Strava osmákov
Čím sa osmáci živia vo voľnej prírode?
Osmáci patria medzi hlodavce, sú to typické bylinožravce, ktorých hlavnou súčasťou jedálnička je rastlinná strava. Len výnimočne pri hľadaní potravy skonzumujú nejakého chrobáka alebo červa. Vo voľnej prírode sú hlavnou súčasťou jedálnička osmákov rôzne cibule rastlín, hľuzy a trávne porasty. Vo svojej domovine sú považovaní za škodcu, lebo kradnú na farmách obilia a spôsobujú značné škody ohryzovaním kôry stromov a kríkov. V horšom období sa uspokoja so suchou trávou alebo suchými listami stromov. Tomuto druhu potravy zodpovedá aj značná dĺžka čriev (8-10x dlhšie ako telo) a veľmi vyvinuté slepé črevo. V slepom čreve dochádza za pomoci mikroorganizmov na trávenie celulózy, ktorú obsahujú bunky rastlín. Z prirodzeného zloženia potravy tiež vychádzame pri kŕmení osmákov v zajatí.
Seno a krmoviny Ovocie a zelenina
Obilniny a olejniny
Dôležitou zložkou potravy osmákov sú obilniny a olejnaté semená. Najvhodnejšie je namiešať zo všetkých dostupných zložiek zmes, ktorú potom zvieratám predkladáme. Samozrejme platí, že čím pestrejšie bude strava, tým budú zvieratá spokojnejšie. Základom pre zmes je jačmeň, pšenica, ovos a kukurica, v pomere l: l potom pridáme olejniny - predovšetkým slnečnicu, lesknicu, proso, ľanové semeno, použiť môžeme aj menej obvyklé plodiny (senegalské proso, mohár, cirok atď). Niektoré zvieratá radi prijímajú aj strukoviny, predovšetkým potom šošovku, ale aj hrach a fazuľu. Namiešanú zmes predkladáme osmákom veľmi skromne - stačí denne asi 5 gramov. Osmáci sú totiž zvieratá nadmieru žravé, so sklonom k priberaniu a väčšie množstvo výdatnej potravy by im spôsobovalo vážne zdravotné komplikácie.
Osmákom treba aspoň dvakrát týždenne dopriať vetvičky k ohrýzaniu. Predkladáme predovšetkým konáre z ovocných stromov, ale použiť môžeme všetky nejedovaté druhy (občas prijímajú osmáci i ihličnany). Vetvičky predkladáme s kôrou i s lístím, osmáci ich okusovaním získavajú triesloviny a ďalšie pre ne dôležité živiny. Veľmi vhodné je podávanie vetvičiek skoro na jar, kedy sú púčiky stromov cenným zdrojom čerstvých vitamínov.
Kŕmne zmesi
Pre osmáky na našom trhu zatiaľ nie je žiadna zodpovedajúca kŕmna zmes. Kŕmne zmesi, ktoré sú v predaji pre hlodavce, často obsahujú sušené ovocie, ktoré je pre osmáky príliš sladké. Navyše túto zmes vzhľadom k jej vysokým výživným hodnotám nemôže použiť ako hlavný výživu, ale len ako doplnok. V zahraničných prameňoch sa udávajú ako kŕmna zmes vhodná pre osmáky namiešanej granule pre činčily napoly s granulami pre morčatá. U nás na trhu sú granule pre činčily pomerne dostupné, granule pre morčatá už horšie. Náhradou je možné využiť granule pre králiky - v tomto prípade však treba dbať na to, aby sa jednalo o granule pre chovné králiky. Na trhu sú podstatne častejšie k dispozícii granule pre výkrm králikov, ktoré majú vyšší podiel šrotov. Mix (granule pre činčily a králiky 1:1) môžeme osmákom predkladať denne v takmer neobmedzenom množstve (podobne ako seno). V tomto krmive sú obsiahnuté aj niektoré vitamíny a minerálne látky. Maškrty Minerálne doplnky a vitamíny
Hlavné zásady správnej výživy
Základom starostlivosti o zviera je predsa to, aby dobre prospievalo, a to pri nevhodnej strave nebude. Ak sa osmáci dožívajú vo voľnej prírode až 15 rokov, v zajatí sa len výnimočné stretneme so zvieraťom starším ako 7 rokov. A to je spôsobené predovšetkým nevhodnou stravou, ktorá vo svojom dôsledku skracuje zvieratám život.
