5. KAPITOLA
Lily zodvihla pohľad zo zeme a pokúsila sa o úsmev.
„Áno, ďakujem“ odpovedala.
„Prečo nie si na večery? Zdá sa, že si pochudol.“ Pripomenula.
„Určite si v poriadku? Vyzeráš ešte horšie ako ja.“ Dodal s unaveným úsmevom. Lily sa zasmiala. Musela podľa prirovnania, vyzerať otrasne. Jej spolužiak bol bledý, vychudnutý s čiernymi kruhmi pod očami.
„Remus, už som ti niekedy povedala, že si gentleman?“ Smiala sa.
„Isto si to tajila?“ Povedal jej s úsmevom.
„Ale stále si mi neodpovedala na otázku, či sa cítiš dobre.“ Pripomenul jej.
„Je mi fajn. Len ... bolo to dnes náročné a som hrozne unavená.“ Odpovedala mu a sadla si do kresla oproti nemu. Remus, sa v kresle naklonil dopredu a predlaktím sa opieral o svoje stehná.
„Čo ste vlastne robili?“ spýtal sa jej so záujmom.
„Behali sme celý deň po lese a hľadali prísady do elixírov.“ Odpovedala mu. Okrem toho hľadala aj dvoch stratených a transfigurovala pol metra hrubú vrstvu zeme a kamenia na skalu, to ale nebolo potrebné spomínať.
„Našla si všetko, čo si chcela? Tváriš sa celkom spokojne.“ Spýtal sa jej a oprel sa o operadlo.
„Áno, bol to veľmi pekný a poučný deň.“ Povedala veselo. Remus bol vždy dobrý spoločník. Rada sa s ním zhovárala. Nesmel byť však nablízku Potter s Blackom. Vtedy sa zhovárať nedalo. Stále hučali a skákali do rečí sprostými otázkami.
„Smiem sa ťa niečo spýtať Lily?“ začal Remus a hrýzol si pritom spodnú peru.
„Môžeš sa spýtať a ja si ponechávam možnosť, že môžem neodpovedať.“ Uškrnula sa na neho. „Posledné dni si sa mi nezdala vo svojej koži. Trápi ťa niečo?“ v otázke bolo badať, že má o ňu starosti.
„Trápi ma toho v poslednej dobe veľmi veľa Remus. Dnešok mi ale pomohol nazrieť na problém aj z iného uhla.“ Priznala sa mu.
„Lily. Ja chcem aby si vedela, že ťa nepovažujem len za spolužiačku. Mám ťa rád a ak by si potrebovala poradiť aj od leva, nie len od hada, budem tu.“ Povedal jej. V hlase mu znela úprimnosť. Lily sa zoširoka usmiala. Tento láskavý a jemný mladý muž, je skutočne oddaný priateľ. Z tohto pochopila, že by mu neprekážala ani prítomnosť Severusa. Prečo nespojiť Chrabromil so Slizolinom? Však aj zakladatelia boli priateľmi. Neverila, že Salazar bol zákerný, slizký had ako Slizolinčanov častujú Chrabromilčania. V každom je niečo dobré. Síce mysle týchto fakúlt pracujú úplne inak, čo však neznamená, že niektorí myslia horšie alebo, že sú pre svoju podstatu horší všeobecne.
„Budem na to myslieť.“ Prisľúbila a vstala. Pri schodoch do dievčenských internátov zastala a pootočila sa.
„Remus?“ spomínaný chlapec prikývol hlavu a povzbudzujúco hmkol.
„Chcem aby si vedel, že si môj priateľ so všetkým čo k tebe patrí.“ Povedala mu a zmizla v chodbe. Remus vytreštil oči. Čo teraz? Sú len dve možnosti. Buď ho má rada, so všetkými jeho chybami a vrtochmi, alebo ho má rada s chybami, vrtochmi a aj s jeho ‘malým chlpatým problémom‘. Pravdepodobnejšie bolo to prvé ale nechcel túto veľmi nadanú, všímavú a inteligentnú spolužiačku podceňovať. A keď už by bolo nejaké dievča, ktoré by stálo o prítomnosť netvora ako je on, bola by to Lily. Bol si takmer istý, že o jeho prekliati vie. Ale len takmer. Kým to nebude počuť priamo od neho, stále to bude len dohad, dojem alebo podozrenie. Nebude v tom istota. Istota, ktorú nemá. Nemôže ani dúfať, že o jeho probléme bude vedieť niekto ďalší, komu by to neprekážalo. James a Sirius sú šialenci. Sú natoľko šialení, že im toto vôbec nevadí a ešte si z toho aj uťahujú. A Peter. Peter je tichý a že by hýril talentom sa tiež nedá povedať. Ale nezavrhol ho. Kto vie, či by pri ňom stál, keby ho James a Sirius zavrhli? Logická časť jeho mysle mu vraví, že áno ale Chrabromilská časť, že by stál pri ňom aspoň on. Z týchto myšlienok ho vyrušil príchod jeho priateľov, vracajúcich sa práve z večere. „Námesačník! Tak rád ťa opäť vidím.“ Objal ho James.
„Vitaj medzi nami kamarát.“ Pobúchal ho po pleci Sirius.
„Nebola tu Lily?“ spýtal sa James.
„Nebola na večery.“ Dodal.
„Ale áno. Prišla.“ Pritakal mu.
