Literárne osobnosti
Michal z Prievidze
Jeden z prvých významných rodákov, ktorého pôsobenie dokumentujú viacerí historici, bol Michal z Prievidze, žil v 15. storočí. Od roku 1422 pôsobil ako profesor univerzity vo Viedni a jeden z dôležitých členov profesorského zboru toho obdobia. V roku 1430 prednášal o gréckej etike a estetike, o dva roky neskôr sa stal členom univerzitnej rady.
Albert Husselius
Prievidzská evanjelická škola patrila vo svojom čase medzi najlepšie školy. Pôsobil na nej aj prievidzský rodák Albert Husselius (1545-1596). Po štúdiách na školách v rodnom meste a Levoči pôsobil v Prievidzi - najskôr ako notár, potom bol rektorom (1580–1585) a evanjelickým farárom. Ako rektor prievidzskej školy dbal o kultivovaný jazyk, správny pravopis a vycibrený štýl, čo vo svojej českej gramatike vyzdvihol i Vavrinec Benedikt z Nedožier. Skladal aj piesne pre cirkevné zbory, vynikol predovšetkým ako učiteľ a kazateľ.
Ján Krman
Náboženskej spisbe sa venoval Ján Krman st. (1583–1646). Narodil sa v Prievidzi, kde získal základné vzdelanie. Keď získal štipednium od palatína Juraja Turzu, začal študovať na univerzite v Prahe, kde sa tešil veľkej priazni Vavrinca Benedikta z Nedožier. V rokoch 1610–1613 študoval vo Wittenbergu, potom pôsobil ako rektor evanjelickej mestskej školy v Prievidzi, neskôr vo Zvolene a v Bytči. Kňazské povolanie vykonával v Motešiciach, Hlohovci, Čachticiach a inde. Písal latinskú príležitostnú poéziu a slovenskú náboženskú prózu.
Matej Javorník (Platani)
Trvalé miesto v slovenskej barokovej literatúre má náboženský spisovateľ a prievidzský rodák Matej Javorník (Platani), ktorý žil v druhej polovici 16. a začiatkom 17. storočia. Študoval na evanjelickej škole v Prievidzi a Prešove (1600), potom na univerzite v nemeckom Wittenbergu. Počas štúdia na univerzite uverejnil náboženské dišputy, v ktorých pojednával o krste a predurčení. Jeho po latinsky písané diela vyšli aj tlačou.
Jozef Holveid
Ďalší rodák z Prievidze Jozef Holveid (17. storočie) patril k známym autorom latinských školských dišpút a dizertácií, ktoré sa sústredili najmä na náboženské otázky. Po štúdiách na gymnáziu v Banskej Bystrici pôsobil ako mestský kantor a rektor školy v Prievidzi, potom v Sliezsku, naposledy bol učiteľom v Prievidzi. Po prenasledovaní protestantov emigroval. S filozofom Izákom Cabanom pri jeho návšteve v Prievidzi dišputoval, či má hriech metafyzickú podstatu. Zomrel pravdepodobne v Poľsku.
Augustín Bielický
Augustín Bielický (1693–1738) sa ako dramatik – autor školských divadelných hier – zaslúžil o rozvoj divadelnej činnosti na piaristickom gymnáziu v Prievidzi. Po vychodení základnej školy a gymnázia v rodnom meste vstúpil do rehole piaristov v Prievidzi, kde pokračoval v štúdiách. Vyučoval na piaristickom gymnáziu v maďarskom Kecskeméte, pôsobil v Prievidzi a Nitre. Skladal a režíroval latinské moralizujúce divadelné hry pre mládež, uvádzané v piaristických gymnáziách.
Hermenegild Beláni
V Prievidzi sa narodil dramatik, stredoškolský profesor a kňaz Hermenegild Beláni (1703–1771). Od roku 1721 bol príslušníkom piaristickej rehole v Prievidzi. Po skončení štúdia pôsobil ako profesor na viacerých piaristických gymnáziách, v Prievidzi v rokoch 1730–1742, nasledujúce dva roky spravoval v rodnom meste noviciát. Bol autorom a zároveň režisérom školských divadelných hier, napr. alegorickej drámy o Matejovi Korvínovi, ktorú uviedli študenti gymnázia v Krupine.
Ján Licei
O rozvoj slovenskej odbornej literatúry sa zaslúžil Ján Licei (koniec 17. stor. – 1714). O živote tohto prievidzského rodáka a barokového spisovateľa veľa nevieme. Známe je len to, že teológiu študoval na viedenskom Pázmáneu, pôsobil v cirkevnej správe, pravdepodobne v správe cirkevných majetkov. Roku 1693 sa stal farárom v Bzovíku, potom pôsobil v Prievidzi a Krakovanoch. Významné bolo jeho po latinsky písané dielo Cesta ekonomiky. V tomto návode na vedenie zemepanského hospodárstva a na zostavenie urbárov a inventárov zachytil celú problematiku súvekého poľnohospodárstva. Polemickú náboženskú literatúru písal v duchu rekatolizačných úsilí a prekladal aj z nemčiny. Tlačou vydal sedem takýchto prác napísaných v latinčine.
