Osamelý alfasamec a grupák napravo od stredu
Denník Sme
9. marca 2015
Osamelý alfasamec a grupák napravo od stredu
Ohrozenie rodiny medializovala Aliancia za rodinu veľmi sofistikovane. Od prezidenta Andreja Kisku očakával väčší drajv o sociálnych problémoch a o korupcii. Roberta Fica považuje za alfasamca naľavo od stredu, pohyb napravo vníma ako gruppensex. Do vlády so Smerom dotlačia KDH stranícke štruktúry. Tvrdí Ján Baránek, riaditeľ agentúry Polis Slovakia.
Pred niekoľkými dňami agentúra Polis Slovakia zverejnila prieskum, objednaný agentúrou SITA, o dvoch otázkach – či by sa mala pravica zjednocovať a ak áno, kto by mal byť lídrom tohto zjednocovania. Ako sa dalo čakať, odpovede neboli celkom jednoznačné – približne tretina (34,5 percenta) nevedela odpovedať, na integrácii sa zhodlo 38,5 percenta respondentov, integráciu odmietlo 30,1 percenta respondentov. Toto sú predsa čísla za akýkoľvek variant budúcnosti pravice. Každý pravicový líder si ich môže interpretovať, ako len chce. Alebo nie?
„Je to zhruba tak, ako si to povedal. Požiadavka integrovať pravicu nejako výrazne neprevažuje. Samozrejme, treba si uvedomiť, že v tom celkovom výsledku sú zaradení aj voliči Smeru, ktorých je 37 percent, od ktorých sa ani neočakáva, žeby boli za integráciu pravice.“
A máš aj podrobnejší výsledok, koľko pravicových voličov je za integráciu?
„Keby sme sledovali iba voličov pravice, tam už za integráciu je 51 percent respondentov a odmietanie je nižšie, 28 percent.“
Podľa približne polovice priaznivcov integrácie by lídrom spolčovania malo byť KDH. Považuješ KDH za takú stranu?
„To si myslia tí respondenti.“
A čo si o tom myslia v KDH?
„U samotného KDH si viem predstaviť, žeby chcelo byť lídrom integrácie. Otázna je forma integrácie, ktorá ani nebola v tom prieskume upresnená. Pokiaľ by integrácia mala znamenať predvolebný blok jednotlivých strán, viem si predstaviť, žeby ostatní lídri na to skôr pristúpili, ale pokiaľ by malo ísť o začleňovanie do KDH, tak to si dobre predstaviť neviem.“
Ohrozené sú aj strany konzervatívne ako NOVA a SDKÚ-DS – mohli by sa nejakou formou zapojiť do kandidátky KDH?
„Vieš, v čom je problém? V obsadzovaní kandidátky a v prvých 20 miestach. O tie miesta je vždy veľký boj na kandidátke, preto som aj do istej miery skeptický, lebo súčasný volebný systém umožňuje centrálam politických strán, aby zostavovali kandidátku a poradie kandidátov na nej. Jednotliví kandidáti neprechádzajú žiadnou súťažou, dokonca niekedy ani vnútrostraníckou súťažou. Na kandidátku sú zaraďovaní podľa určitého kľúča, ktorý so súťažou nemá nič spoločné. Tieto miesta si budú aj obhajovať, preto by bol problém s takouto formou integrácie alebo predvolebnej koalície. Preto sa opäť vrátim k svojej už niekoľkoročnej obsesívnej téme, že toto všetko má na svedomí zlý volebný systém, jeden volebný obvod na Slovensku.“
Pri viacerých volebných obvodoch by roztrieštenosť pravice nebola taká zjavná?
„To by záležalo na tom, koľko by bolo volebných obvodov, či by sme mali pomerný alebo väčšinový alebo zmiešaný systém. Momentálne tvrdím, že to, čo máme, je najhoršia alternatíva z najhorších alternatív.“
Prečo?
„Lebo tento systém generuje partokraciu, je jedným z prejavov partokracie a tá generuje korupciu. Samozrejme, nielen ona.“
Na jednej strane spektra dominuje Smer-SD. Na druhej strane sú tri viac-menej isté budúce parlamentné strany ako Sieť, Most-Híd a OĽaNO, a potom sa tmolí iks menších straničiek, aj čerstvo vznikajúcich s otáznou politickou budúcnosťou. Myslíš, že vytvoria nejaký predvolebný blok? Okrem strachu, že sa nedostanú do NR SR, nemajú veľa spoločného.