„Kde je?“ spýtal sa.
„Chvíľu sme sa zhovárali a išla do dievčenských internátov.“ Povedal. Na nejaké dôvernosti nebol čas. Do klubovne sa nahrnuli aj ostatní, dobre najedení Chrabromilčania.
„Hej chalani, nevideli ste Lily?“ spýtal sa ich jeden starší spolužiak.
„Nie Frank, my nie, ale tuto Remus sa s ňou rozprával.“ Poukázal na Rema Sirius.
„Musíme ju zavolať. Pomfreyová ju chce vidieť.“ Povedal naliehavo.
„Je s ňou niečo v neporiadku? Čo sa do pekla zasa deje?“ kričal ako vo vytržení James.
„Kľud paroháč, keď som ju videl, vyzerala síce unavená ale inak sa zdala v poriadku. Žiadna končatina jej nechýbala.“ Chlácholil ho so smiechom Remus. Keď prišla na pretras Evansová, bol ako lev brániaci svoju korisť.
„No ja neviem čo sa stalo, ale ani Alice nevyzerala dobre. Nestihla mi ale nič povedať, lebo ju pred sieňou odchytila Pomfreyová a požiadala ma, aby som išiel po Evansovú.“ Povedal s obavami. Alice bola jeho priateľka. Prirodzene sa obával o jej zdravie.
„Kde v keli sú tie ženské, keď ich človek potrebuje? Inokedy tu drkocú ako kôčky do polnoci.“ Vrčal Sirius.
„Veľká ti vďaka Sirius. Čo potrebuješ?“ zaznel mu za chrbtom urazený hlas Mary.
„Och Mary, ani nevieš ako rád ťa vidím.“ Povedal jej James. Úprimnosť sa mu odrážala v očiach. „Potrebujeme aby si išla hneď po Lily do internátov. Volá ju Pomfreyová.“ Povedal jej Remus kľudným hlasom.
„Pomfreyka? Našu Lily?“ Koktala Mary.
„Hej hej, presne tú.“ Pritakal jej Sirius.
„Tak šup šup, utekaj.“ Povedal jej James. Mary sa otočila na päte a hnala sa do izby. Lily našla oblečenú, zafúľanú a hlavne spiacu na posteli. Vyzerala akoby si sadla a zvalila sa na chrbát. Aj nohy jej viseli z postele.
„Lily? Hej zlatko? Počuješ ma?“ volala na ňu. Keď nedostala žiadnu odpoveď skúsila to ešte raz. Po asi desiatich minútach to vzdala a vyšla z izby. V klubovni vpadla na gauč vedľa Siriusa.
„Nič, ani sa nehla.“ Povedala im porazenecky.
„Skúsila si ňou potriasť?“ Spýtal sa James, akoby prvý krát niekoho budila. Mary pretočila očami. „Samozrejme! Najskôr som na ňu volala, potom kričala, triasla s ňou.“ Menovala im.
„Ale aspoň viem, že žije.“ Povedala s pobavením.
„Dýcha pravidelne.“ Dodala.
„Takže spí ako poleno.“ Uisťoval sa Remus.
„Presne si to vystihol.“ Zasmiala sa Mary.
„Idem povedať Pomfreyovej, že spí.“ Vstal Remus. Sirius išiel s ním na koniec tunelu k obrazu. „Vyzerala už lepšie?“ spýtal sa ho šeptom.
„Jej nálada, sa zdala byť oveľa lepšia.“ Prikývol mu a otvoril obraz. Pred portrétom sa prechádzal značne znepokojený Slizolinčan.
„Severus, čo ty tu robíš?“ spýtal sa ho prekvapený Remus. Keď Sirius začul meno nenávidenej osoby zastal a vrátil sa k východu.
„Kde je Lily?“ spýtal sa značne nervózne.
„Idem akurát na ošetrovňu povedať, že spí.“ Odpovedal mu Remus kľudne.
„Skúšali ste ju zobudiť?“ Uisťoval sa Severus s narastajúcou panikou v hlase. Jeho maska sa vytrácala. „Samozrejme, Mary ju budila ale úplne ju odignorovala.“ Krútil s hlavou. Severus, dovtedy chodiaci hore dolu zaslat a vytreštil oči.
„Čo!“ zreval a zbledol. Otočil sa na päte a uháňal preč. Vykoľajený Remus zabudol na okamih prečo vyšiel z klubovne. Došlo mu však, že Snape si robí starosti o Lily. Bol s ňou celý deň. Musel vedieť, čo ju dostalo do toho stavu a keď je vyplašený Slizolinčan, tak to musí byť vážne. Hnal sa teda do ošetrovne za Snapeom. Dohnal ho až pred dverami. Severus rozrazil dvere a doletel dnu ako veľká voda. Remus sa zarazil. Jeho výchova nedovoľovala len tak vraziť do miestnosti. Keď videl na jednej posteli sedieť Marka a Alice, ako okolo nich ošetrovateľka švihá s prútikom a Severus nervózne prešľapuje na mieste podišiel dnu aj on.
„Ste v poriadku, toto vypite a môžete ísť.“ Povedala im.
„Pán Snape, nenašli ste ju?“ spýtala sa znepokojená ošetrovateľka.
„Nenašiel ale viem, kde je.“ Odpovedal jej. Ošetrovateľka zdvihla obočie.
„Spí madam a Mary sa nepodarilo ju zobudiť.“ Vysvetlil jej Remus. Jeho kľudný hlas Severusa ešte viac znervózňoval. Nevedel, či to robí naschvál, alebo je taký veľký flegmatik, že by aj skupine upírov s rovnako kľudným hlasom hovoril, aby ho nezabili.
„To sa mi vôbec nepozdáva. Musíme ísť.“ To druhé dodala šeptom akoby do diaľky.
„Pán Snape, vy by ste sa mali vrátiť do svojej klubovne. Ja sa o slečnu Evansovú postarám.“ Povedala. „Nie“ zavrčal jej ako kráčali smerom do veže. Ošetrovateľka hodila naňho zamračený pohľad. „Nepochybujem, že pre ňu spravíte všetko, madam. Ja .. ale .. ja nemôžem.“ Koktal ticho.
„Chápem“ povedala mu. Vedela, že táto Chrabromilčanka je pre neho veľmi dôležitá. Doteraz to nikto zo zboru nechápal ako je možné, že lev a had majú také hlboké a úprimné priateľstvo. A už vôbec nechápali ako sa im ho podarilo udržať napriek neprajníkom. Oboch museli ich vlastné fakulty odsudzovať. Oni nepatrili vlastne nikam.
Severus zastal pred portrétom a pozeral ako ošetrovateľka zmizla v tuneli vedúcom do klubovne. Oprel sa chrbtom o stenu oproti obrazu, pohľad mu smeroval kdesi k stropu a ticho zastonal.
„Och Merlin“ vyšlo z neho šeptom.
„Bude v poriadku, uvidíš.“ Prihovoril sa mu Remus. Sám nevedel, prečo práve on má utešovať Slizolinčana. Bol však pre Lily dôležitý a v tejto dobe ich spájala starosť o zdravie spomínaného dievčaťa. Severus, teraz už hľadiaci na svoje topánky, nesúhlasne krútil hlavou.
„Povieš mi čo sa stalo?“ Spýtal sa ho Remus.
„Nie.“ Odpovedal mu ticho a pozrel mu do očí.
„Chápem“ povedal.
„Strážiš súkromie svojej priateľky viac ako svoje vlastné.“ Usmial sa naňho.
„Mohol by si mi povedať aspoň niečo všeobecne známe. Mám o ňu tiež starosť.“ Uškrnul sa.
„Máme obavu, aby sa neopakoval jej stav z augusta.“ Odpovedal mu Severus.
„Je to až také vážne?“ Zbystril pozornosť Chrabromilčan a do očí sa mu votrel tmavý tieň. Seveusovi to neušlo. Všetci temný ho tam majú ak zúria, alebo ich zachvátia temné myšlienky. Uškrnul sa. Je to vlkolak. Už nepochybuje.
„To je to, čo vôbec netuším.“ Vyšlo z neho a nervózne si prehrabol vlasy. Obraz sa odhrnul a obaja pozreli do otvoru v stene. Nebola tam však ošetrovateľka a ani Lily. Na Severusovu nechuť tam stál Potter. Nemal naňho náladu, nemal náladu na nikoho. Napočudovanie mu tento Chrabromilský lykantrop neprekážal, ako si myslel.
„Ufňukanec, čo tu snoríš?“ vrčal naňho. Severus prešiel z nervozity to zúrivosti rýchlejšie, ako je úder srdca.
„James, prosím, vráť sa dnu.“ Požiadal ho Remus. James vytreštil oči. Jeho vyháňa vlastný priateľ aby si mohol hrkútať so Snapeom. Už mu len chýba aby Sirius začal randiť s tou obludou Crabbovou a Peter dostal Cenu za zásluhu o rozvoj školy. Ani nevedel ako a hlavne prečo sa ocitol naspäť v klubovni. Ostal taký šokovaný, že ho to vyviedlo z rovnováhy. Našťastie sa ale spamätal a už vedel, kam mal ísť. Pretočil očami, v duchu si vynadal do idiotov a znova odhrnul portrét.
„Len kľud fnučko.“ Povedal mu hneď ako odkryl priechod.
„Pomfreyová potrebuje zavolať McGonagallovú.“ Hovoril pozerajúc na Remusa. Ten mu prikývol. „Ideš?“ spýtal sa Snapea. Nechcel ho nechať samého. Bol to síce Slizolinčan, nepovažoval ho za priateľa. Skôr bolo medzi nimi niečo medzi nepriateľstvom a neutralitou ale on aj bol naďalej Chrabromilčan. Chrabromilčan, ktorý stojí pri niekom, kto by nemal byť sám, aj keď je to Snape. Severus prikývol a išli spolu ku kabinetu McGonagallovej. Remus jemne zaklopal. Severus si odfrkol a pretočil očami. On by tie dvere najradšej rozrazil. Keď išlo o Lily, išla slušnosť stranou.
„Vstúpte!“ Ozvalo sa spoza dverí. Severus otvoril dvere. Otvoril je slušne povedané. Skoro ich vyvalil. Šokovaná profesorka na neho zazrela od stola. Pery mala tak stiahnuté, že sa pomaly strácali. Neklamný znak, že je nahnevaná.
