Priebeh prázdnin v Deravom kotlíku
17.8.2000
Konečne som ťa stihol otvoriť, denníček. Už som skoro zabudol, že ťa mám. Je to hrozné, ospravedlňujem sa ti. Je toho na mňa všetko trošku veľa vieš? Max furt žobre, preto už má viac peňazí, viac oblečenia a ešte nejaké poukážky do Šikmej uličky, do ktorej ideme mimochodom už o 3 dni. To je jedna vec, z ktorého mám strach. Ževraj sa tam každý iba tlačí, sú tam veľké fronty. No, tak snáď to nejako prežijem, ak nie, už sa to nedozvieš. Skúsim si sem zapísať pár momentov, ktoré si pamätám za posledné dva týždne.
Odhaľovanie nových oblastí s Charliem
Bol to skvelý deň. Vlastne, ak sa nemýlim bol to náš druhý deň, čo sme už boli v Deravom kotli. S Charliem sme dosť skoro vstali. Max ešte spal, tak sme sa rozhodli, že by sme išli na raňajky do kotla bez neho. Pre mňa to vôbec nerobilo problém, pretože, vieš aký mám k nemu názor. Nebudem to tu už radšej vysvetľovať, ale po dlhom uvažovaní Charlie súhlasil. Kým sa Charlie išiel naraňajkovať, spoznal som nové dievča, menom Emily, ak sa nemýlim. Teraz pôjde do 2.ročníka. Tvrdí, že na hrade je celkom fajn. Myslím si, že vyzerala dosť inteligentne. Pár minút sme si stihli pokecať, kým sa nevrátil Charlie. O pár sekúnd neskôr ešte prišla Katie, ktorá bola medzi prvými, koho som spoznal v kotli. Keďže sme vedeli už cestovať letaxom, tak som sa spýtal zo zaujímavosti Katie, ktoré oblasti pozná a kam by sme sa mohli premiestniť pomocou letaxu. Vymenovala nám snáď tieto oblasti: Ministerstvo mágie, Nemocnica sv. Munga, Portsmuck, Visánek, Godrikov důl a klobúky. S Charliem sme sa rozhodli, že keď už poznáme pár oblastí, mohli by sme ich trošku odhaľovať.
Začali sme Godrikom. Tam sme si aj pár jabĺk natrhali zo stromu. Predsalen, potrebujeme aj nejaké vitamíny, nie sa len prepchávať sladkosťami, no nie? Táto oblasť sa mi páčila veľmi. Ani neviem popísať prečo, ale bolo to super. Len škoda, že je to muklovská oblasť. Nemám totiž žiadne muklovské peniaze.
Nasledovalo Ministerstvo mágie a Nemocnica sv. Munga. Tu sme sa moc nevedeli porozhliadnuť, lebo to sú u mňa špeciálne oblasti. Myslím si, že aj u ostatných. Nedá sa tu blbnúť. Zaujalo nás hlavne tých veľa krbov na Ministerstve mágie. Pobavilo ma, keď Charlie si myslel, že tým kúria. Možno je to tak, avšak podľa mňa je to na premiestňovanie sa. V Nemocnici sv. Munga sme už párkrát boli, keď sme boli menší, takže to pre nás nebolo žiadnou novinkou. Akurát sa tam na streche postavila záhrada, ktorá tam predtým nebola. Chvíľku sme si tam s Charliem sadli na odpočinok, lebo mňa už boleli nohy. Asi o 10 minút sme si zdvihli zadky a pokračovali v objavovaní.
Nasledoval Visánek. Zaujali nás zvieratá, z ktorých si Charlie robil srandu. Môžem potvrdiť že aj on je zviera a mohol tam medzi nimi ostať. Krásne domy tam boli, a vieš koho sme našli?! Nejaký ujo tam zamieňa muklovské peniaze za čarodejnícke, a opačne. Aspoň vieme, kde hľadať, ak bude treba niečo kúpiť pomocou muklovských peňazí. Našli sme reštauráciu, kde sme si znova sadli. Charlie potreboval na záchod. Je asi rovnaký ako Max. Ten tiež furt chodí, preto to niekedy tak vyzerá.
Do klobúkov sme sa nepozreli, to snáď niekedy inokedy, ale ešte sme zašli do Portsmucku. Tam sa ževraj chytajú ryby. Katie mala pravdu. Bolo tam dosť veľa ľudí, a ževraj je to tam asi každý deň tak. No, ale aspoň si zarábajú, čo som počul. Takže viem čo budem chcieť od rodičov, keď náhodou nebudem vedieť, čo by som rád na Vianoce. Ja som mal chuť na jablká, tak som si pár znova natrhal. Následne naše objavovanie skončilo a vrátili sme sa späť do kotla, kde už bol Max. Charlie sa moc tešil, ako inokedy. Čo bolo super ešte v tento deň? Tak to je asi najsuprovejšie čo môže byť. Spoznal som jedného chalana, volá sa Peter. Bol veľmi milý ku mne. Aj je fajn, dúfam s ním nebudem mať problémy. Sťažoval som si chvíľku na farbu vlasov a predstav si! On mi zašiel kúpiť. O pár minút sa vrátil spolu s farbou. Skákal som od radosti. Nechcel žiadne peniaze, ale ja som mu dal galeón. Predsa si to zaslúži. O chvíľku som sa vybral do kúpelne, kde som si prefarbil. No, možno som to prehnal, ale konečne mám svetlejšie vlasy. Mne sa tá farba tak páči. Je to úžasné. V tento deň som bol už moc unavený, tak som išiel spať.