„Táto skutočnosť je úplná katastrofa. Nielenže je tých strán neviem koľko, ale ďalšie ešte vznikajú. Mne to pripomína politický gruppensex, lebo to už hraničí so zdravým rozumom. Okrem toho, že nám chýbajú lídri s charizmou a politickými skúsenosťami, už nám budú chýbať aj voliči pre tieto strany. Jestvujú len dve možnosti - buď odniekiaľ importovať týchto voličov, alebo tento nezmyselný proces zastaviť.“
Možno sa väčšina politických trpaslíkov do parlamentu ani nedostane a prirodzene vyhynú. To nepovažuješ za reálne?
„Tretia alternatíva je možnosť politického darwinizmu. Tieto strany podobne ako väčšina živočíšnych druhov zaniknú. Zbytočne to však triešti pravicu a zbytočne sa strácajú hlasy po voľbách.“
V poslednom čase spoločne vystupujú štyria lídri opozičných strán – Alojz Hlina, Daniel Lipšic, Igor Matovič a Richard Sulík, ktorí sa vedia zhodnúť na kritike korupčných praktík súčasnej vlády. Mohlo by z tejto aktivity vzniknúť zmysluplné spojenie, volebné a hlavne povolebné?
„Ak sa vie niekto zhodnúť na tom, že korupcia je zlá, nie je pre mňa žiadny prvok na spájanie sa. To je predsa jasné, že korupcia je zlá. Na spájanie je to málo.“
Očakávaš nejakú verziu spojenectva od týchto štyroch lídrov?
„Takéto spojenie sme už videli, keď sa spojil Lipšic s odídencami od Sulíka, konzervatívci s liberálmi. Iba boj proti korupcii je málo na také spojenie. Veď kto by aj prišiel s agendou schvaľovania korupcie? Takéto spojenie by však opäť bolo spojenectvom liberálov a konzervatívcov, ktoré sa neosvedčilo.“
Dve akoželiberálne strany, SaS a SKOK, sú rozhádané a k sebe inklinovať zrejme nebudú. Komentátor HN Dag Daniš však spomenul spojenectvo Lipšic – Matovič - Sulík. Čo to môže byť za koalíciu?
„Daniš nekonkretizoval, či by to bola trojkoalícia, alebo či by ich Matovič vzal na kandidátku.“
Zrejme by museli ešte predtým prejsť cez detektor lži.
„Napríklad. Išlo by však práve o ten hybrid, ktorý sa ukázal ako nefunkčný, a to je spájanie konzervatívcov s liberálmi. U Lipšica to jednoducho nezafungovalo. Nemôžem to síce vylúčiť, ale zdá sa mi ako nepravdepodobné, že by tento model mal fungovať, ak už raz zlyhal.“
Prečo sa nedarí etablovať liberálnej strane na Slovensku? Čo si myslíš o tom ako konzervatívec?
„Sulikova SaS sa v minulosti už raz dobre etablovala.“
Teraz sa však motá okolo štyroch percent. Predpokladám, že nás liberálov je oveľa viac.
„Podľa mňa je tu priestor na liberálnu stranu, ktorá by mala 10-15 percent. Príčiny zlyhania SaS sú viac-menej známe, či už je to kauza s Mariánom Kočnerom, alebo rozpad vlády, ktorý je pripisovaný Sulíkovi. Z toho pramení aj nedôvera voči nemu, z čoho vyplýva jeho neschopnosť obhájiť percentá, s ktorými sa prvýkrát do parlamentu dostal. To je celá veda.“
Rozpad vlády mali porovnateľne „na triku“ Sulík, ale aj Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom. Na čom zrejme stratili preferencie obe strany.
„Jedna vec je to, čo vieme zo zákulisia, a druhá vec…“
Ľudia nie sú takí hlúpi, aby si nespočítali, že tlačenie na pílu zo strany SDKÚ bolo takisto nekorektné.
„…a druhá vec je prezentovanie pádu vlády médiami a hlavne expremiérkou Ivetou Radičovou, ktorá jednoznačne pomenovala vinníka. Na páde SDKÚ sa v oveľa väčšej miere podieľala kauza Gorila, ktorá vypukla po páde vlády a pred voľbami.“
Mne napríklad Iveta Radičová potvrdila, že spojenie eurovalu s hlasovaním o dôvere vlády vymysleli Dzurinda s Miklošom v čase, keď bola v USA. Poďme inam. Rado Procházka sa pomaly vyčleňuje spomedzi húfu beta- a gama- a deltasamcov a má ambície byť alfasamcom pravice a protiváhou Smeru.
