Šéf Anasoftu: Literatúra má špeciálny dar, podporuje kreativitu
Sme.sk |
|||
Dátum vydania: |
25.9.2015 |
|
|
Rubrika / relácia: |
Kultúra / Literatúra |
|
|
Autor: |
Róbert Kotian |
|
|
pridať do exportu | tlač správy | export do RTF | export do HTML | export do DBF
Šéf Anasoftu: Literatúra má špeciálny dar, podporuje kreativitu
Literárnych cien a súťaží nie je na Slovensku málo – mohlo by sa dokonca zdať, že nie je veľa literátov, ktorým sa nejaká cena doteraz neušla. Ale medzi týmito cenami je jedna, ktorá si za desať rokov vydobyla v literárnej obci obzvlášť dôstojné miesto. Anasoft litera. Prezident firmy Anasoft Michal Hrabovec vysvetľuje, prečo je to tak.
Prečo vlastne vzniklo spojenie technologickej firmy a slovenskej literatúry?
„Pred vznikom ceny Anasof litera sme podporovali združenie Ars poetica. Jedného dňa sme ich oslovili s otázkou, či nemôžeme urobiť niečo poriadne, čo by mohlo mať vážny dosah na kultúru. Vtedy prišli Katka Kucbelová a Marek Turňa s návrhom, že tu nie je žiadna poriadna nezávislá cena, ktorá by oceňovala pôvodných tvorcov prózy. Vedeli sme, že to bude beh na dlhé trate, lebo v tých rokoch pôvodná slovenská literatúra nemala dobrý zvuk a nebola veľmi uznávaná. Sme bežci na dlhé trate a rozumieme tomu, že keď chceme niečo poriadne spraviť, tak to skrátka trvá dlho. Dnes je z Anasoft litery najprestížnejšie literárne ocenenie.“
Vaša firma bola viackrát ocenená za dlhodobý pozitívny vplyv podniku na spoločnosť a okolitú komunitu. Je to súčasť vašej firemnej kultúry alebo vnímania spoločnosti?
„Súvisí to možno s tým, že koncentrovať svoje úsilie na jednu vec, ktorá má výsledok, je lepšie, ako trieštiť svoje sily na tisíc drobných aktivít, ktoré síce môžu byť užitočné, ale na konci dlhodobo nikam nevedú.“
Vnímate aj opačnú stránku veci, teda bonus, ktorý vám prináša táto literárna cena? Odlišujete sa od viacerých firiem a prináša vám to akýsi pozitívny obraz.
„Pre niektorých ľudí sme pozitívnym príkladom toho, ako sa dá ovplyvniť spoločnosť. Ale sú aj opačné príklady, keď nám niektorí klienti vyčítajú pri platení faktúr, že nechcú, aby sme podporovali kultúru. Oni si neuvedomujú, že je to len zlomok ceny a je naším vlastným rozhodnutím, čo s nimi urobíme, že ich ,neporozhadzujeme´ inde.“
Podporou literatúry im predražujete faktúry?
„Áno. Deje sa to najmä vtedy, keď Národná banka Slovenska vyhlási nejaký inflačný koeficient a my automaticky pošleme zvýšenie cien na ďalší rok, tak vtedy si ich obyčajne nahneváme.“
Keby ste to nedávali tým „nenažraným“ literátom, mohli ste dať nižšiu faktúru.
„Áno, presne tak.“
Ale prečo kultúra? Mohli ste predsa podporovať aj iné aktivity...
„Ja by som to predsa len zúžil, nie že my a kultúra, ale my a literatúra. Je veľmi špeciálne a dôležité vysvetliť, prečo literatúra. Pretože literatúra má špeciálny dar, že podporuje fantáziu, obrazotvornosť a kreativitu. Len keď čítate, tak nútite váš mozog, aby si vytvoril vlastný obraz. Často hovorím, že sa najviac bojím o naše deti, ktoré čítajú čoraz menej. My to nevyhnutne potrebujeme do softvérovej práce, ktorá je kreatívna z princípu, aby ľudský mozog bol schopný tvoriť.“
To je dobrá argumentácia pre tých nespokojných klientov, nie?
„Nespokojní klienti chcú len nižšiu faktúru.“
Čiže investujete do detí a do čitateľov a dôsledkom môžu byť šikovnejší zamestnanci a nižšie faktúry. Ale toto je už možno spojenie nasilu.
„Kto nechce, ten to nepochopí. Napríklad nepodporujeme film, hoci sa v ňom točia väčšie peniaze, lebo film vám naservíruje hotový obraz. Keď čítate knihu, tak si ten obraz musíte vytvoriť sám a vtedy mozog funguje úplne inak. Tu vidím aj príbuznosť softvéru a kníh; aj Anasoft je firma plná spisovateľov, ale spisovateľov počítačového kódu.
Druhá strana mince je, že sme slovenská firma, robíme biznis na Slovensku a touto cenou nepodporujeme najlepšiu knihu všeobecne, ale slovenskú. Národná identita by mala byť podporovaná po všetkých stránkach, mali by sme poznať svoje korene a prostredie, v ktorom žijeme a vyrastáme. Keď to preženiem, ak to dostatočne nedokážeme odovzdať našim deťom, tak na Slovensku neostanú. Vidíme, že dorastajúce generácie majú tendenciu utekať zo Slovenska s tým, že všetko je zlé a zlé a zlé.“
Aký ste čitateľ? Čo ste čítali ako malý chlapec?
