MÔJ ŽIVOT NA MIAMI

Obchodný dom bol naozaj obrovský. Mal 7 poschodí- 5 nad zemou a 2 v podzemí. Na najvyššom poschodí sa nachádzali len reštaurácie. Na streche obchodného domu bol verejný bazén, 2 tenisové kurty a minigolf. Prechádzala som postupne všetky obchody. Ľudia, ktorých som stretla, boli nádherne opálený. Väčšina z nich mala blond kučeravé vlasy.

Domov som sa vrátila úplne vyšťavená. Výsledkom 4 hodinnového behania po obchodoch bolo 4 kraťasov, niekoľko tričiek na ramienka, 3 tenké svetríky, dvoje plavky, sandále, žabky, krásne slnečné okuliare a nová kabelka, ktorú budem používať ako školsku tašku. Oblečenie bolo veľmi pekné, ale neviem si predstaviť v tom stráviť jedinný deň. Doteraz som takéto oblečenie nevidela ani v obchode. Niečo tak krátke a tenké by som v Anglicku nemohla nosiť ani po dome. Umrzla by som asi. Mávali sme tam maximálnu teplotu 20°C, aj počas leta!! To mi pripomína, že tu sa už nepoužívajú °C ale nejaké sprosté, blbé Farrenheity…Ten kto ich vymyslel musel byť naozaj dementný.

V priebehu nasledujúcich dní som sa kúpala v našom bazéne a zháňala na internete niekoho, kto by ma naučil jazdiť na tých skútroch. Žiaľ, bezvísledne. Začala som si život tu užívať, pripadala som si však ako na dovolenke, až do momentu, keď som si uvedomila, že zajtra je prvý deň v škole. Desím sa toho. Aj tak viem, že ma tu nebudú mať radi. Nikde ma nemajú. Som totiž neskutočný introvert. Mám problem ľuďom niečo povedať, pretože sa bojím, že sa strápnim a oni ma vysmejú. To je aj dôvod prečo som sa v Londýne, takmer s nikým nestýkala. Spať som šla už o ôsmej, aby som bola dokonale vyspatá. Z nervozity som však nemohla takmer ďalšie tri hodiny zaspať.

Keď mi ráno jeden jediný slnečný lúč vykukol spomedzi žalúzií na oknách a pošteklil mi tvár, zobudila som sa. Išla som do kúpeľne a bola som zdesená. Mala som kruhy pod očami a navyše sa mi na nose urobil pupák. Výborne. Podarilo sa mi ho však zakryť tonou korektora. Obliekla som si to nové oblečenie a vzala kabelku. Od nervozity som sa nemohla ani naraňajkovať.

 “Všetko bude v poriadku, uvidíš.” chlácholila ma mama, keď som sa so všetkými lúčila. Vzhľadom na to, že neviem kde je škola, vzala som si taxík. Škola bola obrovská. Podľa plánika, ktorý som dostala na informáciách, má škola aj plavecký bazén, tenisové kurty, futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko a množstvo ďalších. Ešte v Anglicku som si musela som si vybrať minimálne 10 predmetov. Vizerá to na naozaj ťažkú školu. Pozrela som san a svoj rozvrh:

Chcela som ísť na medicínu, preto som si vybrala tie vedecké predmety. Angličtina, matematika a telesná boli povinné. Ten Design ma veľmi zaujal. Akurát to bola moja úplne prvá hodina. Keď som našla triedu, chcela  som si vybrať lavicu. Na moje veľké prekvapenie bola trieda už úplne plná. Bola plná pracovných stolov pre dvoch a po bokoch na stenaách viselo rozličné náradie.  Našla som jediné voľné miesto, úplne vpredu. Sedel tam chalan, ktorý bol biely ako stena. Bol taký chudý, že vyzeral, že keď zafúka vietor, tak sa rozpadne. Na nose mal okuliare. Celkovo neskutočne pripomínal korytnačku. Mala som sto chutí sa zasmiať, ale ako sa pozerám na ostatných opálených krásavcov a krásavice, vyzerá to tak, že toto bude môj jediný priateľ.

“Dobrý deň žiaci!” pozdravil učiteľ, keď vošiel do triedy. Nikto mu neodpovedal, to by sa v Anglicku nestalo. Mala by som prestať spomýnať. Tu mi to nič nepomôže, akurát čo budem nepríjemná, keď budem všetko toľko porovnávať.

“Á, máme tu novú študentku. Slečna Jonesová, prosím poďte do stredu triedy a niečo nám o sebe povedzte.” No zbohom! Zomriem! Zabite ma a zakopte! Taká hanba… Postavila som sa, všetci na mňa pozerali ako na dementa. Jeden magor vzadu si pískol a hneď sa všetci začali smiať.