„Ak chce byť niekto vodca pravice, musí sa správať ako vodca pravice. Zatiaľ takéto dôstojné správanie sa vodcu pravice u Procházku nevidím.“
Máš na mysli jeho detinské reakcie v kritických situáciách?
„Tie nevypočítateľné a nepremyslené reakcie na Matovičovu kauzu, to habkanie s detektorom lži, takáto nepremyslená komunikácia mu uškodila.“
Napriek tomu má stále najviac.
„Ale vtedy mal 16 percent a spadol na 10-11. Procházka je líder pravice s veľkým otáznikom.“
Vylučuješ možnosť, že mu bude naháňať percentá zúfalstvo pravicového voliča, ktorý hľadá akú-takú alternatívu voči Ficovi?? Prípadne mu pribudnú hlasy tých, ktorí sa budú obávať, že prepadnú ich hlasy malým stranám?
„Toto volebné správanie môže nastať aj preto, že volič je už unavený tvárami, ktoré pôsobia na Slovensku už 25 rokov a Rado Prochádzka je najčerstvejšia alternatíva. Takisto sa však takýto volič môže rozhodovať medzi KDH a OĽaNO. Presun hlasov však nebude stopercentný. Čím viac bude malých nových strán, tým budú väčšie straty pravicových voličov. Navyše v druhom skrutíniu prepadnuté hlasy pôjdu vo veľkej miere práve stranám, ktoré ten volič nechcel. Preto si myslím, že až selektívna integrácia liberálnej pravice a integrácia kresťansko-demokratickej konzervatívnej pravice by mohla voličom pomôcť. Problém je však v tom, že nepomôže ich politikom. A preto, pokiaľ integrácia nepomôže politikom, bude ich ochota na takúto integráciu mizerná.“
Po voľbách pravdepodobne Fico nebude môcť zostaviť vládu sám a bude mať „ťažkú úlohu“ vybrať si z ponúkajúcich sa potenciálnych koaličných partnerov. Je reálnejšie, že sa ostatné strany, ktorú budú mať väčšinu poslancov, dajú dokopy a vytvoria širokú koalíciu?
„Všetko závisí od toho, kto sa do parlamentu dostane. Jestvuje viacero alternatív. Predstav si, že do parlamentu sa dostane Sieť, SMK, Most-Híd, SNS, OĽaNO, KDH. Museli by sme poznať presné počty mandátov, lebo rozhodovať môže len niekoľko kresiel. Taká koalícia by možno mala väčšinu dvoch kresiel v parlamente, lebo naozaj vidím ako problém koalíciu, kde by bola SNS s Mostom-Híd a SMK.“
Nepočítame s tým, žeby mohli byť v jednej koalícii Maďari a SNS. Hovorme o trendoch. Je viac trendy, že si Fico nájde jedného koaličného partnera, alebo že sa ostatní dohodnú?
„Ak Fico získa 33-35%, zrejme dostane poverenie na zostavenie vlády. Prvá hra bude vyzerať tak, že Fico bude oslovovať jednotlivé strany. Ak bude potrebovať len jednu, bude jeho úloha veľmi jednoduchá. Nesmieme zabúdať, povedzme pravdu, že štruktúry viacerých politických strán nečakajú na nič iné ako na to, kedy sa ich strana dostane do vlády.“
Naposledy, teda v roku 2006, ako mi napísal Rafael Rafaj na facebookový status, zmeškali kádeháci ponuku Smeru o 20 minút a Fico vládol s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom.
„Veď áno, po voľbách bude obrovský tlak straníckych štruktúr ísť do koalície so Smerom, lebo vládnutie prináša veľký bonus.“
Zaujímavá bude situácia, ak sa SNS Andreja Danka dostane do NR SR. Môže byť koaličným partnerom, alebo bude skôr Ficovým kladivom na ostatných typu „chlapci, zaberte, lebo Andrej čaká za dverami“?
„Úloha SNS je dnes nejasná, hoci keď viackrát prekonala päťpercentné kvórum, už sa o nej hovorí ako o novom koaličnom partnerovi Smeru.“
Smer uprednostní skôr Figeľa alebo Procházku pred Dankom?