„V 70. rokoch všetko, čo iné deti - rozprávky, a myslím, že už vtedy boli aj Traja pátrači, tých som čítal s nadšením.“
Aj ste sa pokúšali písať?
„Myslím, že písanie nie je to, na čo by som mal talent.“
A dnes? Čítate tie knižky, ktoré sú ocenené?
„Čítam, niektoré. Dám si aj odporučiť od kolegov. Snažím sa cenu previazať s celou firmou a jej životom, takže tu máme knižnicu, kde sú všetky knihy finalistov, píšeme o cene vo vnútorných novinách a tie odporúčania sa šíria medzi zamestnancami firmy. Niektoré knihy sa mi vyslovene nepáčia, možno pre množstvo vulgarizmov alebo depresiu, ktorú vyvolávajú. Osobne nepotrebujem čítať depresívne knihy, aby som bol ešte viac zbitý a zničený, skôr by som potreboval vyvažovať ten ťažký svet biznisu. Mám vlastný názor na knihy, ktoré čítam, ale v žiadnom prípade to neznamená, že sa snažíme zasahovať do názoru poroty, ktorá tie knihy vybrala. Rozhodne to nie je tak, že som vždy nadšený z finálovej desiatky.“
Ste identifikovaný s víťazmi, s výberom poroty?
„Nie všetci mi vyhovovali, občas sa mi štýl písania číta ťažko. Zaujíma ma, ktorú knihu porota považuje za najlepšiu. Ale občas si myslím, že ja by som vybral inú. Niekedy sa skôr stotožním s knihou, ktorú vybrali čitatelia denníka SME, ale pravdepodobne porota v nej nenájde toľko pozitív.“
Čo očakávate od takejto literatúry?
„Povznesenie ducha.“
Keď som čítal posledné hodnotenia víťazov, spomína sa tam často spoločenská zodpovednosť, otváranie problémov. To vám nie je blízke?
„Ale áno, prečo nie? Mne sa slovenská literatúra páči preto, lebo sa dotýka prostredia, ktoré poznám. Napríklad Rankovova kniha Stalo sa 1. septembra bola pre mňa úžasne oddychovou knihou, pretože som si popri nej vybavoval v pamäti, čo som v tom konkrétnom roku prežíval ja. Aká je podobnosť s tým, čo prežívali jeho hrdinovia v tej knihe. To je niečo, s čím sa viem ľahšie stotožniť, z takej knihy si viac zapamätám. Vytvorí sa mi viac obrazov, súvislostí...“
Ako vnímajú vaši kolegovia, zamestnanci, túto podporu literatúry? Vnímajú túto cenu pozitívne? Berú si vaši ľudia knihy z knižnice?
„Určite si berú knižky z knižnice. Keby tá knižnica bola nedotknutá, tak ju zrušíme. Je celkom živá. Ľudia sú všeobecne radi alebo hrdí na všetko pozitívne, čo ich zamestnávateľ robí. Anasoft litera nie je, samozrejme, jediná vec z hľadiska filantropie, ktorú robíme. Robíme rôzne typy zbierok, podporujeme súťaže, najmä v oblasti vzdelávania. Robíme to už desať rokov, a to je dobré.“
Vaše deti sú čitatelia, knihomoli?
„Je to skôr neustály boj, aby aspoň niečo čítali, a nečumeli stále do tých obrazoviek.“
Mne veľmi pomohol Harry Potter, ktorý bol čitateľským fenoménom. Mnohí Rowlingovú spochybňovali, ale moje decká sa cez Pottera dostali k iným autorom, Tolkienovi, Žambochovi...
„My sme použili takú fintu, že kým si to neprečítaš, tak ti to nedovolíme pozerať. Toto pravidlo ich naozaj donútilo čítať a aj knihy čítali. Desaťročná dcéra číta svoje knižky. Naposledy čítala Marinku somarinku a celkom sa na tom chichúňala, tak sme boli radi. Dostal som ju od priateľa, ktorý k nej robí moderné mobilné aplikácie, čím prepája svet knižiek a mobilných technológií, čo je fajn, lebo to decká zaujíma a má pre nich vyššiu atraktivitu.“
Okrem vašej ceny sú tu aj ďalšie literárne projekty, napríklad Bagalova Poviedka, Cena Dominika Tatarku. Vnímate tieto ďalšie aktivity ako konkurenciu alebo inšpiráciu?
„Vnímame, nie ako konkurenciu. Myslím si, že každá cena má svoje špecifiká, cez ktoré sa snaží v rámci svojich vízií, pravidiel a kritérií niekoho oceniť. A to je veľmi dobré. Tam, kde konkurencia nie je, tam zrejme nie je niečo dobré. Keby neexistovali žiadne iné ocenenia, tak nie je niečo v poriadku.“
http://kultura.sme.sk/clanok.asp?cl=8015069