sa domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi E. Valdmanovou a firmou Sapex je neplatná. Okresný súd v Prešove rozsudkom z 26. októbra 2001 moju žalobu zamietol. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že nemám právny záujem na určení neplatností zmluvy s poukazom na §80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd napriek tomu, že dospel k záveru, že nemám právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, zaoberal sa aj vecou samou, t.j. posudzoval platnosť kúpnej zmluvy, hoci mu to zákon neumožňoval. Je logické, že ak niekto nemá záujem na určení právneho vzťahu, neprichádza do úvahy posudzovať existenciu právneho vzťahu Podľa súdu vôľou účastníkov bolo predať všetky nehnuteľnosti patriace E. Valdmanovej, a domy na Hlavnej ulici 13 a ulici kpt. Jaroša 2 stavebne predstavujú jeden celok. Súd nereagoval na to, že v kúpnej zmluve bytový dom nebol označený súpisným číslom, ani nebol bližšie popísaný, že ide o dom s 8 bytmi. Pritom uvedenie súpisného čísla je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, inak je neplatná.“
Pohľad účastníka sporu a sudcu býva často iný aj na základné skutočnosti. Spomínali ste viaceré súdne spory. (V tejto fáze už do rozhovoru dvoch laikov zasahuje aj Vicov právny poradca Peter Arendacký - pozn. rk.)
Vico/Arendacký: „Proti rozsudku som podal odvolanie. Krajský súd v Prešove síce potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ale iba z dôvodu, že nemám právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. Valdmanovou a firmou Sapex, a v odôvodnení rozhodnutia výslovne uviedol: „So zreteľom na tento stav (rozumej nedostatok právneho záujmu – pozn. Vico) už odvolací súd nepreskúmal ďalšie tvrdenia žalobcu poukazujúceho na konkrétne dôvody neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, ako aj predtým uzatvorených dohôd o vydaní veci s reštituentkou Editou Valdmanovou, rod. Kleinovou. Keďže prvostupňový súd, ako už bolo spomínané, svoje rozhodnutie odôvodňoval okrem iného aj absenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení, odvolací súd v zmysle týchto záverov napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa §219 O.s.p.“
Oba rozsudky treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti a z ich obsahu vyplýva, že moja žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Teda v tomto konaní nebola vyriešená platnosť dohôd o vydaní vecí E. Valdmanovej v rámci reštitúcie, ani platnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela E. Valdmanová a Sapex 30. januára 1992.
Aj v publikácii Občiansko-súdny poriadok, Komentár, ktorej autormi sú JUDr. Števček/JUDr. Ficová a kolektív, som sa pri §80 písm. c) dočítal, že „ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou“.“
Tvrdíte, že ani v jednom súdnom rozhodnutí sa necituje ten text kúpnej zmluvy, z ktorej by vyplývalo, že firma Sapex sa stala majiteľom aj budovy so súpisným číslom 6967, že súdy neskúmajú platnosť kúpnej zmluvy a dohôd o vydaní vecí... Na základe akých argumentov potom súdy rozhodujú vo váš neprospech, keď – podľa vás - ignorujú tieto základné skutočnosti?
Vico/Arendacký: „V ďalších súdnych sporoch sa súdy odmietali zaoberať týmito otázkami z dôvodu, že o nich už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní, ktoré som spomínal (11C 382/98), t.j. kde moja žaloba bola zamietnutá iba z dôvodu nedostatku právneho záujmu na určení neplatností spomínaných dohôd a kúpnej zmluvy. V prípade týchto konaní súdy nesprávne uplatnili ustanovenie §159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova“.
Pod pojmom „tá istá vec“ musí ísť o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania. V nasledujúcich konaniach boli iba v niektorých zhodní účastníci konania, t.j. ja a firma Sapex, ale v niektorých bola účastníkom konania aj moja manželka a vo všetkých týchto konaniach predmetom konania boli iné veci ako v konaní 11C 382/98. V týchto konaniach bolo potrebné riešiť ako predbežnú otázku platnosť dohôd o vydaní veci, na základe ktorých E. Valdmanová nadobudla nehnuteľnosti, aj platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. Valdmanovou a firmou Sapex 30. januára 1992. Riešenie týchto otázok si vyžadovala skutočnosť, že v konaní 11C382/98 nebola vyriešená platnosť spomínaných dohôd a kúpnej zmluvy, nakoľko súdy zamietli žalobu z dôvodu nedostatku právneho záujmu na ich určení. To súdy neurobili a vo svojich rozhodnutiach nezdôvodnili, prečo aj za tých okolností, že v konaní 11C 382/98 platnosť zmlúv nebola riešená, a že v niektorých sporoch neboli zhodní účastníci konania, ide o vec rozhodnutú a opätovné posúdenie týchto otázok už neprichádza do úvahy.“
Čiže súdy si vystačili s rozhodnutím súdu v konaní 11C382/98, ktoré podľa Vás nerozhodlo o platnosti kúpnej zmluvy ? Vy to považujete za nesprávne, lebo podľa vás sa kúpna zmluva netýkala aj domu, v ktorom je váš byt?