„Pred Dankom? To neviem, lebo Danko sa musí najprv vyfarbiť.“
Teraz hovoríme o situácii, či sa dostane do vlády. Danko je už vyfarbený.
„Smer už má skúsenosť z vlády so SNS, nemá skúsenosť z vlády s KDH. Myslím na parlamentnej úrovni. Na regionálnej už spolupracujú. Nemyslím si, žeby nejakým zásadným spôsobom chceli uprednostňovať SNS. Volič SNS aj volič KDH sú veľmi podobní voličovi Smeru. Skôr bude rozhodovať vzájomná schopnosť lídrov sa dohodnúť.“
Akého partnera potrebuje Smer?
„Smer potrebuje v prvom rade stabilného a vypočítateľného partnera, a z toho uhla pohľadu je zatiaľ KDH čitateľnejšie ako SNS.“
Zrejme málokto očakával takú nízku účasť v referende – čím si ju vysvetľuješ?
„Jednak historicky - referendum na Slovensku nebýva úspešné. Jedinou výnimkou bolo referendum o našom vstupe do EÚ a treba si uvedomiť, že ho vtedy, v máji 2003, podporili všetky politické strany naprieč celým politickým spektrom. Účasť aj napriek tomu dosiahla ledva 52 percent. Druhým dôvodom nízkej účasti je, že sa nepodarilo v ľuďoch vyvolať pocit ohrozenia. Najaktívnejší bývajú voliči, ak sa cítia ohrození, ale v tomto prípade sa to nestalo. A to ohrozenie rodiny, ktoré komunikovala Aliancia za rodinu, bolo príliš sofistikované, aby ľudia získali takýto pocit. Po uliciach nechodia homosexuáli s nápisom na čele, som gej a vezmem vám vaše dieťa.“
Nebol dôvod nízkej účasti aj v tom, že organizátori z AzR, predstavitelia KBS a niektorí politici sa priveľmi sústredili na kritiku agendy LGBTI a odradili tak mnohých?
„Sústredenie sa na agendu LGBTI nevyvolali predstavitelia AzR a cirkvi...“
Tá zrušená otázka, pritom kľúčová, bola predsa hlavne o registrovaných partnerstvách.
„Áno, bola však zrušená.“
Predsa najmä kvôli nej ľudia podpisovali petíciu.
„Počas predreferendovej kampane viaceré médiá nastoľovali agendu LGBTI v súvislosti so slobodami a ľudskými právami. V tejto chvíli nie je podstatné, kto s tým začal, ale keď už tá téma bola na stole, museli ju komunikovať obe strany. A bolo viac-menej úplne jasné, že tá téma do kampane patrí.“
Po vyhlásení výsledkov referenda všetci vystupovali ako víťazi – bolo to oprávnené? 945-tisíc voličov nie je málo, ale nie dosť na to, aby sa zablokovala LGBTI agenda, ako organizátori referenda očakávali. Na druhej strane sa agenda LGBTI neukázala ani takým strašiakom, ako sa pôvodne zdalo.
„Presne tak. Na margo toho strašiaka som už povedal, že ho AzR charakterizovala priveľmi sofistikovane. Navyše v slovenskej ústave už máme zakotvenú aj rolu manželstva, nemáme uzákonené ani registrované partnerstvá, ani adopcie homosexuálnymi pármi zatiaľ nie sú relevantné. Jednoducho nebolo možné vyvolať pocit ohrozenia bez toho, aby sa pomaly nešírili poplašné správy. Referendum bolo myslené ako preventívne opatrenie, ale ja osobne by som zvolil inú stratégiu. Takou by bol pochod za rodinu, aký bude aj tohto roku v septembri. Totiž stotisíc ľudí v uliciach má na politikov oveľa silnejší dopad ako 20-percentná účasť v referende, hoci taká účasť znamená milión ľudí. Ale keď politici vidia takýto dav, sú omnoho náchylnejší vyhovieť jeho požiadavkám, lebo stoja pred niečím hmatateľným a viditeľným, pôsobivejším ako rozptýlený milión ľudí po celom Slovensku. Vtedy politici skonštatujú, že 20 percent znamená neplatné referendum, a tým sa to pre nich končí. Podľa mňa bola referendová stratégia zle nastavená.“
Aj pochod za rodinu býva viac koncentrovaný na otázky registrovaných partnerstiev a adopcie homosexuálmi, ako na iné, podstatnejšie otázky, ktoré trápia rodinu oveľa viac a dlhodobo sa neriešia. V tomto referende sa otvorili aj tieto otázky, hoci ostali v sekundárnej pozícii v porovnaní s LGBTI agendou.
