8. Terra Natura
8. Terra Natura
Zdravím moji verní fanúšikovia, dnes vám idem napísať o tom, ako ma moja spoluerazmáčka opäť raz niekam vytiahla (aby som nesedela celý čas doma).
Keďže v španielsku majú stále dôvod na nejakú fiestu alebo siestu, opäť raz máme (pri tom našom nabitom programe s troma predmetmi) voľno, z dôvodu otvorenia ročníka (to sme si mysleli, nakoniec sme zistili, že sme vymeškali prednášky, pretože dátum otvorenia ročníka sa zmenil a nikto sa neobťažoval nás o tom upovedomiť).
Ako správne veterinárky sme ráno sadli na električku a vybrali sme sa do ZOO. Šikovná Radka našla na internete vstupenky v zľave a tak sme za vstup zaplatili 12€ miesto 18€ (cena pre jednu osobu). Ale čo by sme nedali za to, vidieť zvieratká.
Z dôvodu doby dátovej sa nám podarilo prejsť zastávku, na ktorej sme mali vystúpiť, tak sme logicky vystúpili hneď na ďalšej, že sa prejdeme. Nerátali sme však s tým, že sa tam pešo dostať nedá (všade boli cesty pre autá a chodcom prechod zakázaný). V Murcii jazdí iba jedna linka električky po jednej trase. Začína pri obchodnom centre Nueva Condomina, prejde cez centrum a ide na druhý koniec mesta (k mojej škole), kde si urobí kolečko a ide opäť k nákupnému centru. Nám sa podarilo vystúpiť na zastávke, kde si tá električka akurát robí kolečko, a tým pádom v tej časti ide električka iba jedným smerom. Naše nádeje, že sa jednoducho vrátime o jednu zastávku naspäť sa rozplynuli. Kúpili sme si ďalší lístok, počkali na ďalšiu električku a tentokrát už vystúpili správne.
V celej ZOO sme boli len my, personál a zvieratká. Pravdepodobne to bude tým, že sme si vybrali na návštevu najväčšiu páľavu a pracovný deň v ktorý boli všetci v práci alebo v škole.
ZOO sa volala Terra Natura a skôr ako naša typická ZOO to bolo niečo ako safari park. Existuje hra na X-box, ktorá sa volá ZOO Tycoon (jediná hra ktorú som kedy na x-boxe hrala... no dobre, občas som si zahrala aj autíčka, veď každá správna žena si chce občas zadriftovať (bez rizika že rozbije auto sebe alebo frajerovi)) a po vstupe do areálu ZOO som sa cítila ako by som sa ocitla práve v tejto hre. Z reproduktorov rozmiestnených po celkom areáli (a poskrývaných pod koženými látkami) hrala hudba ktorá tento pocit ešte viac zosilnila.
Zvieratiek nebolo až tak veľa a z dôvodu vonkajšej Murcijskej obednej teploty (30°C + ) bola väčšina obyvateľov pozaliezaná, no aj tak sme si nechali pooblizovať prsty od kôz, pofotili si surikaty a zhodnotili zlú psychickú situáciu žiráf, ktoré si optimisticky búchali hlavu do kovových dverí. To nie je práve reprezentatívny welfare ktorý by budúce veterinárky chceli vidieť.
Mali aj výbeh pre vlkov, no žiaľ, žiadneho sa mi zazrieť nepodarilo. Ako odškodné som si takmer kúpila tričko s vlčou hlavou, ale nakoniec som zhodnotila že tých 10€ môžem využiť aj zodpovednejšie (napríklad na večeru).
Potešila som sa ale, že som mohla vidieť nosorožca a hrocha (typických obyvateľov mojej x-boxovej ZOO), avšak bola som sklamaná, že nemali žiadnych slonov.
Moja spoluerazmáčka bola nadšená hlavne z levieho kráľa a z hyeny (hádajte akú rozprávku sme pozerali deň pred tým?).
Ako som už spomínala, zvieratiek nebolo síce až tak veľa a celú trasu sme prešli za niečo viac ako hodinku (niečo na tom bude že naša Košická ZOO je najväčšia v Európe, tam môžete kráčať aj pol dňa a stále neuvidíte všetko), no musím uznať, že to mali premyslené dobre. Jednotlivé tématické časti boli oddelené drevenými búdkami (aby zvieratká neušli) v ktorých ste sa na tú chvíľu, kým ste za sebou zatvorili dvere a otvorili tie pred sebou, cítili ako v saune (nehovoriac o tej úžasnej vôni rozohriateho dreva). A stále ste sa držali jednej trasy, aby ste videli všetko (čo sa o tej našej nie tak celkom dá povedať).
Verím tomu, že sa sem počas svojho pobytu ešte pár krát vrátim, veď ak ma niekto príde pozrieť, určite bude chcieť ísť do ZOO (nie preto, že by som ja chcela).
Človek by povedal, že keď študuje veterinu, bude so zvieratami v kontakte každý deň, ale bohužiaľ nie je to tak a v ďalekom svete vám začnú tie vaše zvery, čo na vás doma čakajú celkom chýbať (počnúc frajerom, cez papagája, mačku, dve jorkšírice a končiac u jedného nešikovného gekona).
Radka