Zalmy 11-20
11
1 Zbormajstrovi. Dávidov. V Hospodinovi nachádzam útočisko. Ako mi môžete povedať: Uleť si, vtáča, na svoj vrch!? 2 Pozri, bezbožníci už luk napínajú, šíp si kladú na tetivu, aby za tmy strieľali na úprimných. 3 Keď sa základy rozvrátia, čo si počne spravodlivý? 4 Hospodin je vo svojom svätom chráme, Hospodinov trón je na nebesiach, jeho oči hľadia, jeho pohľad skúma ľudí. 5 Hospodin skúma spravodlivého i bezbožného. Z duše nenávidí toho, kto má záľubu v násilí. 6 Dážď žeravého uhlia a síry spustí na bezbožníkov, horúci vietor bude ich údelom. 7 Hospodin je predsa spravodlivý, miluje spravodlivé skutky. Úprimní uvidia jeho tvár.
12
1 Zbormajstrovi na osemstrunovom nástroji. Dávidov žalm.
2 Pomôž, Hospodin, lebo zbožného už niet a spomedzi ľudí miznú verní. 3 Klamú sa navzájom úlisnými perami a neúprimným srdcom. 4 Nech Hospodin zničí všetky úlisné pery i chvastavý jazyk tých, 5 čo hovoria: V našom jazyku je sila, máme predsa ústa. Kto je naším pánom? 6 Pre útlak biednych, pre vzdychy úbohých povstanem teraz — hovorí Hospodin — zachránim tých, ktorými pohŕdajú. 7 Hospodinove slová sú rýdze ako striebro tavené v hlinenej forme, sedemkrát prečistené. 8 Hospodin, ty ich ochrániš, aj nás navždy zachrániš pred týmto pokolením; 9 hoci vôkol nás chodia bezbožníci a medzi ľuďmi sa vzmáha podlosť.
13
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. 2 Dokedy ešte, Hospodin, budeš na mňa zabúdať? Navždy? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? 3 Dokedy mám v duši nosiť starosť a v srdci dennodenne žiaľ? Dokedy sa bude nepriateľ vypínať nado mnou? 4 Hospodin, môj Bože, pohliadni a odpovedz mi! Rozjasni mi oči, aby som neusnul spánkom smrti, 5 aby môj nepriateľ nepovedal: Premohol som ho! Moji protivníci budú jasať, ak sa sklátim. 6 Ja však dúfam v tvoju milosť, moje srdce plesá nad tvojou spásou. Budem ospevovať Hospodina, lebo mi urobil dobře
14 Blázon si v srdci hovorí
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Blázon si v srdci hovorí: Boha niet! Konajú skazonosne a ohavne, niet nikoho, kto by konal dobro. 2 Hospodin hľadí z neba na ľudí, díva sa, či je aspoň niekto rozumný, kto hľadá Boha. 3 Všetci poblúdili, všetci sa zvrhli, niet nikoho, kto by konal dobro, niet ani jediného. 4 Nevedia azda všetci páchatelia neprávosti, čo zožierajú môj ľud, akoby jedli chlieb, a Hospodina nevzývajú, 5 že raz sa budú strachom chvieť? Boh je totiž s pokolením spravodlivého. 6 Zámery biedneho tupíte, ale jeho útočiskom je Hospodin. 7 Kiežby zo Siona prišla spása Izraela! Keď Hospodin zmení údel svojho ľudu, Jákob zajasá, Izrael sa poteší.
15 Hospodin, kto smie byť hosťom v tvojom stane?
1 Dávidov žalm.
Hospodin, kto smie byť hosťom v tvojom stane? Kto môže bývať na tvojom svätom vrchu? 2 Ten, kto žije bezúhonne, kto koná spravodlivo, kto zo srdca pravdu hovorí, 3 kto neškodí jazykom, kto neubližuje druhému, kto netupí blížneho, 4 kto pohŕda podliakom, kto ctí si tých, čo sa boja Hospodina, kto prísahu nezmení, hoci by utrpel škodu, 5 kto peniaze nepožičiava na úrok a proti nevinnému sa nedá podplatiť. Ten, kto takto koná, nikdy sa neskláti.
16 Ochraňuj ma, Bože 1 Pamätný Dávidov zápis.
Ochraňuj ma, Bože, k tebe sa utiekam! 2 Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Bez teba niet šťastia pre mňa. 3 Vo svätých, slávnych tejto krajiny, nachádzam všetku svoju záľubu. 4 Množia sa útrapy tých, čo bežia k iným bohom; neprinesiem im krvavú obetu, ich mená ani na pery nevezmem. 5 Hospodin, moje dedičstvo a kalich, ty si záruka môjho údelu. 6 Na utešených miestach pripadla mi výmera, veľmi sa mi páči moje dedičstvo. 7 Velebím Hospodina, ktorý mi radí, aj v noci mi to pripomínajú obličky. 8 Stále si predstavujem Hospodina, keď mi je po pravici, neklátim sa. 9 Preto sa srdce teší a duša mi plesá, ba aj telo bude v bezpečí, 10 lebo ma nenecháš v podsvetí a svojmu zbožnému nedáš uzrieť porušenie. 11 Dávaš mi poznať cestu života, plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť
17 Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť1 Dávidova modlitba.
Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť, venuj pozornosť môjmu volaniu! Nakloň sluch k mojej modlitbe plynúcej z perí, čo neklamú. 2 Ty sám rozhodni o mne, tvoje oči vidia, čo je správne. 3 Skúmaš mi srdce, pozoruješ ma v noci, skúšaš ma a nijakú neprávosť si nenašiel, ani úmysel, ktorý by prešiel cez pery. 4 Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka. 5 Kráčal som v tvojich šľapajach, nohy sa mi nepošmykli. 6 K tebe volám, Bože, lebo mi odpovieš, nakloň mi svoje ucho, počuj, čo hovorím. 7 Ukáž divy svojho milosrdenstva, ty, ktorý svojou pravicou zachraňuješ tých, čo sa k tebe utiekajú pred nepriateľmi. 8 Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel 9 pred bezbožníkmi, ktorí chcú na mne spáchať násilie, pred úhlavnými nepriateľmi, čo ma zúrivo obkľučujú. 10 Srdce im obrástlo tukom, ich ústa hovoria povýšene. 11 Sledujú ma, už ma obkľučujú, upierajú na mňa oči, aby ma zrazili k zemi, 12 ako lev, keď chce roztrhať korisť, ako levíča, ktoré striehne v úkryte. 13 Povstaň, Hospodin, predíď ho a zraz! Svojím mečom ma zachráň pred bezbožníkom 14 a svojou rukou, Hospodin, z moci ľudí, ktorých údelom je len tento život. Naplň im brucho zo svojich zásob a nasýť ich synov; prebytok nechajú svojim deťom. 15 Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa tvojou podobou.
18 Vrúcne ťa milujem1 Zbormajstrovi. Od Hospodinovho služobníka Dávida, ktorý spieval túto pieseň Hospodinovi, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov i zo Saulovej ruky.
2 Hovoril: Vrúcne ťa milujem, Hospodin, moja sila! 3 Hospodin je moja skala, moja pevnosť a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam; môj štít, roh mojej spásy a môj hrad. 4 Volám k Hospodinovi, ktorý je hoden chvály, budem zachránený pred svojimi nepriateľmi.
5 Zovreli ma putá smrti, prívaly záhuby ma vyľakali. 6 Stiesnili ma putá podsvetia, nástrahy smrti šli mi v ústrety.
7 V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočuje môj hlas, moje výkriky preniknú k jeho sluchu. 8 Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy vrchov, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. 9 Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. 10 Naklonil nebesia a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. 11 Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. 12 Zo tmy si spravil skrýšu, z temných vôd a hustých oblakov stan. 13 Pred jeho jasom hnali sa mračná, krupobitie i uhlie žeravé. 14 Hospodin zahrmel na nebesiach, Najvyšší vydal hlas, krupobitie i uhlie žeravé. 15 Vystrelil svoje šípy a rozohnal ich, zmiatol ich množstvom bleskov. 16 Objavili sa riečiská a obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul si rozhnevaným dychom. 17 Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma a vytiahol z veľkej vody. 18 Zachránil ma pred mocným nepriateľom, pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja. 19 Vystúpili proti mne v deň môjho nešťastia, no Hospodin mi bol oporou. 20 Poskytol mi priestor, vytrhol ma, lebo si ma obľúbil. 21 Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk, 22 lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest, svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha. 23 Veď všetky jeho práva som mal na zreteli, od jeho ustanovení nedal som sa odvrátiť. 24 Bezúhonne som sa ho pridŕžal a chránil sa previnenia. 25 Hospodin mi odplatil podľa mojej spravodlivosti, podľa čistoty mojich rúk pred jeho očami. 26 Voči vernému si verný, voči šľachetnému šľachetný, 27 voči úprimnému úprimný, ale zvráteného prenecháš jeho zvrátenosti. 28 Ty predsa zachraňuješ utláčaný ľud, no oči povýšencov nútiš sklopiť. 29 Hospodin, ty zapaľuješ moju sviecu. Môj Boh mi presvecuje temnotu. 