Tajné orgie v kabinete
Deň ako každý iný. Ráno nestíhačka, káva, mega rýchlovka pred zrkadlom. Snáď nevyzerám ako strašiak. No bolo mi to aj tak jedno. Myslela som len na tú zápočtovku, čo má dnes písať, na ktorú som sa kvázi aj učila, no či dostatočne, to fakt netuším. V autobuse som hľadela do prázdna, slnko ma pálilo v očiach a keď som ich zavrela, sfarbilo moje viečka do červena. Rozmýšľala som nad nastávajúcim dňom. Zdá sa, že bude teplo, proste nádherný deň, to len mne zas zavčas rána napadajú negatívne myšlienky. Stop dievča! Už sa toľko netrýzni, preboha! Život je predsa krásny!Pousmiala som sa. Jasné, svojmu svedomiu neviem odporovať.
Vystúpila som z autobusu a nedokázala som sa prestať usmievať. V električke som sa obzerala okolo seba. Len tak, všímala som si detaily, ktoré som nikdy nevidela a nezaujímali ma. Pozerali na mňa dvaja chalani. S takým záujmom, s akým len môže chlap hľadieť na ženu. Zdvihla som obočie a oni odvrátili zrak. Dnes nemám chuť na žiadne pletky. A vôbec, akú rozkoš mi môžu priniesť dvaja pubertiaci? Snažila som si udržať dobrú náladu a zase som sa usmiala. Zdvihla som zrak, ale neskoro. Vrazila som do niekoho a spadla na zem. Všetky moje veci sa rozsypali po chodníku. „Slečna prepáčte. To mám zato, že sa pozerám pred teba," zašepkal. Netuším, či bol ten koniec vety určený pre mňa alebo pre neho samotného. No keď som sa mu pozrela do tváre, zamrazilo ma. Asi dvadsaťpäťročný, vyšší, sexi, s pevným telom. A aby to nestačilo, práve ten, u ktorého mám dnes písať zápočtovku. Zabudla som zatvoriť ústa, usmial sa. „No čo, naučená na dnes?" Opýtal sa so smiechom. Čo za blbá otázka, toto by som čakala od seniora pred dôchodkom, nie od tohto sexoša. Nechápavo som na neho zízala, stále sa smial a hovorí: „Neberte ma vážne, slečna, ja viem tak sem tam podrypovať. Ešte máte čas, nešli by ste na kávu?" Vybalil to na mňa len tak a ja som sa nezmohla na nič viac než prikývnutie.
Pila som horúce latte a pozerala mu do očí. Chrlil na mňa komplimenty typu: „Nikdy som si nevšimol, že máte také pekné oči," a podobne. Ale toto poznám, bolo jasné, že ma chce pretiahnuť niekde na katedre, len som nevedela, či na to dnes mám náladu. Ale keď bol taký krásny. Povedal, že mu môžem tykať a tak som s Mišom o 10 minú kráčala ku vchodu univerzity. Prvé hodiny som len rozmýšľala nad ním, nič iné som nevnímala. Na matike som sa pristihla, že si kreslím do zošita a to ja nikdy nerobím. Asi mi fakt šibe. Zase to na mňa ide, dopekla. Nemohla som myslieť na nič iné, len ako ma objíma tými silnými rukami. Hodina sa skončila a ja som kráčala s mojom najlepšou priateľkou po chodbe, ale o mojich myšlienkach som jej necekla ani slovo. Hovorila niečo o tom, že ten zápočet neurobí alebo čo. Mňa to už teraz vôbec netrápilo. Keď sme vošli do učebne, ani sa na mňa nepozrel. Bol úplne neutrálny. Super... A ja by som ho teraz najradšej fakt oprela.
Ignorácia taká, že ma šlo roztrhnúť, prebiehala celý čas. Počítala som tie prekliate príklady na písomke, ale ani som nad nimi nerozmýšľala. Chvíľami som pozerala na neho, ale on ani len hlavu nezdvihol. Začala som sa zmierovať s tým, že dnes nezažijem nič vzrušujúcejšie ako cestu autobusom. Hodina skončila a on pozbieral papiere. Odpisovala som konštanty z tabule, ani som si nevšimla, že som tam ostala sama. Nosom zaborená v zošite som sa pekelne sústredila, nech sa nepomýlim. A v tom som ucítila jeho ruky na mojich pleciach. Stuhla som, nezmohla som sa ani na povzdych. Pobozkal ma na krk a ja som privrela oči. Otočil si ma. Nestihla som si poriadne ani zblízka obzrieť jeho tvár a už ma bozkával. Pery mal také mäkké ako žiadny jeden, čo ma mal. Nič som nevnímala, len jeho telo v mojom náručí.
Zdvihol ma. To som nečakala, ale mala som pocit, že lietam. Zdvihol ma tak ľahučko, akoby som nevážila ani kilo. Mala som zavreté oči, netušila som, kde ma znova položí. Keď som ich otvorila, trvalo mi chvíľu, kým si zvykli na tmu. Začala som rozoznávať obrysy objektov, zistila som že ma položil na stôl v nejakom kabinete. Zamkol dvere a blížil sa ku mne. Zrýchlil sa mi dych a v ústach som mala neskutočne sucho. Sklonil sa a znova ma pobozkal. Telom mi prešli zimomriavky a už som bola taká vlhká, že som to cítila až na stehnách. Vyzliekol mi tričko, chytil ma za prsia a začal ma na ne bozkávať. Aby mal lepší prístup, dal mi dole aj podprsenku. Hrýzol mi do bradaviek a očividne sa mu veľmi páčilo, keď som vzdychala. Bola som napoly vyzlečená, no on mal ešte všetko na sebe a riadne ma to štvalo. Chcela som vidieť tie svaly pod jeho tričkom.