Jozef Karol Pertes
Trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry má aj barokový spisovateľ, autor školskej hry Jozef Karol Pertes (1781–1822). Narodil sa v Prievidzi. Študoval na piaristických školách v Prievidzi, Nemeckom Pravne a v Banskej Bystrici. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ u piaristov v Trenčíne, Podolínci a Sabinove. Venoval sa latinskej príležitostnej, gratulačnej a oslavnej poézii. Je autorom školských hier, žartovných dialógov a scénok didaktického obsahu, z nich vyniká Slovenský rozhovor o voľbe povolania.
Karol Alexander Modráni
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia pôsobil v Prievidzi ako stoličný úradník slovenský básnik a prozaik Karol Alexander Modráni (1830-1864). Študoval na lýceu v Bratislave a roku 1848 sa prihlásil do dobrovoľníckeho vojska J. M. Hurbana. Po revolúcii bol zborovým sudcom v Prievidzi, neskôr prísediacim v Trenčíne, a opäť sa vrátil do Prievidze. Literárne publikoval veľmi málo, no v rukopisoch zanechal celý rad básní a próz. Známa je jeho epická báseň o Jánošíkovi nazvaná Ján z Tatry.
Juraj Gramantík
Prievidzský rodák Juraj Gramantík (1848-1916) bol známy ako „pansláv“, bojovník za práva slovenského národa. Svoje národne orientované články, ale aj ľudovýchovné a náboženské úvahy, publikoval najmä v katolíckych časopisoch. Bol podporovateľom slovenských národovcov, s ktorými sa pravidelne stretával.
Vavrinec Gramantík
Náboženský spisovateľ Vavrinec Gramantík (1882–1956) sa narodil v Prievidzi. Po štúdiách filozofie v Bratislave a teológie v Innsbrucku pôsobil v rôznych oblastiach a na rôznych miestach ako finančník, cenzor, knihovník a prekladateľ. Jeho náboženské príručky a modlitebné knižky boli svojho času veľmi obľúbené medzi veriacimi. Knižne vydal: Mesiac milosti, Štvrté prikázanie, Všeobecné a osobitné spytovanie svedomia a iné.
Jozef Stanček - Castor
Svojské postavenie v dejinách literatúry má tvorba Jozefa Stančeka – Castora (1864–1946). Narodil sa v Prievidzi, kde absolvoval piaristické gymnázium, potom študoval v Kláštore pod Znievom. Pôsobil ako učiteľ a organista v Prievidzi, na Myjave a v Topoľčiankach. V zrelom veku vstúpil do literatúry knihami pre deti, v ktorých zobrazil príbehy zo svojho detstva. Pre deti napísal knihy Castor rozpráva, Števko – slovenský Robinson, Dobrodružstvá Tonka Slaboša, Biela pani Bojnického zámku a iné.
Štefan Drozd
Významným literárnym historikom a cirkevným hodnostárom bol prievidzský rodák Štefan Drozd (1907-1979). Po stredoškolských štúdiách v Prievidzi absolvoval teológiu v Nitre a v štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde ukončil filozofiu a slovenský jazyk. Pôsobil ako chrámový kaplán v Nitre, v roku 1960 sa stal nitrianskym kanonikom, neskôr veľprepoštom (1970). Literárne práce začal publikovať ako stredoškolák, poviedky i novely uverejňoval v časopisoch. Neskôr sa orientoval na slovenskú literárnu históriu, svoj záujem sústredil na generáciu bernolákovcov a na cyrilo-metodské tradície.
Kamil Mečiar
O náboženskú spisbu sa zaslúžil spisovateľ, prekladateľ a kňaz Kamil Mečiar (1912–2002). Študoval na gymnáziu v Prievidzi a v Banskej Bystrici (1923-1930). Ako farár pôsobil v Dobrej Nive a vo Zvolene, neskôr bol správcom farnosti v Hlohovci, Koši a Bystričanoch. Už počas štúdií si dokonale osvojil latinský jazyk, popri ňom sa venoval taliančine: zaujala ho najmä talianska náboženská literatúra, ktorú systematicky prekladal. Jeho hlavným celoživotným dielom sú rozsiahle štvorzväzkové životopisy svätých s názvom Životopisy víťazov.