„Prepáčte madam, ale Lily Evansová nie je v poriadku. Madam Pomfreyová je u nej v izbe a žiada si Vašu prítomnosť.“ Povedal jej Severus naliehavo pozerajúc jej pri tom na kolená. Vedúca Chrabromilu vstala od svojho stola a pobrala sa ku dverám. Zastavila sa pri chlapcoch a položila ruku na rameno očividne rozrušenému Slizolinčanovi.
„Bude v poriadku.“ Povedala mu jemne. Ako profesorka musela byť nestranná. Ako pravý Chrabromilčan neoplývala voči Slizolinčanov veľkými sympatiami, ale na tomto konkrétnom chlapcovi bolo niečo zvláštne, čo nikto nevedel pochopiť. Snape a Evansová sa dostali v zborovni na pretras už mnoho krát. Riaditeľ a aj Slughorn ich používali v prirovnaniach už mnohokrát. Nevedeli sa ale zhodnúť, čo ich spája. Riaditeľ sa oháňa slovom láska a oddanosť, Slughorn zasa vyváženosťou Chrabromilskej pochabosti a Slizolinskej predvídavosti. V tejto chvíli však pre ňou stál mladý chlapec, ktorý sa obával o svoju priateľku. Severus neprítomne prikývol. Očividne stratený vo svojich obavách. „Pán Lupin, poďte so mnou do veže a vy pán Snape, by ste sa mali vrátiť do klubovne. Večierka čoskoro skončí.“ Povedala chlapcom učiteľským tónom.
„Ja idem s Vami!“ povedal Severus a skoro zavrčal. Ako môže byť teraz v klubovni? Však by sa tam zbláznil. Pochyboval, že by niekto prišiel za ním, aby mu prišiel povedať ako sa má.
„Pán Snape, viete, že porušíte pravidlá ak po večierke sa budete pohybovať po hrade.“ Pripomenula mu.
„Viem madam a som ochotný si ten trest aj odpykať, ale ja budem čakať!“ hádal sa s ňou. McGonagallová iba ticho kráčala. Nemalo cenu sa hádať. Sám si vybral, že chce byť po škole. Došli k portrétu a profesorka a Remus vošli do Chrabromiskej veže. Severus sa oprel o stenu a zviezol sa po nej dole. Zaboril si tvár do dlaní a zadržal vzlyk. Vedel pridobre aké môže mať vyčerpanie magickej podstaty čarodejníka následky. Neboli nikdy príjemné.
„Ona to zvládne, musí.“ Myslel si. Musel dúfať a veriť. Inak by sa zosypal. Nemohol o ňu prísť. Usadeného na zemi ho našla McGonagallová, ktorá vychádzala z veže.
„Je v poriadku. Potrebuje sa iba poriadne vyspať.“ Odpovedala mu s úsmevom. Severus sa na ňu a vydal koktavý smiech. Niekde na hranici medzi úľavou a stratou príčetnosti.
„Počkajte ešte chvíľu tu.“ Povedala mu a vrátila sa do veže. Severus nevedel, čo si má myslieť. Ostal ale čakať ako mu povedala profesorka transfigurácie. Nakrátko sa vrátila aj s Pomfreyovou, ktorá mu strčila do ruky elixír.
„Toto vypite a choďte si oddýchnuť.“ Povedala mu jemne. Chlapec poslušne vypil elixír na upokojenie, poďakoval a pobral sa do svojej klubovne.
„Pán Snape.“ Zastavil ho hlas McGonagallovej.
„Aby ste vedeli. Nie som bez srdca. Pre tento prípad, trest mať nebudete.“ Oznámila mu. Ako by mohla trestať rozrušeného chlapca, ktorého jediným prehreškom bol strach o zdravie priateľa? Nie to by nemohla. Možno spravila chybu a bude sa snažiť túlať po hrade aj inokedy, mysliac si, že sa z toho vykrúti, ale nateraz nemohla inak. Severus sa poďakoval a pobral sa do svojej izby. Elixír zabral dobre a zrazu cítil, že sa mu aj ľahšie dýcha a pomaličky sa rozpúšťali chmúry, ktoré mu sťahovali hruď a zahaľovali myseľ. Zaliezol do postele a myšlienky mu odleteli tam, kam každý večer. Sníval o pocite blaha, aký by mal, keby usínal vedľa Lily.
Ráno takmer zaspal. Jeho spolužiaci sa už zberali na raňajky. Vbehol do sprchy, obliekol sa a uháňal do Veľkej siene. Kameň zo srdca mu spadol vo chvíli, keď videl ako Lily sedí za Chrabromilským stolom a zhovára sa s Mary. Pôsobila síce unavene, ale bola v poriadku. Ich pohľad sa stretol a na tvári jeho priateľky sa zjavil úprimný úsmev. Zakývali si a vykročil smerom k svojmu miestu. Vždy sedával pri Parkinsonovi, Nottovi a Blackovi. Oproti sedeli Regulusove spolužiačky Ester Crabbeová a Dorea Lestrangeová.
„Čo na tej humusáčke vidíš?“ fľochla na neho Ester.
„Som ti hovoril už niekoľko krát, aby si ju nevolala humusáčka a moje dôvody nie sú tvojou starosťou Ester.“ Odpovedal jej Severus zamračene.
„Zaujímavé je, že pri nikom ti nevadí, keď ho nazveme humusák, okrem nej.“ Znechutene kývla smerom k Chrabromilskemu stolu Dorea.
„Zaujímavé je, že pri mne vám moja polovičnosť neprekáža.“ Uškrnul sa.
„U teba si ceníme isté kvality, ktoré to vyvažujú.“ Odpovedal mu pokojne Nott.
„Podobné kvality si cením ja na nej. Už som sa o tom niekoľkokrát zmienil.“ Zavrčal na nich. Pred Slizolinskou aristokraciou musel neraz bojovať o bezpečie svojej lásky, ale spôsobom, aby neohrozil svoje postavenie. Bolo by nebezpečné keby ho zavrhol Slizolin. Na oko síce držali spolu ale v klubovni, mimo očí profesorov a iných fakúlt, viedli osobné vojny. Raz dokonca musel prekliať Crabba. Idiota bez mozgu, ale za to pätolízača. Nezainteresovaný Regulus sa ozval tiež.
„Ja som si jej kvality tiež všimol. Teda aspoň jednu určite.“ Uškrnul sa. Dorea nadvihla obočie.
„Raz som si k nej a Severusovi prisadol v knižnici a výsledkom bolo prvé V z elixírov.“ Povedal posmešne.
„Tak teraz už tvoju fascináciu začínam chápať.“ Uškrnul sa Parkinson. Severus sa na neho uškrnul. Bolo lepšie ak si ich priateľstvo budú vysvetľovať takto, akoby ho mali označovať za zradcu. Potom by nemal na krku len Pottera, ale aj pomstychtivý Slizolin. To by bol už vážny problém a musel by sa obávať o svoje zdravie. Ester ušiel posmešný smiech a prikývla na Severusa. O áno, využívať druhých tak, aby to neprekukli bola výsada Slizolinu. Bola spokojná, keď si uvedomila, že jeho fascinácia humusáčkou nie je podmienená citmi, ale je založená na akomsi povedzme výmennom obchode. Ona bude mať priateľa a pokoj od Slizolinčanov. On dobré známky a určite aj informácie, ktoré si odovzdáva svetlá strana. To, že stúpol v očiach učiteľského zboru, bola iba čerešnička na torte. Pozrela sa na svoju spolužiačku. Ona už zasnúbená od leta je. Rodičia jej už pred rokmi dohodli sobáš. Pohľadný, bohatý, čistokrvný aristokrat. Ester ešte zasnúbená nebola. Jej rodičia zvažovali zasnúbiť ju s Lestrangeom. Rozumie si s ním. Je z dobrej rodiny. Dali jej ale možnosť aspoň ako takej voľby. Ak by si našla niekoho vhodnej krvi a výchovy, mohla by voľbu rodičov zvrátiť. Možno by im vyhovoval Snape. Je to inteligentný mladý muž. Slizolinčan a možno nebol on bohatý, ale bol dedičom rodu Prince a tí bohatí sú. Jeho polovičnosť by mohla byť problém. Možno ak prevezme prsteň rodu Price, zmení si aj svoje meno. Nenávidí svojho muklovského otca. Určite si meno zmení s radosťou.
Severus vedel, že sa práve ocitol na hranici. Ak spraví chybný krok, nastane problém. Bude musieť venovať viac času svojim priateľom. Slizolinčanom sa jeho ťahanie s humusáčkou vôbec nepáči a vedel, že ak niečo nespraví, budú ho konfrontovať. Tomu sa chcel vyhnúť. Určite by si niekoho znepriatelil. Svojho času, ktorý trávil s Lils by sa však nechcel vzdať, ba ho dokonca ani skrátiť. Ak by sa ale v knižnici k im dvom pridal aj niekto ďalší, situácia by sa mohla zmeniť. Nemôže by to byť ale hocikto. Určite nepotrebuje pri sebe ďalšieho Chrabromilčana. To by problém iba prehĺbilo a obrátilo by sa to proti nemu. Napríklad by si k nim mohol častejšie sadať Regulus. To by pomohlo a jeho Lily znesie. Potom by nebolo na škodu, keby sa pripojila aj Alice Fortesque. Je čistej krvi a z Bystrohlavu. Včera si s ňou aj rozumel. Je to síce priateľka Longbotoma z Chrabromilu, ale sedieť pri nich mala ona a nie on. A bola v Slugiho klube. Ešte by bolo dobré, pritiahnuť niekoho z Bifľomoru. Tí sú vždy nestranní. S tými nemá ani Slizolin špeciálny problém. Sedel by v spoločnosti Lily a Alice, čo by už boli traja zo špeci elixírov. Mohli by pritiahnuť záujem aj Bifľomorskej časti skupiny. To by bolo perfektné. Bude sa musieť o tom porozprávať s Lily. Nebude jej vadiť, ak by chcel rozšíriť okruh dobrých známych. Možno sa tomu dokonca poteší. Nejako bude musieť zaobaliť fakt, že to robí aj pre jej bezpečnosť a aj tú svoju. Bola síce nesmierne láskavá ale prúdila jej v žilách Chrabromilská krv. Keď sa rozohnila, pripomínala dračicu. Nikdy nezabudne ako minulý rok vyletela na Pottera, keď chcel ukázať svojim obdivovateľkám, aký je úžasný. Samozrejme, že to chcel ukázať na ňom, keď bol pri jazere začítaný do knihy o transfigurácii. Lily tak vybuchla, že sa jej hnevu obával aj Severus. Chcelo sa mu smiať, ako sa vedelo to malé, útle dievča so žiarivými očami zmeniť na rozzúrenú dračicu. Mal pocit, že sa aj vietor rozfúkal, akoby mu jej hnev dodával silu. Keby však o tom popremýšľala v pokoji, tak by uznala, že jeho obavy sú oprávnené a riešenie prijateľné. To by v nej ale musela prúdiť aspoň kvapka Slizolinskej krvi, aby najskôr rozmýšľala a až potom soptila. A možno v nej aj prúdi. Merlin vie, odkiaľ pochádza jej parselčina. Ohľadom muklorodených má síce teóriu, ale nevie ju nijako