Čím kŕmiť gravidnú samičku
V dobe kotnosti samičky je treba počítať s miernymi zmenami v prijímaní potravy. Prvú tretinu gravidity (teda od l. približne do 26. dňa) sú nároky na krmivo rovnaké ako v inú dobu. Brezivosť nemožno zatiaľ bežným spôsobom určiť. V druhej tretine brezivosti (asi od 27. do 58. dňa) začína samička prijímať potravy viac, v tejto dobe sa zvyšujú predovšetkým nároky na množstvo potravy. Dávame preto asi o tretinu krmiva viac. V poslednej fáze gravidity (od 59. dňa do pôrodu) mierne klesá spotreba krmiva. V tejto dobe musíme klásť dôraz predovšetkým na vyšší podiel kvalitnejších a ľahko využiteľných krmív. Pridávame preto viac koncentrovaných živín (zrnovín a olejnín). Príjem krmiva (sena) sa v tejto dobe znižuje. Po celú dobu gravidity dbáme na podávanie iba kvalitných krmív, vyhýbame sa zapareným alebo namrzlým krmivám, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Osobitnú pozornosť je treba venovať jadrovými krmivám - pri akomkoľvek podozrení na pleseň ich vyraďujeme. Plesne so sebou prinášajú veľmi nebezpečné mykotoxíny, ktorých skrmovanie vedie k vážnym poruchám zdravia. Nebezpečné sú aj stuchnuté potraviny. Ku žltnutiu dochádza predovšetkým u krmív s vysokým podielom tukov - u olejnatých semien a orechov - predovšetkým pri vyšších skladovacích teplotách. Rovnako kŕmenie takto znehodnotených plodín vedie k vážnym zdravotným komplikáciám. Dôležité je, aby sme sa i v dobe kotnosti vyvarovali prílišného prekrmovaniu samičky. To by mohlo predstavovať neúmernú veľkosť novorodenca a s tým spojené pôrodné ťažkosti. V domácom chove sa často objavujú vážne pôrodné komplikácie spojené práve s nevhodným zložením kŕmnej dávky gravidné samičky. Predovšetkým u pretučnelých zvierat (a tých je naozaj dosť) sa veľmi často stretávame s pôrodnou toxikózou a minerálnymi disbalanciami. Podobným problémom sa dá predchádzať naozaj len vyrovnaným zložením kŕmnej dávky a dostatkom pohybu. Podobné poruchy totiž môžu končiť smrťou samičky a tým obvykle aj úhynom cicajúcich mláďat.
Kŕmenie v období chovu mláďat
Kŕmenie v tomto období sa zásadne nelíši od kŕmenia v období gravidity. Opäť zvýšenou mierou dbáme na nezávadnosť predkladaných krmív a ich dostatočnú pestrosť. V dobe dojčenia je vyššia spotreba predovšetkým šťavnatých krmív - v letnom období predovšetkým púpavového lístia a trávy, v zime zeleniny. K dispozícii by mal byť predovšetkým dostatok čerstvej vody a sena. Jadrovými krmivami v tomto období nemusíme toľko šetriť, môžeme ho ukladať aj do zásobníkových krmítok. Aby sme mali istotu, že má samička dostatok všetkých dôležitých minerálnych látok, je vhodné v tomto období použiť minerálny blok pre hlodavce, ktorý zavesíme na dostupné miesto do voliéry. Je to rozhodne lepšie, než primiešavať do krmiva vitamínové a minerálne preparáty. Týmto spôsobom si totiž samička v prípade potreby doplní jedálniček podľa "vlastného uváženia" a nehrozí predávkovanie. Mláďatá zhruba v jednom týždni života začínajú "ochutnávať" pevnú stravu. V štrnástich dňoch života sa už bežne prikrmujú a približne po mesiaci až šiestich týždňoch prechádzajú úplne na stravu dospelých osmákov. V tejto dobe ich už môžeme bez obáv odstaviť a oddeliť od matky.
Ako často kŕmiť?
Osmáky kŕmime denne, najlepšie dvakrát - ráno a večer. Je vhodné, ak zvolíme pre kŕmenie približne rovnaký čas - napríklad pravidelne okolo ôsmej hodiny ráno a popoludní treba okolo piatej. Osmáci si na režim čoskoro zvykne a je to pre nich istý oporný bod. Tiež je dobré, podávame ak pri kŕmení vždy určený typ stravy. Ráno môžeme dávať šťavnaté krmivo (púpavy, mrkva apod), popoludní seno a koncentrované krmivá. Systém závisí na našom výbere, je však vhodné dodržiavať približne stále rovnaký postup. Opäť totiž dáva zvieratám istý "zvyk", ktorý je pre nich pomerne dôležitý. Nemali by sme preto, pokiaľ je to možné, zabehané zvyky príliš meniť.
Do čoho podávať krmivo?
Všeobecne možno povedať, že osmáci nepotrebujú špeciálnu kŕmidla či jasle na seno. Predkladané seno okamžite začnú ukladať na "hniezdo" a postupne ho konzumujú, či upravujú na menšie kúsky. V zásobníku rozhodne nenechajú ani steblo bez povšimnutia a následného vytiahnutia. Na koncentrované krmivá (zrniny a olejniny) môžeme použiť ťažkú kameninovú misku. Osmáci najskôr vyberú chutnejšie kúsky, postupne aj tie, ktoré majú menej radi. Zvyšok zvyčajne roznosia po ubikácii a zahrabú do podstielky. Úplne bez obáv preto môžeme krmivo nasypať voľne na dno, zvieratá si ho dokážu bez problémov nájsť. Na trhu sú bežne k dostaniu aj zásobníkove kŕmidlá, podobné ako sa používajú napr pre andulky a korely. Môžeme je samozrejme využívať, je však treba počítať s dvoma problémami. Táto kŕmidlá sú zhotovené z plastov a ich trvanlivosť nie preto nijako dlhá. Druhý, podstatne závažnejší, problém je v tom, že osmáci pri svojej pažravosti skonzumujú z týchto typov krmítek podstatne viac krmiva ako naozaj potrebujú. Prednostne vyberú chutnejšie kúsky (napr. slnečnicu), nakoniec nechajú granule a obilia. Preto táto kŕmidlá nemožno odporučiť k bežnému používaniu. Vo svojom dôsledku by totiž viedlo k priberaniu zvierat a i zdravotným problémom. Naopak svoje opodstatnenie majú, ak potrebujeme na kratší čas odísť. V takom prípade sú samozrejme vhodným riešením, nemusíme nikoho žiadať o to, aby sa o zvieratá po dobu našej neprítomnosti staral.
Napájanie osmákov
Osmáci degu pochádzajú z Južnej Ameriky, zo suchých oblastí. Vo voľnej prírode je ich potreba vody hradená predovšetkým potravou a čiastočne rannou rosou. Veľakrát musia prežiť úplne bez vody. Z toho je zrejmé, že potreba vody osmákov je dosť malá. Môže sa stať, že pri ponuke dostatočného množstva šťavnatej potravy osmáci vôbec piť nebudú. Napriek tomu nesmieme na prístup k vode zabúdať a pravidelne dopĺňať napájačku čerstvou vodou. Zvieratá viac pijú pri vyšších letných teplotách a predovšetkým to platí pre dojčiace samice s mláďatami. Tým by rozhodne voda chýbať nemala. Na napájanie používame bežnú vodu, ktorú pijeme my. Občas je možné prilepšiť osmákom napr paradajkovou alebo inou zeleninovou šťavou. Musíme sa ale ubezpečiť, že nie je sladená. Niektorí osmáci tieto šťavy radi prijímajú a môžeme ich použiť ako maškrtu.