Základné delenia
Delenie 1
- Epocha jednohlasnej hudby (sloh rytmicko monomelodicky do roku 1300): Začína v Starovekom Grécku a v stredoveku ju predstavujú trubadúri, minnesängeri a truvéri.
- Epocha polyfónnej hudby (sloh polymelodicky 800 – 1750): Do roku 1300 sa vyskytoval najmä organálny spev a prvý polyfónny štýl zvaný Ars antiqua, potom do roku 1450 vyspelejší štýl Ars nova, po roku 1450 sa rozvíja imitačná polyfónia (rovnaká téma sa zjavuje následne vo všetkých hlasoch). Toto je obdobie gotickej a renesančnej hudby.
- Epocha vertikálneho myslenia v hudbe (sloh melodicko-harmonický 1650 – 1900).
- Epocha rozvratu harmonických a melodických vzťahov v hudbe (sloh sonický, 20. storočie).
Delenie 2
Praveká hudba
Vznik hudby vysvetľuje niekoľko teórií : dar od bohov (božsko-posvätný pôvod v mýtoch mnohých národov, súčasť kultu - komunikačný kanál medzi pozemským a nadpozemským), zo zvukových prejavov zvierat (teória Charlesa Darwina), rytmický tep srdca, komunikácia a s ňou súvisiace napodobňovanie reči (teóriu rozvinul Herder), vznik pri práci, z citoslovcií (teória Stumpf) a iné. Výskum založený na etnomuzikológii spočíva v komparácii pravekej hudby s hudbou primitívnych národov a etnických skupín, najmä v Afrike a Ázii. Za najstarší prejav hudby sa považuje ľudský hlas a po ňom rytmické nástroje. V pravekej hudbe bol jednotlivec tvorcom aj recipientom. Teórie hovoria, že hudba mala najmä rituálny charakter, priamo súvsiaci so socializáciou a náboženským kultom. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili hrkálky, rohy, bezdierové a dierové píšťaly, flauty a strunové nástroje (harfy, lutny a lýry). Boli vyrábané z rozličných materiálov - kosť, kameň, drevo, koža zvierat. Hudbu praveku dokazujú archeologické nálezy nástrojov, jaskynné maľby, zápisy (egyptské obrázkové písmo, grécka písmová notácia) a písomné správy o hudbe (básne, kroniky, hudobné teórie).