podložiť. Aj v dnešnej dobe ale hlavne v minulosti sa čarodejnícke rodiny zbavovali šmuklov aby nepoškvrnili ich rod. Ak by sa niektorému mocnému rodu narodila dcéra, ktorá nezdedila magickú moc a poslali ju žiť do sveta muklov a jej potomok by tiež bol bez daru mágie, vymizla by z čarodejníckych rodokmeňov. A ak sa v tejto línii narodí dieťa, u ktorého sa prejaví dedičstvo mágie, je brané ako potomok muklov. Ak by aj niekto túto teóriu dokázal, tak by síce možno pojem humusák bol využívaný iba minimálne, ale vyvážili by to posmešky. Akú prezývku by asi dostal potomok mukla a šmukla? Jeden víkend by stačil Slizolinčanom aby v klubovni vymysleli ‘výstižný’ pojem. No ale teraz nie je správny čas strácať sa vo svojich myšlienkach. Hlavne ak už musí ísť na vyučovanie a nič nezjedol. Popri tom všetkom sa mu vôbec nepozdáva ten zasnený, spokojný a neprítomný pohľad Ester. Po obede zoberie Lils k jazeru a preberie s ňou všetko čo doposiaľ nestihli. Väčšinu soboty strávi v spoločnosti hadov a nedeľu v knižnici. Plán to je perfektný. Snáď mu ho niekto nenabúra. Tak či tak, ho bude musieť maximálne tak upraviť ale nie nutne celý zmeniť.
„Severus, ty máš dietu? Čo nič neješ?“ rypol doňho Regulus. Zvyšok osadenstva sa začal smiať.
„Len som sa zamyslel.“ Zavrčal mu.
„To som si všimol. Neviem však, aké myšlienky ťa uberajú o chuť do jedla.“ Uškrnul sa Nott.
„Nič špeciálne. Iba som myslel na to, že v nedeľu pôjdem do knižnice.“ Uškrnul sa. Jeho láska ku knihám je všeobecne známa. Ak by ho niekto hľadal, vždy ho nájde. Buď je v klubovni, v knižnici alebo pri jazere s knihou.
„Aké prekvapivé.“ Vyhlásil Parkinson a začali sa postupne zberať na vyučovanie. Pohľad mu zaletel smerom ku Chrabromilskému stolu. Čierne oči našli žiarivo zelené. Poznali sa tak dokonale, že si rozumeli aj bez slov. Poobede budú spolu. Cítil to z jej pohľadu. Videl to v hĺbke jej očí. Niečo sa deje a on sa dozvie čo. Dnes bude ten deň, kedy mu odhalí svoje skryté tajomstvá a myšlienky. Nebadane prikývol. Tento nepatrný pohyb by zachytil len málo kto.Ona však vedela, že pochopil, že ho potrebuje a že bude stáť pri nej. Hrialo ju pri srdci. Cítila sa byť v tej chvíli taká bohatá ako málokto. Koľko ľudí sa môže pochváliť skutočným priateľom? Priateľ, ktorý vás miluje, takých aký ste? Zbožňuje vaše svetlé stránky a tie nepríjemnejšie berie ako súčasť vašej osobnosti. Obe tieto stránky formujú podstatu človeka. A ak niekto nepozná obe vaše stránky, nikdy vás plne nepochopí. Nikdy vás nebude poznať, nikdy to nebude skutočný priateľ. Severus ju poznal. Poznal jej tajomstvá a aj jej obavy. Vždy jej bol oporou. Nikdy ju nesúdil. O áno, pohádali sa a neraz. Ich povahy sú také rozdielne, že sa to ani inak nedá. Nikoho nemala tak rada ako Severusa a popritom ju nikto nevedel, tak nahnevať ako práve on. Potter sa neráta, ten ju privádza do zúrivosti. Odkedy nosí prívesok alebo odkedy do jej života stúpil elf, zmenil sa mierne jej pohľad na iné bytosti. Remus nebol výnimkou. Skvelí Potter sa oháňa ideálmi svetla a popritom sa tvári ako najlepší priateľ vlkolaka. Je to pokrytec. Síce po krajine chodí černokňažník, ktorý je prežratý temnotou. A svetlo bojuje proti temnote. Ale akosi svetlo pozabudlo, že aj taký vlkolaci a elfovia ako temné bytosti majú dušu a vedia milovať. To, že ich podstata je temná, z nich nerobí neľútostné beštie. Je rozdiel ak niekoho ovládne zlo alebo temnota. Lily sa necítila, že patrí medzi svetlých, k temným sa však hlásiť nehodlá. Ona je v tomto svete nikto. Alebo je všetko. Merlin vie, kam vlastne patrí. Momentálne ale patrí do Chrabromilu a na Rokfort. Kam bude patriť potom, dorieši vtedy, keď to bude aktuálne. Dovtedy možno zničia Voldemorta. Nepochybovala, že na tom bude mať zásluhu Dumbledore. Zbavil svet Grindelwalda. Mohol by zničiť aj tohto. Moci, či už magickej alebo politickej mal dosť. Istotne pri ňom stoja mnohý mocný čarodejníci. Či sa ale bude usilovať bojovať proti nemu je otázne. Dlho zatváral oči aj pred zverstvami Grindelwalda. Kto vie, čo ho k tomu viedlo? Prečo ho nezastavil už skôr? Zasiahol až keď jeho činy boli neúnosné. Snáď sa poučil a teraz zasiahne skôr. Ale ako sa dozvedá, už teraz je neskoro. Tento muž sa už Grindelwaldovi vyrovnal a niečo jej nahováralo, že bude ešte horší. Prečo sa ale trápi týmito otázkami nevie. Nikdy sa vo svojich myšlienkach toľko nestrácala. Vedela, čím sa chce stať a ako chce žiť. Teraz to nie je iné. Vie, ako chce žiť, vie čím by chcela byť, ale bude jej dopriate naplniť svoj sen? A je otázne koľko bude vlastne žiť.