Vico/Arendacký: Áno, je to tak. Súdy len v odôvodnení rozsudkov konštatovali, že ide o vec rozsúdenú už v konaní 11C 382/98, a preto o týchto otázkach nie je možné znovu rozhodovať. V sporoch, kde účastníkom bola aj moja manželka, sa súdy navyše vôbec nezmienili o tom, prečo aj v tých prípadoch, keď účastníci sporu neboli zhodní s účastníkmi konania 11C 382/98, treba považovať vec za rozsúdenú Bližšie tieto svoje stanoviská nevysvetlili, a tak ich rozhodnutie sa mi javí, ako keby svoje rozsudky odôvodňovali spôsobom ako indiánski náčelníci: „Tak som rozhodol. Howgh!“ Ale takýto spôsob rozhodovania a odôvodňovania rozsudkov nemôže mať v demokratickej spoločnosti miesto.“
Váš spor sa dostal cez Krajský súd v Prešove až na Najvyšší súd – ani ten nevniesol jasno do základnej otázky, či sa kúpna zmluva týkala aj domu na ulici kpt. Jaroša 2?
Vico/Arendacký: „Na záver môžem povedať, že k takémuto zmätočnému rozhodovaniu súdov napomáha aj Najvyšší súd SR, čo by človek ozaj nečakal. V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 20Co 149/2012, kde som účastníkom bol ja, moja manželka a firma Sapex a predmetom sporu bolo vypratanie sporného bytu, odvolací súd konštatoval, že „v skutočnosti doposiaľ medzi účastníkmi konania nebol judikovaný spor, v ktorom by sa nielen z procesných dôvodov rozhodlo o platnosti nadobúdacieho titulu k predmetnému bytu na strane žalobcu (t.j. SAPEX, s.r.o.). Skutočnosť je taká, že vec o neplatnosť právneho úkonu bola právoplatne rozhodnutá v neprospech žalobcu v 1. rade (t.j. mňa) len z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu... Preto je problematické konštatovať, že manželia Vicovci sú viazaní súdnym rozhodnutím, podľa ktorého by sa potvrdila platnosť kúpnej zmluvy, ktorou mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo.“ Krajský súd v tomto konaní zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol.“
Toto mohlo vyzerať ako zaujímavý zvrat vo váš prospech, či nie?
Vico/Arendacký: „Proti rozsudku Krajského súdu firma Sapex, s.r.o., podala dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2013 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR konštatuje, že vlastníctvo firmy Sapex je preukázané výpisom z listu vlastníctva č. 6667 k.ú. Prešov, ktorý žalovaní nespochybnili. Neviem, na základe čoho Najvyšší súd dospel k tomu záveru, keď doposiaľ nerobím v súdnych konaniach iné než to, že preukazujem, že Sapex nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
Smutné je, že hoci Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, krajský súd vo veci znova rozhodol a bez bližšieho zdôvodnenia osvojil si stanovisko Najvyššieho súdu SR a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o mojom a manželkinom vysťahovaní z bytu. Moje sklamanie je o to väčšie, že v podstate dvaja sudcovia zo senátu, ktorí teraz rozhodovali, pri vydávaní predchádzajúceho rozsudku mali názor, že dovtedy o vlastníckych vzťahoch po materiálnej stránke nebolo rozhodnuté. Som si vedomý toho, že právny názor vyššieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí je záväzný pre nižší súd, ale to by malo platiť iba vtedy, ak stanovisko vyššieho súdu je riadne odôvodnené v súlade so zákonom, čo si myslím, že v danom prípade nebolo splnené. Ak toto stanovisko odporuje zákonu, nižšiemu súdu by nemal byť problém rozhodnúť tak, ako je to podľa zákona a toto stanovisko podrobne odôvodniť.“
III. Okresný a Krajský súd v Prešove neodpovedajú
Hovorca Okresného aj Krajského súdu v Prešove Michal Drimák na zaslané otázky odmietol odpovedať so zdôvodnením, že „žiadosť o právnu radu, resp. žiadosť týkajúcu sa procesného postupu v súdnom konaní, nespĺňa kritériá stanovené zákonom o slobode informácií. V tejto súvislosti Krajský súd v Prešove poznamenáva, že súdy právne služby neposkytujú. Na základe žiadosti o sprístupnenie informácií súdy neposkytujú právne rady, nespracovávajú analýzy, referáty ani neposkytujú právne stanoviská“.
