Slovík
A
AGN
Označenie pre aktívne jadro galaxie
Pozri na stránkach: Zloženie a jadro galaxie
Akrečný disk
Úzky disk rotujúceho materiálu, špirálovite padajúceho na iné teleso, ktoré ho gravitačne priťahuje (väčšinou sa jedná o čierne diery).
Akrécia je proces, pri ktorom nebeské teleso zväčšuje svoju hmotu tým, že ju priťahuje gravitáciou z medzihviezdneho mraku; narastanie.
Pozri na stránkach: Zloženie a jadro galaxie
Antumbra
Oblasť, z ktorej je vidieť prstencové zatmenie zdroja svetla. Vyskytuje sa len pri nebodových zdrojoch svetla (zdroji svetla väčšom, ako predmet ktorý tieň vrhá (napr. Slnko a Zem alebo Mesiac)) a je vždy obklopená penumbrou. Antumbra sa s umbrou stretáva len v jednom jedinom bode, z ktorého zdroj svetla nie je vidieť, pretože je presne prekrytý objektom, ktorý vrhá tieň. Na rozdiel od prstencového zatmenia Slnka, ktoré môžeme niekedy pozorovať, prstencové zatmenie Mesiaca nemôžme nikdy pozorovať, pretože Mesiac sa do oblasti antumbry Zeme nikdy nedostane (antumbra Zeme začína cca 1,3 milióna km od Zeme, ale Mesiac obieha v podstatne menšej vzdialenosti – cca 400 tisíc km).
Pozri na stránkach: Zatmenia
Apsida
Je to bod najväčšej alebo najmenšej vzdialenosti na orbitálnej dráhe (zväčša elipsa) nebeského telesa od stredu jeho príťažlivosti (ťažisko systému).
Bod najbližšieho priblíženie sa nazýva periapsida a najvzdialenejší bod je apoapsida.
Periapsidy (najbližšie body): Pericentrum (všeobecne); Perigalaktikum (hviezda v galaxii); Periastrón (hviezda v dvojhviezde); Perimelazma (čierna diera); Perihélim (Slnko (príslnie)); Perihermión (Merkúr); Pericyterión (Venuša); Perigeum (Zem); Periselénium (Mesiac); Periareión (Mars); Perizén (Jupiter); Perikrón (Saturn); Periuránium (Urán); Periposeidium (Neptún); Perihádium (Pluto)
Apoapsidy (najvzdialenejšie body): Apocentrum (všeobecne); Apogalaktikum (hviezda v galaxii); Apoastrón (hviezda v dvojhviezde); Apomelazma (čierna diera); Apohélim (Slnko (odslnie, afélium)); Apohermión (Merkúr); Apocyterión (Venuša); Apogeum (Zem); Aposelénium (Mesiac); Apoareión (Mars); Apozén (Jupiter); Apokrón (Saturn); Apouránium (Urán); Apoposeidium (Neptún); Apohádium (Pluto)
Pojmy pre planéty sú gréckeho pôvodu, a nie latinského, keďže „peri“ a „apo“ sú grécke a nepovažuje sa za vhodné spájať grécke a latinské korene slov.
Asteroidy
Rôzne, hlavne kamenné objekty - pozostatky z tvorby Slnečnej sústavy. Najznámejšie sú asteroidy medzi Marsom a Jupiterom.
Pozri na stránkach: Asteroidy
AU (Astronomcal Unit - Astronomická jednotka)
Dĺžková jednotka, používaná hlavne na určovanie menších vzdialeností vo vesmíre (zhruba do veľkosti hviezdneho systému). Astronomická jednotka je stredná vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom. 1AU=149.600.000km.
B
Bolid
Bolid je všeobecný termín, ktorý môže označovať tak mimozemské teleso, ktoré dobadlo na povrch Zeme, ako aj výnimočne jasný meteor podobný padajúcej ohnivej guli.
Pozri na stránkach: MMMB
C
Cefeid
Premenná hviezda - mení pravidelne, alebo nepravidelne svoju jasnosť.