„Lily, budeš ešte jesť?“ vytrhla ju z myšlienok Mary.
„Áno, prečo sa pýtaš?“ odpovedala jej Lily pokojne.
„Len, že už by sme sa mali pomaly zberať na vyučovanie a ty máš stále zapichnutý na vidličke ten istý kúsok slaninky.“ Smiala sa Mary.
„Ach, pravda.“ Zasmiala sa Lily.
„Trochu som sa zamyslela.“ Uškrnula sa Lily.
„Nebodaj si sa zamilovala, Evansová.“ Podpichla ju Mary s leskom v očiach.
„Presne tak.“ Odpovedala jej so smiechom a oči jej žiarili pobavením. Mary si odfrkla.
„Ty niečo rýchlo do seba nahádž a ideme.“ Pripomenula jej.
„A potom by si mi niečo mohla povedať o tom tajomnom mužovi, ktorý ti nedovoľuje jesť.“ Povedala jej a doširoka sa usmiala.
„To je tajomstvo.“ Žmurkla na ňu.
Nahádzala do seba pár kúskov slaninky a vajíčka a pobrali sa na vyučovanie. Dnes bude celý deň s Mary. Ani jedna hodina so Slizolinom. Chrabromilčania to považujú za perfektné zakončenie týždňa, isto to Slizolinčania neberú inak. Ona si však na Severusovu prítomnosť zvykla až moc. Bez neho sa cítila divne neúplná. Bol ako časť jej podstaty. To je presne to. Severus Snape tvoril časť duše Lily Evansovej. Keď svoju druhú časť nemôže mať pri sebe, uspokojí sa aspoň tým, že dýchajú spoločný vzduch. Na hodinu aritmancie už prišla vyrovnaná so svojimi pocitmi. Zaujímavé bolo, že ako sa jej po vnútri rozlial pokoj a vyrovnanie, pocítila aj prílev energie. Cítila sa silná ako nikdy.
Deň ubehol ako voda a ona kráčala na pozemky školy. Čochvíľa sa bude musieť svojich návštev jazera vzdať. Na vysedávanie vonku bude priveľmi zima. Bez tak je na očiach ošetrovateľky až priveľmi. Teraz by ju bola schopná nechať ležať v nemocničnom krídle aj so sopľom.
Usadila sa pri strome a čakala, kedy príde Severus. Určite príde. V jeho pohľade videla, že pochopil a naznačil, že príde. Pohľad jej zaletel od jazera smerom k hradu. Kráčala ku nej postava v čiernom habite. Severus sa hodil do trávy vedľa nej a spolu ticho pozorovali nehybnú hladinu jazera.
„Severus? Môžem sa ťa niečo spýtať?“ začala Lily.
„Prirodzene.“ Odpovedal jej a aj naďalej hľadel na vodu.
„Čo dúfaš, že sa z teba stane?“ spýtala sa.
„Nechápem, ako to myslíš, ale sám ešte neviem. Dobre vieš, že chcem byť majstrom elixírov, ale na druhej strane ma bavia aj nové kúzla.“ Odpovedal jej pokojne.
„Nemyslela som, čím sa staneš, ale čo sa z teba stane.“ Pripomenula mu. Severus zdvihol obočie. Nechápal, kam tým smeruje.
„Vieš aký bol môj sen?“ spýtala sa ho.
„No pokiaľ viem, chcela si byť čaromedičkou. Zmenilo sa na tom niečo?“ otočil to na otázku.
„Snívala som, že budem mať svoju rodinu. Že na mňa bude doma niekto čakať. Niekto, na koho sa budem tešiť.“ Hovorila zamyslene.
„O tom sníva asi každý. Ja tiež.“ Odpovedal jej.
„Chcela som mať manžela a tri deti. A moja práca by ma mala napĺňať. Byť čaromedička mi pripadalo ako rozumná voľba. Nemyslíš?“ dodala Lily.
„A kto by mal byť ten šťastný muž?“ spýtal sa jej. Dúfal, že jej odpoveď nebude Potter. Logická časť to zavrhla, ale jeho žiarlivejšia časť sa pripravovala aj na to, že ho zničí jeho nepriateľ.