“No, ahojte… Volám sa Hailey. Prišla som z Anglicka. A to je asi tak všetko…” ledva som zo seba vysúkala. Skvelé uvedenie. Naozaj. Našťastie ma učiteľ ďalej netrápil a posadil ma, pričom mi dal učebnicu.

“Tak a teraz si vás trochu rozmiestnim, aby ste sa mi tu nezabávali.” Začal utvárať dvojice. Mňa posadil ku veľmi peknému blond chalanovi. Mal opálenú pokožku.

“Ahoj, ja som Matt,” predstavil sa mi.

“Hailey…” kývla som.

“Témou projektu na tento mesiac pre vás bude móda. V dvojiciach pripravíte kolekciu šiat, pozostávajúcu z aspoň 12 kusov modelov.” oznamoval učiteľ.

“A čo sme nejaký teploši?” vykríkol jeden chalan, zhodou okolností ten istí čo si predtým pískol. Asi školská hviezda, kapitán tímu, alebo čosi podobné. Celá trieda sa opäť zasmiala.

“Nebuďte drzý, pán Finnigan.” Chalan len prevrátil očami.”Takže dohodneme sa, že presne o tri týždne v stredu, keď máme dvojhodiovku, mi ukážete vaše modely.Na zvyšok tejto hodiny mate voľno a môžete zakat kresliť návrhy.”

“Takže, aký štýl oblečenia preferuješ?” spýtal sa ma Matt a popritom skĺzol pohľadom po mojom dnešnom outfite.

“No ja vlastne…ani neviem. Ako by si chcel aby to vyzeralo? Zimné oblečenie? Plavky? Letné modely?”

“Mohli by sme urobiť letné oblečenie aj s plavkami…”

“6 pre baby a 6 modelov pre chalanov…”

“Super.” Vytahol si z tašky skicár. “Ja predbežne navrhnem to chalanské a ty babské. Potom to spolu upravíme.”

“Nechceš radšej naopak? Nech je sranda,” navrhla som.

“Super!” Pohrúžili sme sa do návrhov. Ani som si nevšimla, že už je tak veľa hodín a zrazu zvonilo na koniec hodiny.

“Tak sa ešte uvidíme možno na nejakej hodine…” povedal a nádherne sa na mňa usmial. Och…

“Možno...”

“Na ďalšej hodine budeme pokračovať s návrhmi,” úsmev(och!) ”tak zatiaľ!” mával.

“Čau,” pokúsila som sa o, teda veľmi chabí, úsmev. Ó, ten bol milý!!! A pekný!! Tch.. usmiala som sa sama pre seba.

Ďalšia hodina bola telesná. V mojom prípade tá najhoršia možná hodina, aká existuje. Našťastie podľa učieľky sa budeme celý mesiac pripravovať na pinpongový turnaj medzi školami. V pinpongu som bola celkom dobrá tam sa až tak nestrápnim. Všimla som si tam jedného chalana, neviem ani ako sa volal. Ale bol to ten najkrajši chalan na svete. Nikoho tak pekného som za celý život nevidela. Mal nádherné tmavohnedé vlasy a oči. Bol vysoký, svalnatý a na tvári mu pohrával krásny zvlnený úsmev. Myslela som, že sa roztopím. On si ma však ani nevšimol. Ja som si však za to všimla, že nie som jediná, kto si myslí, že je totálne nádherný. Cestou z telesnej, šiel kúsok predo mnou po chodbe a baby sa za ním len tak obzerali. On však zastal pri jednej malej blondínke s konskými zubami a daroval jej jeden vrúcny bozk. Škoda!

Ďalšie 4 hodiny boli celkom v pohode. Všimla som si, že Matt a ten krásavec sú veľmi dobrý kamaráti a aj na matematike a angličtine sedeli za mnou v lavici!!! Na obede som si nemala kam sadnúť. Matt, jediný s kým som sa okrem učiteľov za celý deň bavila, ma ku sebe nezavolal, tak som si sadla sama do rohu jedálne. Nevadí. Potom sme mali ešte literatúru.Tam som stretla  same nové tváre. Nikto sa mi však neprihovoril.

Domov som skúsila ísť pešo, cestou som sa stratila, ale našťastie vďaka okoloidúcim a GPS v mobile som po hodine došla domov. Pritom som zistila, že by som tam v skutočnosti bola zo školy za necelých 10 minút!!!

“Tak ako bolo?” pýtal sa otec.

“Fajn,” nemala som náladu na rozhovory,totálne ma dostal ten svalovec ”idem si robiť úlohy.” Zavrela som sa v izbe a začala dokončievať svoje návrhy modelov.

V noci sa mi snívalo, že som na pláži a vedľa mňa leží z jednej strany krásny Matt a zdruhej ten jeho neskutočne nádherný kamarát. Už mi asi fakt šibe. Haha. Mala som však taký dobrý pocit, tak som to neriešila.

Ráno som sa zobudila s úsmevom. Nový deň! Nová šanca!

bookate