Pozri na stránkach: Premenné hviezdy
D
Deferent
Pojem v geocentrickej sústave. Predstavuje kružnicu so stredom v Zemi, po ktorej obieha stred ďalšej kružnice (planetárnej) - Epicyklu.
Pozri na stránkach: Klaudios Ptolemaios a jeho sústavu telies
E
Epicyklus
Pojem v geocentrickej sústave. Predstavuje kružnicu, po ktorej obieha planéta, pričom stred tejto kružnice zároveň obieha okolo Zeme po ďalšej kružnici - Deferentu.
Pozri na stránkach: Klaudios Ptolemaios a jeho sústavu telies
F
Fireball
Je to jasný meteor so zdanlivou vizuálnou svetlosťou -4mag. alebo svetlejší.
Pozri na stránkach: MMMB
G
GRB (Gamma Ray Bursts) Záblesky Gama Žiarenia
GRB vzplanutia sú extrémne silné a krátkotrvajúce záblesky nebezpečného gama žiatenia. Exustujú dva druhy GRB. Záblesky trvajúce niekoľko sekúnd vznikajú pri výbuchu supernovy. Druhý typ, trvajúci len zlomok sekundy vzniká pri splynutí dvoch neutrónovách hviezd a vzniku čiernej diery. Oba tieto druhy, ak sa vyskytnú príliš blízko Zeme, spôsobia podľa najnovších počítačových simulácií rýchle zničenie ozónovej vrstvy Zeme na niekoľko rokov a teda stratu ochrany povrchu Zeme pred UV žiarením a následne veľké vymieranie rastlín a živočíchov (vrátane planktónu v mori).
I
IMO - International Meteor Organization
Medzinárodná meteoritická organizácia. Bola založená v roku 1988. Ide o medzinárodnú vedeckú neziskovú organizáciu. Jej hlavným cieľom je podnecovať, podporovať a koordinovať meteorické pozorovania, aby sa zlepšila kvalita pozorovaní, šírenie výsledkov pozorovaní pre ostatných amatérov aj profesionálov.
Domovská stránka IMO
IAU — International Astronomical Union
Medzinárodná astronomická únia. Bola založená v roku 1919. Jej poslaním je podporovať a chrániť astronomickú vedu vo všetkých jej aspektoch prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Jej členmi sú profesionálny astronómovia z celého sveta, pôsobiaci v profesionálnom výskume a vzdelávaní.
Domovská stránka IAU
K
Kométa
Kométy majú jadro zložené z ľadu a prachu. Počas priblíženia sa k Slnku sa ich jadro odparuje a vzniká tak žiariaca koma okolo jadra a úžasný chvost kométy, zložený z plynu a vyvrhovaného prachu. Väčšina z miliárd komét v Slnečnej sústave sa nachádza v jej vzdialených oblastiach.
Pozri na stránkach: Kométy
Konjunkcia
termín používaný v pozičnej astronómii. V jednoduchosti znamená, že dve (alebo viac) telies na oblohe sú blízko seba – nachádzajú sa v tej istej časti oblohy. (pozri aj zákryt)
M
Meteor
Je optický úkaz, stopa svetla ktorá vznikne pri trení meteoroidu a molekúl vzduchu počas prenikania meteoroidu do Zemskej atmosféry. Ľudovo sa tomuto úkazu hovorí aj "padajúca hviezda".
Pozri na stránkach: MMMB
Meteorit
Je pozostatok meteoroidu, ktorí pri prechode atmosférou úplne nezhorel a časť z neho dopadla na povrch Zeme. Delíme ich na tri skupiny: kamenné, kovové a kamenno-kovové.
Pozri na stránkach: MMMB
Meteoroid
Sú drobné pevné telieska v medziplanetárnom priestore. Pochádzajú z dvoch hlavných zdrojov - komét a asteroidov.
Pozri na stránkach: MMMB
O
Opozícia
Termín používaný v pozičnej astronómii. Ide o dve telesá, ktoré sú na oblohe presne na opačných stranách (uhol medzi nimi je 180°). Pri používaní tohto termínu ide väčšinou o opozíciu voči Slnku pri pohľade zo Zeme. Ak sa teda povie že nejaké teleso je v opozícii, myslí sa tým, že je v opozícii voči Slnku pri pohľade zo Zeme a nachádza sa teda na presne opačnej strane oblohy ako Slnko. Sú preto pre neho najideálnejšie podmienky pre pozorovanie – objekt vychádza presne vtedy keď Slnko zapadá a opačne.
