3. Deň druhý
3. Deň druhý
Dnes nás čaká veľký deň! Prvý krát prekročíme hranicu Universidad de Murcia. O pol jedenástej sa máme stretnúť s koordinátorkou pre veterinárskych erazmákov, potom sa skočíme niekam naobedovať a o druhej máme naplánované orientačné stretnutie pre všetkých zahraničných študentov.
Taký bol plán.
Do školy sme dorazili viac-menej na čas. Problém nastal, keď sme zistili, že vlastne nevieme kam máme ísť. A tak sa rozhodujeme pre niečo čo vieme - fotíme sa s granátojabloňami a citrónovníkmi, ktoré nás sprevádzajú na ceste do školy. Po pár opýtaniach a prejdení areálu hore dole nakoniec s väčšou dávkou šťastia a pol hodinovým meškaním nachádzame Facultad de Veterinaria a nejak aj miestnosť, v ktorej sa stretnutie koná. Avšak prichádzame príliš neskoro. No pani sa na nás usmieva, a hovorí nám, nech sa usadíme, že o chvíľu príde ďalšia skupinka a ona vysvetlí všetko nanovo.
Prešla pol hodinka, hodinka, hodinka a pol a už nastala tá správna chvíľa, keď ide vysvetľovať druhej skupine. Zisťujeme, že táto prednáška je určená pre študentov cez iné programy, a navyše, že tá pre erazmákov po anglicky už bola. Tak si zapisujem dôležité informácie prekladám svojej milovanej kolegyni. S hrôzou zisťujem že moje prekladateľské schopnosti sú na úrovni google translatora.
Po milión otázkach a ďalšej hodine sa konečne dostávame aj my na stoličku ku koordinátorke. Tá nám hovorí, že to nevyzerá ružovo s pridaním ďalšieho predmetu, ale že máme čas do októbra si to nejak vybaviť.
Čas na obed nejak neostal a tak utekáme do inej budovy, kde nás čaká oficiálne uvítanie ako erazmákov. Vchádzame do obrovskej KLIMATIZOVANEJ (všetko je tu klimatizované! Učebne! Obchody! Ešte aj autobus v MHD-čke je vyklimatizovaný na 19°C!) auly, stretávame sa s ďalšou odvážlivkyňou z našej školy a staviame sa do rady k ostatným ľuďom. Keď pani horko ťažko prečíta moje meno idem hore na pódium a preberám si obálku s informáciami, kartou a certifikátom, že som predsa len došla nakoniec.
Podarilo sa nám nájsť dve voľné miesta úplne vzadu, tak si s radosťou sadáme. Ja už to nevydržím a vyberám si desiatovú krabičku a snažím sa nenápadne žuť jablko (ešte že sedíme vzadu).
Prednášky sú bilingválne (väčšina). Prezentujú nám ESN (erasmus student network) a kam všade sa chystajú, čím si nás zodpovedne omotajú okolo prsta a hľadáme, ako sa dá vybaviť ich kartička.
iOJO! (španielsky pojdem pre POZOR! – čítaj OCHO (oCHo, nie oČo, to je osem)) - okrem aktivít, ktoré združujú erazmákov v danej krajine vám ESN kartička prináša aj iné zľavy, okrem iného 20kg zacheckovanú batožinu u Ryanaira zdarma, čo sa erazmákom isto zíde (hlavne na blížiace sa Vianoce - za predpokladu že ste si už nestihli kúpiť letenku cez Wizzair (ako my))
Po dlhom vyčerpávajúcom dni bez jedla sa vraciame domov. A varíme. A jeme. Nie som si celkom istá, ako vyzerám pri jedení, ale po celkom dni bez jedla mám pocit že vyzerám asi ako Croodsovci, keď si chytili prerastené kura (ak ste tú rozprávku nevideli, odporúčam, aby ste mali kvalitnú predstavu).
Radka