„Primárne by mal byť pochod za rodinu orientovaný na problémy rodiny a jej ochrany, problémy mladej rodiny, ako sú nájomné byty, mladomanželské pôžičky, viacgeneračné bývanie, ktoré obmedzuje zakladanie nových rodín atď. Inak povedané, Slovensko nemá populačnú politiku a práve pochod za rodinu by mal dosiahnuť, aby sa politici začali zaoberať aj populačnou politikou. Lebo ak aj ako spoločnosť nevymierame, tak sme na nule z hľadiska prirodzeného prírastku. Západná Európa už je v červených číslach.“
Navyše rodina nebýva iba tzv. tradičná, otec, mama a dve biele deti.
„Ak chce pochod za rodinu vyvolať diskusiu o ochrane rodiny, musíme diskutovať aj o ochrane neúplných rodín, ako sú slobodné matky, ovdovené matky, rozvedené matky – a samozrejme aj otcovia. Rovnako treba diskutovať aj o medzigeneračných rodinách, v ktorých sa starí rodičia starajú o vnúčatá, lebo rodičia sú buď mŕtvi alebo pracujú v zahraničí... Dnes si veľa foriem rodiny doslova vyžaduje vyšší stupeň ochrany alebo podpory, hlavne neúplné rodiny. Tieto kardinálne problémy treba komunikovať paralelne s podporou zakladania nových rodín. A potom v rámci ochrany rodiny môžeme zadefinovať rodinu ako zväzok, ktorý je založený primárne na partnerstve a rodičovstve muža a ženy.“
Ako by mala vyzerať taká diskusia?
„Určite by mala vyzerať inak. Je zlé, ak sa takáto diskusia nahrádza alebo štartuje pochodmi gejov alebo referendom. V takýchto prípadoch sa začne diskutovať iba o malom výseku problémov, limitovaných ad hoc akciou. Ale toto nemôžem považovať za zmysluplnú diskusiu, to nie je diskusia, akú potrebujeme. Diskutovať by sa malo aj v parlamente, o. i. aj o tom, či vôbec je napríklad ľudským právom homosexuálov mať manžela, adoptovať si dieťa, akú mieru ochranu má mať rodina... O tom som však žiadnu diskusiu nezaznamenal.“
Pred rokom sme zažívali prvé kolo prezidentských volieb, o rok máme voľby parlamentné. Prvé kolo voľby hlavy štátu dopadlo prekvapujúco, o druhom ani nehovoriac – očakával si takú drvivú porážku premiéra Roberta Fica? Pripomeniem, že v druhom kole bol pomer hlasov 1 307 065 : 893 841 v prospech Andreja Kisku.
„Teraz budem múdry, ako každý kaprál po vojne.
Čo sa teda zmenilo v tvojom pohľade?
„Ja som bol dosť dlho presvedčený, že Robert Fico prezidentské voľby vyhrá. Keď som videl čísla druhého kola, tak mi bolo jasné, že toto je maximálna podpora, akú je na Slovensku schopný získať. Inak povedané, v pomernom volebnom systéme taký počet voličov zďaleka stačí na to, aby Fico sám zostavil vládu. To sa napokon aj stalo. Ale vo väčšinovom dvojkolovom systéme mu to nestačí. Čiže Fico nám ukázal maximum svojho výtlaku a prehral preto, lebo volič, ktorý si Fica neželal, bol schopný urobiť ústupok a volil jeho protikandidáta.“
Ak volič dostane dobrú ponuku, ani Fico nie je taký silný alfasamec?
„Robert Fico je stále alfasamec, stále najväčší medzi politikmi, lebo voľba Andreja Kisku bola vynútenou voľbou. Kiska nebol prvou voľbou, to sa ukázalo v prvom kole. Kiska bol až druhou voľbou. Fico je pre svojho voliča prvou voľbou a koľko ich je, ukázalo to číslo.“
Neukázali tie voľby, že najväčšou silou Roberta Fica je slabosť jeho alternatívy?