Milan Kraus
Od polovice deväťdesiatych rokov 20. Storočia žil a tvoril v Prievidzi básnik, prekladateľ a editor Milan Kraus (1924–2006). Narodil sa v Tisovci, po gymnaziálnych štúdiách absolvoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave a krátko pôsobil ako evanjelický kaplán. Od roku 1952 až do odchodu na dôchodok pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave ako redaktor, v rokoch 1974–1985 bol zástupcom šéfredaktora. Známy je tiež ako esejista a prekladateľ. Vo svojom básnickom diele reagoval na udalosti druhej svetovej vojny, písal aj ľúbostnú a prírodnú lyriku. Je autorom básnických zbierok: Stromoradie ticha, Vďaka a láska, Lístok za listom, Načatá pečať, Priateľstvo s chvíľou, Spevokol, Vychádzky do pološera a iných.
Jaroslav Schut
V Prievidzi žil a tvoril básnik a humorista Jaroslav Schut (1946–2000). Po štúdiách na strednej škole v Prievidzi a na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pracoval ako technik v Bani Nováky, potom bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v Prievidzi. Ku koncu svojho života bol redaktorom denníka Slovenská republika a neskôr denníka Nový deň. Básňami a poviedkami sa podieľal na viacerých antológiách, satirické a humoristické príspevky publikoval v mnohých slovenských denníkov a časopisov. Knižne debutoval básnickou zbierkou Fialový hrom (1979), posmrtne mu vyšla básnická zbierka Medzi nebom a ženou (2000).
Ondrej Čiliak
Predstaviteľom staršej generácie básnikov je Ondrej Čiliak (nar. 1951), publicista a bibliograf. Po štúdiách ň na stredných školách v Prievidzi a Martine absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako knihovník a redaktor v redakciách regionálnych novín. Vydal desať básnických kníh: Podhorské hladiny, Čistá po dotyku, Cesta do nežnosti, Aréna, Planetárium a i., bibliofíliu Ostré ticho a zbierku básní Dobrý vietor. Ako bibliograf Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi pripravil v ostatných rokoch niekoľko monografií, personálnych bibliografií a literárnych zborníkov.
Daniel Hevier
Medzi významných predstaviteľov slovenskej literatúry v druhej polovici 20. Storočia patrí Daniel Hevier (nar. 1955). Detstvo a mladosť prežil v Prievidzi, kde absolvoval gymnázium. Po vysokoškolských štúdiách v Bratislave bol redaktorom Slovenského rozhlasu. Do literatúry vstúpil zbierkami ľúbostnej a prírodnej lyriky Motýlí kolotoč, S otcom v záhrade, Vták pije z koľaje, Nonstop, Muž hľadá more a iné. Zároveň s básnickou tvorbou pre dospelých začal vydávať knihy pre deti a mládež. Úspech dosiahol zbierkami detskej poézie, ktorou nadviazal na výdobytky modernej poézie, a to v knihách Vtáci v tanci, Nevyplazujte jazyk na leva, Krajina Zázračno a iné.
Jeden z prvých významných rodákov, ktorého pôsobenie dokumentujú viacerí historici, bol Michal z Prievidze, žil v 15. storočí. Od roku 1422 pôsobil ako profesor univerzity vo Viedni a jeden z dôležitých členov profesorského zboru toho obdobia. V roku 1430 prednášal o gréckej etike a estetike, o dva roky neskôr sa stal členom univerzitnej rady.
Albert Husselius
Prievidzská evanjelická škola patrila vo svojom čase medzi najlepšie školy. Pôsobil na nej aj prievidzský rodák Albert Husselius (1545-1596). Po štúdiách na školách v rodnom meste a Levoči pôsobil v Prievidzi - najskôr ako notár, potom bol rektorom (1580–1585) a evanjelickým farárom. Ako rektor prievidzskej školy dbal o kultivovaný jazyk, správny pravopis a vycibrený štýl, čo vo svojej českej gramatike vyzdvihol i Vavrinec Benedikt z Nedožier. Skladal aj piesne pre cirkevné zbory, vynikol predovšetkým ako učiteľ a kazateľ.
Ján Krman
Náboženskej spisbe sa venoval Ján Krman st. (1583–1646). Narodil sa v Prievidzi, kde získal základné vzdelanie. Keď získal štipednium od palatína Juraja Turzu, začal študovať na univerzite v Prahe, kde sa tešil veľkej priazni Vavrinca Benedikta z Nedožier. V rokoch 1610–1613 študoval vo Wittenbergu, potom pôsobil ako rektor evanjelickej mestskej školy v Prievidzi, neskôr vo Zvolene a v Bytči. Kňazské povolanie vykonával v Motešiciach, Hlohovci, Čachticiach a inde. Písal latinskú príležitostnú poéziu a slovenskú náboženskú prózu.
Matej Javorník (Platani)
Trvalé miesto v slovenskej barokovej literatúre má náboženský spisovateľ a prievidzský rodák Matej Javorník (Platani), ktorý žil v druhej polovici 16. a začiatkom 17. storočia. