A v čase tejto veľkej trápnosti, poďme sa porozprávať o našom voľnom čase....

Keďže aj počasie vonku stoji za titíít, už nejaký ten týždeň, to je nevýhoda, keď žijete na horách..

Na horáááách, žije dievča, ktoré tu tieto trápne statusy dáva....

za dôsledok to má naše veľké znudenie..  

Na horááách...

To som prespievala veľký slovenský hit? Poznáte?

Asi zmením smer, ktorým sa v brandži vyberám. Už druhý deň :) Môj ďalší úspech.

Áno, som taká malá rozkvitnutá púpavka, a čo robím, keď zrovna nekvitnem? Je to vlastne dosť často kladená otázka, ale či je na ňu aj skutočne niekto zvedvý, kto vie?

Mňa by naopak veľmi zaujímalo, čo robíte. Pretože ľudia dokažú prekvapiť. Vážne prekvapiť. Ale keďže táto stránka, nie je o vás, ale o mne, budem hovoriť o sebe, bebé. Aby som nebola zlá, môžte porpípade do komentára pripnúť vašu stránku, nech si aj o vás prečítam.

Nechcem byť drzá, ale som proste úžasná...A to aká som za tým stojí dlhý príbeh. A to..

 Až do 11 rokov vyzeral môj život ako zvyčajne vyzerať má. Teda ten stereotyp, že mate mamu, otca, nejakého toho súrodenca a robíte iba tie problémy, ktoré robia všetky detí a tým vytáčajú svojich rodičov, tie na svoje deti kričia, tie sa potom sfučia a bla bla..

Chodila som do školy, mala priateľov a o nič viac sa nezaujímala...netrápili ma vojny, vrahovia ani uchylaci..dnes je to moderný trend ako vidím...Trápilo ma skôr, že som sa narodila iná a preto som sa nenávidela, ale tneto príbeh zrejme nikoho nezaujíma..Teda to, že som sa narodila s vrľkým znamienkom na líci..

 Moje detstvo bolo neskôr hlboko ovplyvnené závislosťou otca na alkohole a nie práve pokojné manželstvo rodičov, ktoré malo skončiť rozvodom, malo a nikdy neskončilo.

Povedzme to formou príbehu..

Ideálny život rodiny sa zmenil v jediný okamih, kedy otec začal piť potom, čo stratil prácu a už nikde ho nechceli zamestnať pre vysoký vek a vzdelanie bez maturity. Stal sa z neho tyran, ktoý medzi štyrmi stenami začal trpieť sklerozou multiplex, čo spôsobilo na začiatku halucinácie a začal všetkým hovoriť o tom, že ho jeho manželka podvádza, hoc ona celé dni pracovala, aby užívila 5 hladných krkov. Potom to prerástlo do fázy, keď začal tomu úplne veriť, mal stopercentné dôkazy, že je otmu tak a pravdaže mal ich od seba..Ako malá nemala teda veľmi šťastné detstvo. Otec trpel závislosťou na alkohole, v rodine boli neustále hádky, nepokoje, roztržky, bitky. Tínedžerka trpela otcovými výkyvmi nálad. Často sa stávalo, že ich otec vyhadzoval z domu, mlátil ich matku, ktorá ho nikdy neopustila, nikdy na neho nezavolala policiu a nikdy nevyhľadala odbornú pomoc..Cink cink.

Celý život som mlátila do otca, bila ho, udierala ho, keď bol opitý, sácala som do neho, že padal až na zem a nebol schopný postaviť sa no nohy a keď som sa občas pozrela do jeho oči, povedala som si, bože, kto je to? To nie je môj ocko. Stála som medzi rodičmi, chránila mamu vlastným telom. Moja mama to nikdy nikomu nepovedala a ani ja nie. Stavili sme na hru, ktorú každý poznal. Tvar sa, že je všetko v poriadku.

Hádzal po nej nože, zamykal ju v kúpeľni a nechával ju tam celý deň a my sme celé noci preplakali v izbe. Bolo to strašné, sedeli sme spolu na vani, mama plakala a jej slzy sa farbili od krvi načerveno. A ja som plakala.triasla som sa a mala som chuť, že ako otca uvidím zabijem ho. Naozaj som to chcela spraviť. Dokonca som sa mu tým aj vyhrážala, nakoniec ma umučal fackou. A zatiaľ, čo nám dochádzali sily proti nemu bojovať, on bol stále čim ďalej silnejší a bláznivejší.

Ak to mám, ale skonštatovať na koniec, nič sa nezmenilo, ani tak úplne neskončilo..Hej božie mlyny melú pomaly, ale isto, ale viete kto bol nakoniec opäť obeť, My! Otec dostal mozgovu mŕtvicu a zostal ochrnutý na pol tela a tak zostal na starosť nám. Asi aj preto, že rodina by nás obvinila, že prečo sme ho dali do ústavy, lebo nitko nevedel pravdu.

A to je tá najväčšia chyba, všeti chodia s klapkami na očiach a tak nevedia pravdu. Ani neviete koľlý ľudia okolo ktorých cez deň prejdete trpia domácim násilim a boja sa to povedať. A ja to chápem. Každý hovorí o tom, aby ste to povedali svetu. Ale ja poznám ten strach, ktorý im zväzuje jazyk. Viem prečo to nepovedia.

Otázka na odpoveď prečo som však začala písať, neexistuje. Nepoznám ju sama a preto nemám čo o nej písať. Možno len stručne, baví ma to. Baví ma žiť život iných, mať ten lepší svet, dobrých ľudí naokolo a mať svoj happy end. A tiež mám rada, keď niekto tprí viac ako ja, preto tie zápletky v knihách..jop som sadomaso hehe...A skúsila ste to niekedy vy? Bola by som zvedavá na to koho by ste vytvorili a ako a akého. A kde by žil a prečo by žil..no vlastne to asi vieme prečo..ale pointa je, že tá osoba by niesla určite niečo za vás, prežila by niečo namiesto vás, utrpela by to, trpela by s vami, niesla by vaše sny a to čo ste stratili a nedosnili..Boli by ste to vy. Ale presne taký akými by ste chceli byť vy. Skúste to.

Ja som tak napríklad podľa seba, básničku vytvorila:

Pod povrchom tejto škaredej kože, žije krásna duša.

Nesúď ju, toto dievča možno prežilo peklo...Toto dievča žije peklo.

Daj jej silu. Jednoducho sa na ňu usmej. Nebuď démonom v jej Pekle.

Buď priateľom, čo vezme ju za ruku a ukáže jej raj..

Staň sa svetlom a nie tmou..

Svieť ako plamienok nádeje v temnote ľudstva s ňou.

No nechceli sme sa venovať voľnému času? Ako vyzerá moj voľný čas, čože aké máš hoby? V čase nepísania vytváram všeliaké výrobky, ktoré tu postujú s podtitulom vyrobte si samy doma a potom maľujem, alebo vyrábam náramky, už som vyrobila dva, a potom chodím do prírody, len tak na prechádzky. Milujem prírodu. Dá sa povedať, že aj ona miluje mňa. Kto iný by ti dal toľko a nemiloval ťa pri tom?