Hmloviny
Hmloviny
Hmlovina je oblak, alebo podobný útvar, vytvorený z medzihviezdneho plynu a prachu.
Jasné hmloviny svietia vlastným svetlom, alebo rozptýleným svetlom blízkych hviezd.
Temné hmloviny svetlo nevyžarujú a dajú sa detekovať iba vtedy, keď zatienia svetlo prichádzajúce zo vzdialených hviezd alebo jasných hmlovín.
Mnohé objekty, ktoré sa niekedy považovali za hmloviny sa ukázali byť iného pôvodu. Tieto objekty sa astronómom javili ako rozmazané obláčiky. Vďaka kvalitnejším ďalekohľadom sa neskôr ukázalo, že sú to galaxie alebo hviezdokopy.
Temné hmloviny
Temná hmlovina je oblak prachu a plynu, ktorý pohlcuje svetlo zo vzdialenejších hmlovín alebo hviezd.
Temné hmloviny, známe taktiež ako absorbčné, nevyžarujú viditeľné svetlo. Môžu však vyžarovať pohltené svetlo vo forme rádiových alebo infračervených vĺn.
Temné hmloviny môžu byť rádovo tisíckrát hmotnejšie ako Slnko. Pokiaľ je temná hmlovina dostatočne hmotná, začne jej materiál kondenzovať a vznikajú nové hviezdy, ktoré môžu túto hmlovinu rozžiariť a premeniť ju tak na emisnú ( jasnú ) hmlovinu.
Jasné hmloviny
Existujú dva hlavné typi jasných hmlovín: emisná a reflexná. V oboch vznikajú nové hviezdy.
Plyny emisnej hmloviny žiaria prevažne v červenej alebo zelenej časti spektra pretože sú ohrievané horúcimi mladými hviezdami zvnútra. Reflexné hmloviny svietia svetlom blízkych mladých hviezd rozptýleným na prachových čiastočkách.
Existujú ešte dva iné typi jasných hmlovín: zbytky po supernovách a planetárne hmloviny. Oba sa skladajú z materiálu odhodeného zanikajúcimi hviezdami.
Planetárne hmloviny sú pozostatkami Červených obrov. Hovorí sa im tak preto, že nemeckému astronómovi Herschelovi pripomínali planéty. Zo Zeme môžu tieto hmloviny vyzerať ako presýpacie hodiny, bublina alebo prstenec. Pohybujú sa radiálne rýchlosťou zhruba 20km/s a zhruba po 35.000 rokoch sa rozplynú.
Pozostatky Supernovy sa prudko vzďaľujú od jadra bývalého giganta. Niektoré výbuchy sú tak prudké, že dôjde k zničeniu jadra. Asi 90% pozostatkou je zhruba sférických, zvyšok vytvára vlákna bez zjavnej štruktúry.
Medzihviezdna látka
Oblasti medzi hviezdami v galaxii sú vyplnené medzihviezdnou látkou.
Skladá sa väčšinou z plynného vodíku a hélia so stopamy iných plynov a drobných čiastočiek prachu. Tento materiál má najrovnomernejšie rozloženie a teplotu a jeho hustota je mnoho miliardkrát menšia ako hustota vzduchu.
Veľká časť medzihviezdnej hmoty sa skladá z oblakov, niektoré z nich pozorujeme ako hmloviny, pokiaľ vyžarujú alebo odrážajú svetlo hviezd z vnútra alebo ich okolia.
Medzihviezdne prostredie je obohatené aj časticami z hviezdnych vetrov a zanikajúcich hviezd.