Zoskočila som zo stola, začali sme sa bozkávať postojačky a ja som mu vyzliekla to tmavomodré tričko, čo mal na sebe, ktoré mu obopínalo ramená. Bol ešte viac sexi, ako som si ho predstavovala, jeho zelené oči akoby až svietili v tme a priťahovali ma k sebe. To, čo pokračovalo, akoby netrvalo minútu, no aj celú večnosť. Pohovka v kabinete bola mäkká a teplá, šťastie, že si tam nedal nejakú koženú. Zľahka ma na ňu položil a po tele mi prechádzal rukami. Šteklilo ma to, ale nesmiala som sa. Vzrušovalo ma to tak, že som sa prehýbala v chrbte a slastne vzdychala. Jeho pery sa dotkli môjho krku a postupovali nižšie k prsiam a brušku. Jeho líca sa jemne treli o moju pokožku, ja som neodolala a zobrala mu tvár do rúk. Pritiahla som si ho k sebe, letmo ho pobozkala a už som sa ponáhľala k jeho nohaviciam. Keď som rozopla gombičku a dotkla sa zipsu, ucítila som viac ako všetko, po čom ženy túžia. Proste som ho musela ochutnať a rovno som si ho vložila do úst.
Nečakal to, ústa sa mu pootvorili, zavzdychal. Pokračovala som, prekvapená, že sa mi ani celý nevmestí do úst. Dotýkala som sa jeho bokov, stehien. Zastavil ma, vyzliekol mi nohavice aj nohavičky. Asi bol už rovnako nedočkavý ako ja. Chcel ma znova položiť na pohovku, no to som mu nedovolila. Prekonal svoje mužské ego a dovolil mi prevziať kontrolu. Štuchla som do neho, aby si ľahol a on prekvapivo poslúchol. Sadla som si na neho a keď do mňa vnikol, zhíkla som. Určite som umrela a toto je nebo, prebehlo mi mysľou a v duchu som sa nad tým klišé zasmiala. Jazdila som na ňom a stále som zrýchľovala. Pritom som držala jeho tvár v svojich dlaniach a vášnivo som ho bozkávala na pery. Hlava sa mi poriadne točila a zdalo sa mi, že len snívam. Telom mi prebiehali kŕče od lona až po plecia. Tak rýchlo, že som to pomaly ani nezaregistrovala, ma otočil a zrazu bol na vrchu a prirážal. Zabudla som dýchať a už som sa o to ani nesnažila. Zaklonila som hlavu. On stále neprestával, napadlo mi, že ma chce umučiť slasťou, ale vlastne, takto by som asi aj chcela zomrieť.
Trvalo ešte dlho, kým spomalil a prestal. Myslela som, že počká, kým rozdýcham to, čo so mnou práve urobil, no on sa začal obliekať. Tak toto nie, toto nestrpím, nech sa nehrá na obetného baránka, ktorému stačí môj orgazmus. Postavila som sa tak prudko, že sa mi zatočila hlava a skoro som spadla. Zachytil ma. Chytila som ho okolo pliec a šepla mu, že ešte chcem, aby som zakryla zámer, že chcem urobiť aj ja jeho. Pohrabala som sa v kabelke a o chvíľu som už na ňom bola zase nalepená. Tak na toto by som si dokázala zvyknúť. Držal ma pevne v objatí, ale nie zas tak pevne, aby som sa nedokázala hýbať. Zavrela som oči a len som vnímala to spojenie. Nemohla a ani nechcela som pokračovať v pomalom tempe, tak som to roztočila najviac, ako som vládala a keď som počula ten známy povzdych a videla výraz tváre, sama som sa od vzrušenia zvíjala v druhom orgazme.
Päť minút som na ňom len tak ležala a počúvala jeho srdce. Objímal ma rukami, ale už nie tak pevne, iba ich mal jemne položené na mojom chrbte. Zhlboka som sa nadýchla, aby som pozbierala energiu. Cítila som jeho vôňu, všimla som si ju až teraz, predtým boli moje zmysly zamerané na niečo celkom iné. Sadla som si vedľa neho a zízala na jeho hruď. Pomaly som sa začala obliekať, on stále ležal. Mala som už aj tašku na pleci, no on sa nechystal nikam. Prišla som k nemu, zohla sa a pobozkala ho. „Nejdeš?" zašepkala som. „Ja mám čas, takýto pocit si chcem užiť a zapamätať." Usmiala som sa. „Nemám problém ti ho kedykoľvek pripomenúť..."
Keď som za sebou zavierala dvere, ešte som sa na neho zadívala a mala som problém odísť. No prekonala som sa a vykročila do dňa, ktorý akoby teraz iba začínal, pretože sa mi zdalo, že toto bol len sen a ja som sa práve zobudila.