„Odpoveď je celkom jednoduchá.“ Povedala mu s úsmevom.
„Mal by to byť inteligentný muž, ktorý ma bude milovať tak veľmi ako ja jeho.“ Povedala mu. Severus sa zasmial. Odpoveď hodná Slizolinskej aristokratky. Niečo sa od neho priučila.
„Teraz sa ale naskytá otázka, či je tento sen aj reálny.“ Dodala zamyslene.
„Ako to myslíš? Mne sa vidí byť veľmi reálny.“ Nechápal, kam tým smeruje. Kto by len nevedel milovať prekrásnu ženu s dušou čistejšou ako horský potok. A popritom je mimoriadne inteligentná. Vie si domyslieť aj to nezodpovedané.
„Viem, kto pobehuje po našom svete. Viem, čo sa snaží dosiahnuť. A viem aj to, že po škole by si sa rad stal jeho Smrťožrútom.“ Povedala mu s kľudom. Tak tomuto už nechápal vôbec. Ako môže pokojne hovoriť o černokňažníkovi a o tom, že by sa k nemu mal pridať. Pohráva sa s touto možnosťou. Je to vysoko reálne, že ho budú chcieť prijať medzi seba. Nemali by ho odmietať ale úplne rozhodnutý teda nie je. Prikývol jej.
„Severus a teraz uváž, či budeš verný mužovi, ktorý opovrhuje humusákmi ako ja.“ Spustila. V jej hlase bolo badať hnev. Nie namierený priamo na neho. Skôr hnev namierený na všetkých všeobecne. „Ja ale ...“ začal sa brániť.
„Nie teraz ma nechaj.“ Skočila mu do toho.
„Ako môžem mať rodinu a budúcnosť, keď po mne pôjdu ako po škodnej zvery? A ako môžem chodiť do práce s pocitom, že je tu možnosť, že môj najlepší priateľ v službách černokňažníka možno dostal príkazom ma zabiť?“ spýtala sa ho.
„Lily toto nevrav.“ Teraz sa hneval už aj on.
„Hovoríš, ako by som ti bol schopný ublížiť. Dobre vieš, že by som to nikdy nespravil.“ Bránil sa. „Teraz máš na výber. Potom už bude neskoro.“ Povedala mu jemne.
„Ja len chcem aby si dobre zvážil, čo môžeš získať a čo môžeš stratiť.“ Povedala mu.
„Si schopný obetovať svoju budúcnosť, aby si pomstil minulosť?“ spýtala sa ho.
„Teraz mi neodpovedaj. Premýšľaj len o tom, dobre?“ láskavo sa na neho usmiala. Severus jej prikývol. Z tejto strany sa na to zatiaľ nepozrel. Určite mu nasadila riadneho chrobáka do hlavy.
„S týmto súvisela aj moja nálada na začiatku roka.“ Začala rozprávať.
„Prestalo mi na všetkom záležať. Nakoľko záleží na známkach a vedomostiach, keď po vonku pobehuje niekto, kto s radosťou takých ako ja mučí a vraždí?“ zamračila sa.
„Mala som pocit, že nemám budúcnosť.“ Dodala takmer šeptom. Severus si všimol, že zadržiava slzy. Chytil ju za ruku a utešujúco ju zvieral v oboch svojich.
„Včera, keď som odišla do lesa, išla som za Lindarom. Potrebovala som pohľad niekoho dospelého a nestranného.“ Začala mu vysvetľovať.
„Pomohlo ti to?“ spýtal sa jej jemne. Lily mu prikývla.
„Veľmi.“ Dodala.
„Počas rozhovoru som si uvedomila, že stále môžem mať budúcnosť ale musím si ju vybojovať.“ Dodala pevne. Severus z nej cítil novú silu a odhodlanie.
„A v súvislosti s týmto, ťa chcem o niečo poprosiť.“ Začala.
„Vieš dobre, že som tu vždy pre teba.“ Odpovedal jej.
„Ako môžem pri týchto idiotoch čo sa tvária, že učia obranu bojovať o život seba a svojej rodiny? Však to už je nie na smiech ale do plaču.“ Rozohnila sa.
„A ako ti s tým môžem pomôcť zlatíčko?“ spýtal sa jej s úškrnom. Odpoveď už poznal. Potreboval to počuť ale od nej.
„Chcela by som sa s tebou aspoň raz do týždňa stratiť v niektorej učebni a budeš ma učiť brániť sa.“ Povedala mu s nádejou v hlase.
„No to by nemal byť problém.“ Začal Severus.
„V knižnici nájdeme knihu s nejakými kúzlami a môžeme na tom pracovať.“ Odobril jej to.
„Severus, ty si zlatíčko.“ Zvolala natešená Lily a vrazila mu na líce bozk. Prvý krok k prežitiu spravila. Kam ju zavedie, však netušila. Lily zrazu vstala. Lepšie povedané vyskočila na nohy.
„Poď Sev! Niečo mi napadlo a musíme to spraviť.“ Povedala mu a oči jej žiarili vzrušením. Severus sa postavil a uháňal za ňou. Bolo až pozoruhodné ako sa to drobné žieňa vedelo hnať.
„Lils, kam ideme?“
Komentáre
Prehľad komentárov
Lily je výborná :) velice bystrá a chytrá. Jistě dosáhne svého i přes překážky, které ji čekají.
hp
(sam, 7. 2. 2016 23:01)