Treba priznať, že de facto hovorca súdu prehliadol našu stratégiu získať najprv odpovede na univerzálne otázky typu – „Ak súd zamieta žalobu z dôvodu, že účastník nemá právny záujem na určení platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy, môže sa súd zaoberať aj meritom veci, teda podstatou sporu, či kúpna zmluva je platná alebo nie?“ – a potom túto odpoveď konfrontovať s rozhodovaním súdov v konkrétnej veci.
Útechou nám malo byť, že za predpokladu, že otázky špecifikujeme, tak nám ich hovorca Drimák zodpovie. Podľa Petra Arendackého „položené otázky možno nespĺňajú náležitosti zákona o informáciách, ale nejde o otázky, na ktoré by sa nedalo odpovedať. Ide v podstate o výklad zákona. Hovorca podľa mňa si bol vedomý, že zákonu zodpovedajúcou odpoveďou na tieto otázky by mohol spochybniť správnosť konania a rozhodovania súdov vo veciach Fedora Vica“.
Na neskôr zaslané konkrétne otázky: 1. Prečo doteraz ani Okresný súd v Prešove, ani Krajský súd v Prešove nerozhodol o tom, či sa kúpna zmluva, ktorú firma Sapex uzavrela s E. Valdmanovou formou notárskej zápisnice dňa 30.1.1992 (zapísaná v Notárskej zápisnici z 30.1.1992, N 70/92, Nz 69/92), týka nehnuteľnosti na ulici kpt. Jaroša 2 (dnes Weberova 2) v Prešove, kde sa nachádza byt, obývaný Teodorom Vicom?
2. Týka sa kúpna zmluva, ktorú firma Sapex uzavrela s E. Valdmanovou formou notárskej zápisnice dňa 30.1.1992 (zapísaná v Notárskej zápisnici z 30.1.1992, N 70/92, Nz 69/92), nehnuteľnosti na ulici kpt. Jaroša 2 (dnes Weberova 2) v Prešove? – však hovorca prešovských súdov do požadovaného termínu, odovzdania článku redakcii Sme, neodpovedal.
IV. Sapex: Názor laika môže byť neobjektívny
Kľúčového odporca Fedora Vica, firmu Sapex, sme oslovili tiež:
1. V Notárskej zápisnici z 30.1.1992 - N 70/92, NZ 69/92 – sa v kúpnej zmluve pri predaji medzi Editou Valdmanovou a firmou Sapex, zastupovanou jej štatutárnym zástupcom Jánom Bilasom, spomína na dvoch miestach „rodinný dom na Hlavnej ulici č. 13 so súp. číslom 2877 s pozemkami a vonkajšími úpravami. Dom pozostáva z 2 bytových jednotiek a obchodnej budovy“. Podľa Zápisu o odovzdaní domu na ulici kpt. Jaroša č. 2 v Prešove zo dňa 16. 3. 1992 došlo v tento deň k fyzickému odovzdaniu tohto domu pani Edite Valdmanovej. Podľa tohto zápisu sa v tomto dome nachádza „8 bytových jednotiek, ktoré sú obývané na základe rozhodnutí o pridelení bytov MsNV Prešov“. Táto skutočnosť sa však v Notárskej zápisnici z 30.1.1992 - N 70/92, NZ 69/92 – neuvádza. Na základe akých argumentov tvrdíte, že predmetom kúpnej zmluvy – zapísanej v Notárskej zápisnici z 30.1.1992 - N 70/92, NZ 69/92 - bol aj dom na ulici kp. Jaroša 2 (dnes Weberova 2), so súpisným číslom 6967?
2. Jestvuje nejaká kúpna zmluva medzi Editou Valdmanovou a firmou Sapex, kde by sa vyslovene spomínal ako súčasť predaja aj dom na ulici kp. Jaroša 2 (dnes Weberova 2), so súpisným číslom 6967?
