7. iVamos a la playa!
7. iVamos a la playa!
Týždeň v Murcii prešiel ako veľká voda počas nedávnych búrok a povedali sme si, že už je čas ísť pozrieť aj pláž. Tých je v okolí veľa, no cesta ku každej trvá minimálne hodinu. Nakoniec nachádzame najbližšiu pláž Villananitos v San Pedro del Pinatar. Najbližšiu, to znamená hodinu a osem minút autobusom.
Moja kolegyňa navrhuje, aby sme ostali v San Pedre aj na noc. Moje ekonomické, domasedovské a introvertské ja najskôr zamieta tento nápad, no nakoniec sa nechávam presvedčiť a rezervujeme si hotel za 30€ na noc pre dvoch aj s raňajkami. S malou dušičkou píšem do poznámky že by som si priala bezlepkové raňajky, aj keď veľkú nádej tomu nedávam.
Zbalili sme sa a vyrazili na cestu. Cesta nadmerne klimatizovaným autobusom miesto hodinky a osem minút trvala hodiny dve. Keďže sme nejaké zastávky prešli bez zastavenia, tak sledujem na mobile približnú polohu, aby sme náhodou nezmeškali našu zastávku. Prichádzame do dediny a šofér hlási do mikrofónu, že je to jediná zastávka v danej dedine, že inde už nezastaví. Nie som si celkom istá, či to nie je naša dedina, no ideme ďalej. Autobus sa hýbe zvláštnym spôsobom (viď obrázok, modrá bodka)
Cesta autobusom k moru nás vyšla na 4€. Nakoniec sa nám aj podarilo vystúpiť na dobrej zastávke. Vydávame sa hľadať hotel. Od zastávky sa nachádza asi desať minút pešo, ubytúva nás mladší kučeravý pán oblých tvarov, ktorý si o nás myslí kto vie čo, keď mu tvrdíme že je nám jedno či nám dá manželskú alebo dve oddelené postele.
Izbička je maličká, ale má klimatizáciu, ventilátor aj malú chladničku na izbe a v kúpeľni tečie teplá voda. Na 12€ na noc môže byť. Na posteli miesto paplónu nachádzame jednu veľkú plachtu a aj vankúš máme spoločný. Erasmus – program počas ktorého si budete bližšie ako kedykoľvek pred tým.
Neotáľame a vyberáme sa na pláž. Preto sme predsa prišli. Pláž je zaplavená vodou po tých dažďoch, no akonáhle nájdeme kúsok pláže, ktorá nie je pod vodou neodolám a vyzúvam sa a bežím k vode. Ktorá je zmútená a viac hnedá ako modrá. Ale stále je to more. Ideme po pobreží a nôžky nám omývajú jemné vlny morskej vody zmiešanej s pieskom.
Po pár metroch sme sa dostali do zóny bahna. Je mazľavé a jemne nepríjemné, no zatíname zuby a ideme ďalej. Veď more to umyje. Kráčame ďalej a prichádza ďalší problém. Pri mori sa piesok začína prepadávať. Tak teda volíme cestu bahna. Bahno zmiešané s pieskom sa nám lepí na nohy. V príliš veľkej blízkosti sa nachádza odplavená a vyvrátená odpadová bedňa aj plastová kadibudka. Nezamýšľame sa príliš nad zložením nalepeného bahna na našich nohách, umývame si ich pri najbližšej príležitosti a ideme ďalej, už po chodníku.
Došli sme až ku mólu, pri ktorom sa nachádzala pomerne čistá časť mora a malé drevené mostíky, ktoré viedli do vody. Ideme ďalej a nachádzame zelených ľudí. Nie, neboli to Murcijský mimozemštania, ale ľudia, ktorí sa obalili bahnom od hlavy až po päty (doslova, niektorí ujovia si ho mazali ešte aj na plešinku – no nenatri sa keď je to zadarmo).
Našli sme si svoje miestečko a začali sa opaľovať. Dobrá rada nad zlato – keď nechcete vyzerať po opaľovaní ako panda Radka (ruky a nohy hnedé a brucho biele) zvoľte na opaľovanie dvojdielne plavky.
Mierne opálená vchádzam do mora. Voda bola celkom príjemná (a slaná). Ponáram sa až po krk do vody, levitujem nad morským dnom a pozerám na vlnky, ktoré ku mne posiela vietor. Zhlboka sa nadýchnem a cítim pokoj. Na malú chvíľu prestávam byť Radkou a stávam sa súčasťou mora. Nemyslím na nič, iba sa nechávam unášať vodou.
Na koniec dňa si aj my natierame nohy liečivým bahnom (fotka musí byť). Ešte sa fotíme pri západe slnka a ideme sa umyť na izbu.
Na večeru ideme s mokrými vlasmi a bez svetra, veď sme pri mori. Nemysleli sme však na to, že večer sa dosť ochladí a na terase reštaurácie bude celý čas fúkať.
Dávame si Paellu a Sangríu. Čakáme na ňu dlho, ale keď dorazí, vyzerá dobre. Teda až na tie divné tvory na mojom tanieri. Jedna tygria kreveta na mňa pozerá smutnými očami, jedná mušľa zdobí okraj taniera a zopár menších je voľne pohodených v žltej ryži. Pomaly sa prehrabujem svojou porciou a vyberám všetky mušle. Samozrejme aj ochutnávam, no idem na to pomaly. Síce neviem ako chutia slimáky, pretože som nikdy žiadne nemala, ale predpokladám, že nejak podobne ako mušle. Ďalej otváram krevetu a ochutnávam jej mäso. Chutí sladko, ako surimi tyčinka.
Medzitým ako konverzujem s kolegyňou, ozýva sa k nám pani z vedľajšieho stolu. Odhalila nás, že nie sme španielky a dozvedáme sa, že už niekoľko rokov žije v Nemecku, ale že pochádza z Česka a že túto juhovýchodnú časť španielska majú so svojim manželom veľmi radi a radia nám množstvo zaujímavých výletov. Keď sa dozvedá, že sme študentky na Erasme, prispieva nám 10€ na večeru a radí nám, že ak to bude možné, máme si pobyt čo najviac predĺžiť a hlavne, že sa nemáme vzdávať a ísť si za tým, čo chceme.
Po spoločnej noci (v spoločnej posteli pod spoločnou plachtou) ideme na raňajky za 2,5€. Ak ste už na začiatku tušili, že s tými bezlepkovými raňajkami to asi nevyjde, mali ste pravdu. Raňajky boli zložené z buchty zabalenej v sáčku, dvoch suchárov zabalených v sáčku, keksíkov v sáčku a ešte jednej suchej placky obalenej v cukre (taktiež balená v sáčku). K tomu v malom plastovom kelímku bola jedna dávka masla a lekváru. Ale aspoň sme si mohli vybrať či chceme džús alebo kávu - a káva bola naozaj dobrá.
Po check-oute sme sa opäť vybrali na pláž, ešte trošku nachytať farbu. No počasie sa opäť raz začalo kaziť a tak som sa po dvoch hodinkách opaľovala v nohaviciach a tričku, pretože mi bolo chladno.
Dali sme si na obed hranolky, paradajkovo olivový šalát, kávu a džús (sme expertky na dobré kombinácie) a pomaly sme sa pobrali naspäť.
Videli sme more.
Radka