P
Parsek (pc)
Dĺžková jednotka, využívaná hlavne na udávanie veľkých vzdialeností vo vesmírnom priestore. Jeden parsek je vzdialenosť, z ktorej by sme Slnko a Zem videli od seba vzdialené jednu oblúkovú sekundu, čo zodpovedá vzdialenosti asi 3,26 svetelného roka: 1pc=3,26ly.
Penumbra
Oblasť, z ktorej je zdroj svetla čiastočne vidieť a čiastočne ho prekrýva predmet, ktorý vrhá tieň. Ide o čiastočné (alebo kosáčikovité) zatmenie. Penumbra sa vyskytuje iba pri nebodovom zdroji svetla – teda pri zdroji svetla väčšom, ako predmet ktorý tieň vrhá (napr. Slnko a Zem alebo Mesiac).
Pozri na stránkach: Zatmenia
R
Reflektor
Opisuje zariadenie pracujúce na princípe odrazu lúčov. V prípade ďalekohľadov ide o použitie zakriveného zrkadla v objektíve.
Pozri na stránkach: Newtonov ďalekohľad
Refraktor
Opisuje zariadenie pracujúce na princípe prechodu lúčov (napríklad šošovkou). V prípade ďalekohľadov ide o použitie spojnej šošovky v objektíve.
Pozri na stránkach: Keplerov ďalekohľad
S
Seeing
Zvlnenie svetla prechádzajúceho vzduchom. Pojem sa vyskytuje hlavne v súvyslosti s ďalekohľadmi. Poznáme vonkajší (atmosférický) seeing - ten predstavuje skreslenie svetla prechodom atmosférou (mimo ďalekohľadu), a vnútorný seeing - zvlnenie (skreslenie) svetla vlnením vzduchu vnútri ďalekohľadu.
Vonkajšiemu seeingu zabraňujeme stavbou vesmírnych ďalekohľadov, alebo v súčasnosti už existuje aj pozemská možnosť v podobe tzv. adaptívnej optiky. Vnútornému seeingu sa zabraňuje stavbou vákuových ďalekohľadov (neobsahujú vzduch a tak k vlneniu vzduchu nedochádza), prípadne externým chladením. Obe tieto technológie sú pomerne nákladné a zároveň zvyšujú nároky na konštrukciu, preto sa často stavajú plne otvorené ďalekohľady s prirodzeným vetraním - avšak musí sa počítať s istým chvením vzduchu vnútri ďalekohľadu a zároveň znečisťovaním jednotlivých častí optiky.
Pozri na stránkach: Adaptívna optika
Svetelný rok (ly; sr)
Svetelný rok je podobne ako parsek dĺžkovou jednotkou na meranie veľkých vzdialeností vo vesmíre. Už názov jednotky napovedá jeho hodnotu. Ide o vzdialenosť, ktorú prejde svetlo (vo vákuu) za jeden (pozemský) rok. Teda 1ly=9.467.280.000km (teda 9 a pol miliárd kilometrov).
Syzygy (Syzýgie)
Tento pojem označuje zoskupenie troch alebo viacerých vesmírnych telies v rovnakom gravitačnom systéme v priamej línii. Používa sa hlavne v súvislosti so Slnkom, Zemou, Mesiacom alebo planétami ktoré sú v súčasnosti v konjunkcii alebo opozícii.
U
Umbra
Označuje najtemnejšiu časť tieňa. Z akéhokoľvek miesta umbry není zdroj svetla vidieť a to ani čiastočne.
Pozri na stránkach: Zatmenia
Z
Zákryt
Termín používaný v pozičnej astronómii. Ide o špeciálny typ konjunkcie, kedy sú dve telesá na oblohe tak blízko seba, až jeden z nich prekryje druhý a dôjde tak k „splynutiu“ oboch telies v jeden objekt.