30 S tebou iste prerazím nepriateľské šíky, so svojím Bohom preskočím aj múr. 31 Božia cesta je dokonalá, Hospodinova reč je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k nemu utieka. 32 Veď kto je Boh okrem Hospodina? Kto je Skala, ak nie náš Boh? 33 Boh, ktorý ma opásal silou a vedie ma cestou dokonalosti, 34 dal mi nohy jeleňa a postavil ma na výšiny. 35 Moje ruky vycvičil na boj, moje ramená sú ako napnutý bronzový luk. 36 Dal si mi štít svojej spásy, tvoja pravica bola mi oporou a tvoja blahosklonnosť ma zveľadila. 37 Mojim krokom si cestu uvoľnil, nevytkli sa mi členky. 38 Budem prenasledovať svojich nepriateľov, dostihnem ich a nevrátim sa, kým ich celkom nezničím. 39 Zdrvím ich, už nevstanú. Padnú mi pod nohy. 40 Opásal si ma bojovou silou, mojich odporcov si zohol podo mňa. 41 Daroval si mi šije nepriateľov, umlčím tých, čo ma nenávidia. 42 Budú kričať o pomoc, ale nik ich nezachráni, budú volať na Hospodina, no neodpovie. 43 Ako vietor rozvieva prach, tak ich rozptýlim, pošliapem ich ako blato na ulici. 44 Vyslobodíš ma zo vzbury ľudu, ustanovíš ma za hlavu národov. Bude mi slúžiť ľud, ktorý som nepoznal. 45 Poslúchnu ma na slovo, cudzinci sa mi budú zaliečať. 46 Cudzinci ochabnú a vytratia sa zo svojich bášt. 47 Nech žije Hospodin! Nech je požehnaná moja Skala! Nech je vyvýšený Boh, moja spása! 48 Bože, dožičil si mi pomstu, podmanil si mi národy. 49 Môj Vysloboditeľ z rúk nepriateľov, dvíhaš ma nad mojich odporcov, vytrhávaš ma z moci násilníka. 50 Hospodin, preto ťa budem chváliť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami. 51 Svojho kráľa veľkolepo zachraňuješ, prejavuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu naveky.
19 Nebesia rozprávajú o Božej sláve1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk. 3 Deň dňu odovzdáva správu, noc noci zvestuje poznanie 4 bez reči, bez slov, nepočuť ich hlas. 5 Ich posolstvo znie po celej zemi a ich oznamy doletia až po končiny sveta. Postavil na nich slnku stan. 6 Ono vychádza ako ženích zo svojho príbytku, teší sa ako hrdina, čo beží do cieľa. 7 Na jednom kraji nebies vychádza, na druhom zapadá; nič sa neskryje pred jeho páľavou. 8 Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu. Hospodinovo rozhodnutie je spoľahlivé, neskúseného robí múdrym. 9 Hospodinove príkazy sú správne, srdce napĺňajú radosťou. Hospodinov príkaz je jasný, očiam dáva svetlo. 10 Bázeň pred Hospodinom je čistá, zostáva naveky; Hospodinove výroky sú pravdivé, všetky sú spravodlivé. 11 Vzácnejšie sú ako zlato, ako množstvo rýdzeho zlata; sladšie sú ako med, ako med z plástov. 12 Napomínajú aj tvojho služobníka; kto ich zachováva, má hojnú odmenu. 13 Kto si uvedomuje svoje poblúdenia? Zbav ma aj skrytých vín. 14 Ochráň svojho sluhu aj pred spupnými, aby ma neovládli. Potom budem bez úhony, zbavený veľkého hriechu. 15 Nech ti je príjemná reč mojich úst a úvahy môjho srdca pred tebou, Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ!
20 Nech ťa v deň súženia vypočuje Hospodin1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. 2
Nech ťa v deň súženia vypočuje Hospodin, nech ťa ochraňuje meno Jákobovho Boha! 3 Nech ti pošle pomoc zo svätyne, nech ťa podoprie zo Siona! 4 Nech sa rozpamätá na všetky tvoje obetné dary, nech so záľubou prijme tvoju spaľovanú obetu! — Sela — 5 Nech ti dá, čo si tvoje srdce žiada, nech splní každý tvoj zámer! 6 Nech zaplesáme nad tvojím víťazstvom a v mene svojho Boha vztýčime zástavu! Nech Hospodin splní všetky tvoje prosby! 7 Teraz viem, že Hospodin dá zvíťaziť svojmu pomazanému, odpovie mu zo svojho svätého neba mocnými činmi svojej víťaznej pravice. 8 Títo sa spoliehajú na vozy, tamtí na kone, my si však pripomíname meno Hospodina, nášho Boha. 9 Oni klesnú a padnú, no my povstaneme a zostaneme vzpriamení. 10 Hospodin, pomôž kráľovi, vypočuj nás, keď budeme volať k tebe!