Prchavý pocit prežívania
Akoby tvorenie vznikalo z nedokonalosti akoby vychádzalo z márnosti a frustrácie. A tam sa podľa môjho názoru vytvoril jazyk. Vznikol z našej túžby presiahnúť vlastnú izolovanosť a naviazať kontakt s ostatnými. A pokým šlo len o prežitie muselo to byť jednoduché. Napríklad slovo "voda" vymysleli sme preň zvuk alebo "pozor tiger je za tebou" ani tento zvuk nebolo ťažké nájsť. Ale naozaj zaujímavé to začína byť až vtedy keď rovnaký systém slovných symbolov použíjeme k vyjadreniu všetkého abstraktného a nehmatateľného čo zažívame. Kde sa vzala frustrácia? Čo je to hnev alebo láska? Keď poviem "láska" víde z mojich úst zvuk, ktorý dorazí k uchu inej osoby. Prejde spletitým bludiskom jej mozgu cez pamäťové stopy na lásku či jej nedostatok. Tá osoba ju zachití a povie áno rozumiem ale jak môžem vedieť že porozumeľ. Slová sú inertné sú symboli sú neživé. A toľko našich prežitkov je nepostihnuteľných. Tak veľkú časť toho čo vnímame nemožno vyjadriť slovami. Je to nepopísateľné. A aj tak keď vo vzájomnej komunikácií cítime prepojenie myslíme si, že sme tými ostatnými chápaný. Nadobúdame pocity takmer duchovného súznenia. A akokoľvek prchavý ten pocit môže byť práve preň žijeme.