Blbnutie Maxa a Charlieho
Sem zapíšem len také krátke poznámky a to kvôli tomu, že skoro som prišiel o svojich súrodencov. Nie že by to bolo až moc nebezpečné, ale za kotlom som sa chvíľku rozprával s Bellou. Ospravedlnila sa mi. Vieš, kvôli tomu, že ma vystrašila. Tak ešte pekne, pretože som bol hrozne na ňu naštvaný. Potom Max tam začal svoje blbé komentáre typu "pusinky pusinky". Bol som už hrozne naštvaný. Max sa rozhodol vyliezť na stenu za kotlom. Upozorňovala ich Bella, že sa odtiaľ už nedá dostať. Charlie sa pridal. Mňa nútili, ale nešiel som do toho. Samozrejme sa odtiaľ nevedeli dostať. Záležalo mi na tom? Vôbec. Boli upozornený? Boli. Nemajú mantáčiť všade, itak mi už aj jeden aj druhý lezú na nervy. Hlavne Max.
Nakoniec ich odtiaľ jeden študent z nebelvíru dostal von. Aj nám ho Katie predstavila. Volá sa James. Podľa môjho názoru je to veľmi inteligentný chlapec. Ak sa nemýlim, zmienili sa, že je prefekt. Neviem síce čo to je, ale dúfam môže Max od neho dostať pár faciek, ak bude blbnúť, čo bude. Už to vidím. Každopádne, už len pár dní, a sme na škole. Dozviem sa do akej fakulty sa dostanem. Som veľmi nervózny, ale dúfam že to bude naozaj ten nebelvír. Vlastne do všetkých by som rád, len do mrzimoru nie. Nemám k nemu dobrý postoj, avšak neviem prečo. To cítim.
No ale späť k tomu. Dostali sa späť, pokecali sme. Max začal zase mňa ponižovať. Rozreval som sa. Bolo mi to úplne trápne, ale nezvládam psychicky tie poznámky od toho idiota. Dovolím si to sem napísať, lebo to je pravda. Čo už robí je veľa. Kým som plakal, prišiel ku mne jeden starší chlapec. Volá sa Carl a pôjde už do 7. ročníka. Aspoň kým sme sa chvíľku rozprávali, zabudol som na Maxa a Charlieho, ktorý sa bavili neďaleko nás s Jamesom a Katie. Aspoň som sa nejako dokázal upokojiť. Ďakujem Carlovi.
Úplne nudné dni
Ostatné dni? Nuda. Najradšej by som išiel teraz ku Calebovi. S ním je veľká sranda. Tu? Nuda. Pred asi dvomi dňami bola autogramiáda, na ktorú som sa nedostavil. Nechcelo sa mi a bolo tam určite hrozne veľa ľudí. V ten deň som preležal v posteli. Čítal som si učebnicu lektvarov, ktorú mi požičala Bella. Mal by som jej to vrátiť, lebo bude zúriť. Ešte som ju avšak nestretol, tak škoda. Charlieho som už asi týždeň nevidel. Neviem čo je s ním. V tieto dni som sa snažil kecať s kým sa len dalo, ale nechcem vždy niekoho otravovať, no nie? Niektoré dni som ani nevyliezol z izby. Robil som si tam zápisky do zošita. Učím sa tvoriť vzorce oxidov. Je to zaujímavé, ešte si to párkrát musím pozrieť. Rozumiem tomu, ale rád by som sa v tom zlepšil.
Ak sa mi niekedy podarilo niekoho odchytiť, musel tam byť samozrejme môj braček Maxíček. Ale spoznal som skvelých ľudí. Napríklad Vanessu, Azriu, Jacoba, Nikolaja, Giana. Určite tých ľudí je viacej, ale toľko mien si zapamätať u mňa robí problém. Určite ešte viac a viac ľudí spoznám, a konečne nebudem osamotený, čo väčšinou som. Zaujímavé, že každý chce ísť do rôznych fakúlt. Dúfam sa ja dostanem do tých, ktorých chcem. No, asi týmto by môj zápis skončil. Ďalší zápis bude asi o týždeň, keď už budem na hrade. Tam ti popíšem nákupy a zaraďovanie. Možno aj výuku v ten týždeň, ak teda budeme mať. Zatiaľ ťa zavieram, maj sa.
Erasmus Holden