Konatelia Sapex zareagovali rozsiahlym textom, pasáže s odporúčaniami, čo by článok v Sme mal obsahovať, som vynechal: „A teraz k samotným otázkam, na ktoré žiadate odpoveď. Sú také triviálne, že je neuveriteľné, že by na ne súdy za 23 rokov, čo spor trvá, neodpovedali. Tieto otázky kladie totiž pán Vico na každom pojednávaní a odpovede sú v každom rozsudku. Tých rozsudkov v neprospech pána Vica je aspoň 20. Obsahujú ich aj rozsudky, ktoré vo svojom maili uvádzate, preto ich nebudeme opakovať. Snáď aspoň metodickú poznámku. Povolenie vkladu vlastníckeho práva upravuje zákon. V čase, keď katastrálny úrad povoľoval vklad inkriminovanej nehnuteľnosti, kataster okrem notárskej zápisnice vyžadoval právoplatný list vlastníctva, geometrický plán a znalecký posudok. Tzv. opis nehnuteľnosti v prírode (nehnuteľnosť pozostávajúca z dvoch bytov) je len jeden z údajov, ktorý sa naviac mohol a môže meniť a je teda doplňujúci údaj. V čase znárodnenia boli v nehnuteľnosti 2 byty, v čase reštitúcií 8 bytov a v súčasnosti je tam iba jeden byt. Ostatné údaje identifikujúce inkriminovanú nehnuteľnosť - čísla parciel a ich výmery opísané v notárskej zápisnici, znaleckom posudku a zakreslené v geometrickom pláne, ktoré katastrálny úrad pri povoľovaní vkladu skúmal, vyhodnotil ako vecne správne a vklad povolil. (Vydal LV na celú nehnuteľnosť.) Preto súd po vypočutí notárky, ktorá notársku zápisnicu spísala, znalca, ktorý znalecký posudok napísal, ďalej kupujúcich a predávajúcu konštatoval, že notárska zápisnica je platná a list vlastníctva nikdy nezrušil. Odpovede na vaše otázky je teda potrebné hľadať v kontexte celého aktu prevodu inkriminovanej nehnuteľnosti a na základe znalosti platných zákonov. V opačnom prípade vznikne právny názor laika, ktorý môže byť neobjektívny a zaujatý.“
Názor advokáta, právneho zástupcu Fedora Vica, však toto zjednodušenie odmieta: „Stanovisko Sapexu je povrchné, konštatuje určité vybraté skutočnosti a ignoruje ďalšie a aj tie, na ktoré poukazuje, nepreukazuje odkazom na konkrétne písomnosti. Konkrétne necituje tie časti rozsudkov, kde by súdy dávali odpoveď na položené otázky.
Možno súhlasiť s tým, že termín „opis nehnuteľnosti v prírode je doplňujúcim údajom“, ale podstatným. Tento údaj bližšie špecifikuje, čo sa vlastne kupuje. V kúpnej zmluve sa uvádzajú údaje existujúce v čase uzatvárania zmluvy, a nie tie, ktoré existovali v minulosti. Čiže v čase uzavretia zmluvy išlo o dve bytové jednotky. Tie boli v dome, kde bola aj reštaurácia, teda v obchodnom dome. Sapexu a notárovi to bolo zrejmé, nakoľko pri spisovaní notárskej zápisnice mali k dispozícii dva znalecké posudky, pričom jeden hovoril o obchodnej budove, v ktorej sú reštaurácia a kancelárie, ktoré predtým boli byty; druhý znalecký posudok uvádzal, že dom smerom od ul. kpt. Jaroša bol modernizovaný a je tam osem nájomných bytov. V kúpnej zmluve sa v opise v prírode nenachádza údaj o ôsmich bytoch v dome z ulice kpt. Jaroša. Teda firma Sapex si bola vedomá, že dom s ôsmimi bytmi nie je predmetom kúpy.“
V. Rekapitulácia
O predaji domu, v ktorom je byt, užívaný Fedorom Vicom a jeho manželkou, nie je v predajnej zmluve, zapísanej v Notárskej zápisnici, žiadna zmienka. Iná kúpna zmluva nejestvuje, nespomína ju ani firma Sapex. Žiadne doterajšie rozhodnutie súdu nerieši tento problém jednoznačne - neurčuje jednoznačne, či sa notárska zápisnica o kúpnej zmluve medzi firmou Sapex a Editou Valdmanovou týka aj domu na ulici kpt. Jaroša č. 2, súpisné číslo 6967. Súdy toto tvrdenie konštatujú na základe sekundárnych odkazov, niektorých aj zjavne pochybných.