„To nie je celkom spravodlivé, lebo Fico nemá na ľavej strane politického spektra konkurenciu. Pravica je úplne prirodzene oveľa heterogénnejšia. Od stredu napravo nejestvuje taký výrazný líder ako je naľavo Robert Fico.“
Vráťme sa ešte ku prezidentovi Kiskovi. Splnil za necelý rok tvoje očakávania?
„Nie som sklamaný. Možno som očakával, že to bude horšie, ako sa nakoniec stalo. Nemám z neho zlý pocit, len mi trošku chýba ten jeho drajv, ktorý nám sľuboval - že bude viac komunikovať s parlamentom o sociálnych problémoch a o korupcii. Predstavoval som si, že bude aktívnejší, ale uvidíme, je vo funkcii necelý rok. Čo sa týka zahraničnej politiky, zastáva v ukrajinskom konflikte proamerické postoje, čo vyplýva aj zo zamerania jeho poradcov. Dosť významným signálom bude, či prijme pozvanie Putina na oslavy konca 2. svetovej vojny. A ak neprijme, aké bude zdôvodnenie. Badáme tu ako keby schizofréniu slovenskej zahraničnej politiky, inak povedané nesúlad medzi postojmi premiéra a prezidenta...“
Ako ho vnímaš v porovnaní s jeho predchodcami? Síce pôsobili v inom, turbulentnejšom období, navyše boli previazaní s politickými stranami, kým Kiska je bez politických záväzkov.
„Ak ho chcem objektívne hodnotiť, nie je takým výrazným prezidentom, ako sme očakávali po jeho predvolebných vyhláseniach. Najvýraznejšími hlavami štátu boli Michal Kováč a Rudolf Schuster, ale z prirodzených dôvodov. Tiež by som nechcel predbiehať nejakými skeptickejšími vyhláseniami a porovnávať necelý ročný mandát s desaťročným mandátom jeho predchodcu. U Gašparoviča sme viac-menej vedeli predvídať jeho správanie, ktoré de facto kopírovalo stranu Smer.“
Netajil sa tým, že bol akobyčlenom Smeru.
„Presne. Kiska chvalabohu nemá túto inklináciu k Smeru a ani k opozícii. Nedá sa povedať, že je bielym koňom opozície v prezidentskom paláci.“
To je u hlavy štátu azda pozitívne.
„Áno, veď ho chválim. V tomto sa Kiska odlišuje od svojho predchodca. Očakával som však viac aktivity.“
Možno to bude slušný prezident. Nemusí byť ani opozičnou hlavou štátu, skôr by mal na niektoré javy upozorňovať, čo sa mu občas aj darí. Predsa nemusí byť baranidlom opozície.
„Ani som to tak nemyslel, skôr som mal na mysli jeho predvolebné sľuby. Toto mi zatiaľ chýba, do NR SR veľmi nechodí, ministrov si veľmi nepredvoláva. Možno to ešte napraví.“
Poďme späť k Ficovi. Premiér už nespomína, že odíde z politiky. Zmenil sa za rok? Prospel mu ten výprask?
„Po prezidentských voľbách u Roberta Fica nastala letná depresia, z ktorej ho úplne prebrali až komunálne voľby. Potom akoby nabral druhý dych a dnes je to opäť ten istý Robert Fico, ako sme ho poznali pred prezidentskými voľbami. Výprask mu ukázal jeho limity v politickom dueli, na druhej strane mu potvrdil jeho doteraz neohrozenú pozíciu v súťaži viacerých politických strán v parlamentných voľbách.“
Neotriasol ten výprask jeho pozíciou v Smere?
„Jeho pozícia v Smere ostala naďalej dominantná, tá porážka mu neuškodila. Postupne sa snaží eliminovať viaceré ekonomicko-záujmové skupiny z pozadia Smeru. Na to však potrebuje silného spojenca. Zrejme ho aj našiel.“
Je podľa teba úplne „svojstojným“ politikom? Občas akoby konal podľa predpísaných nôt – mám na mysli napríklad zmeny na ministerstve hospodárstva, alebo tak odlišné reakcie v prípade ministrov Zvolenskej a Pavlisa...
„Mne osobne z toho vyplýva, že sa postupne oslobodzuje od vplyvov z pozadia Smeru. Otázkou ostáva, či táto sloboda nebude vykúpená záväzkami na inú stranu.“
Hovoríš o reštrukturalizácii záujmových skupín v Smere?
„Áno.“