16. Kde domov můj aneb nesnáším loučení
Kde domov můj aneb nesnáším loučení
A som tu zasa. Sedím v lietadle a cestujem. Dva týždne a s nimi Vianoce aj Silvester prebehli ani sama neviem ako. Učiť som sa samozrejme nestihla podľa plánov a teraz sa mi to pravdepodobne nepekne vypomstí. Avšak verím tomu, že keby som miesto času stráveného s kamarátmi a mojou polovičkou sedela doma a učila sa, tak by som asi neodchádzala s takým spokojným pocitom, aký mám.
Nechápte ma zle, samozrejme že som ráno plakala a nemala chuť vyliezť z postele.
Ale čím častejšie odchádzam, tým je o malý kúsoček lepšie a lepšie.
A samozrejme tomu napomáha aj to, že idem do Španielska iba na otočku (ne)spraviť skúšky a potom ma čaká cestovanie, o ktorom si prečítate viac v nasledujúcom článku.
A to už bude koniec januára a za mnou presne polovička môjho Erasmu.
Tráviť dlhšiu dobu v cudzej krajine je zvláštne. Kým som v Španielsku, odrátavam dni kedy už pôjdem domov, uvidím rodinu, priateľov, zvieratká, našu kúpeľňu a svoju posteľ. A ryžové cestoviny Risolino (ktorých mám v kufri momentálne 6 balení) a parenicu a korbáčiky (tie nemám).
Keď som doma, minimálne jeden krát za deň poviem ,,ale v Španielsku je to inak". Na Slovensku mi veľmi rýchlo začal chýbať priateľský bezstarostný a pokojný život španielov, avokádo a niektoré iné potraviny na ktoré som si už zvykla. A asi aj taká tá nezávislosť že si všetko robím sama tak ako chcem. A samozrejme sa neviem dočkať kedy pôjdeme s mojou štvrtáckou spoluerazmáčkou na kávu, aby som jej všeeeeetko dopodrobna porozprávala.
Prvých pár dní keď som prišla domov mala som úplný zmätok v hlave. ,,Doma som si nechala kefu na vlasy" - rozumej na izbe v Murcii. Dokonca som sa chvíľku cítila vo vlastnej izbe ako na dovolenke.
Za tie dva týždne som ale stihla obehať babky, stretnúť sa s kamarátkami, stretnúť sa s ujom, ktorý prišiel na návštevu z Anglicka, svoj prvý VIP Silvester v kulturáku s mojimi úžasnými priateľmi (napriek tomu že to znie vtipné naozaj to bolo super) aj sa pár krát pohádať pretože moja španielska časť mňa sa nezaprie.
Tešila som sa na sneh, no ako naschvál nasnežilo práve dnes, keď už odchádzam, takže som si ho užila jedine cestou z domu do auta.
Bolo to super prísť zasa na chvíľku domov, ale už je čas ďalej napredovať v tejto ceste a užívať si každý jeden okamih, pretože ani sa nenazdám a už bude koniec. A spomienky si vytvárame práve teraz, takže treba sa snažiť, aby boli čo najkrajšie a aby sme neľutovali ani jedniný moment. Niekedy keď sa naskytne príležitosť treba po nej skočiť.
Radka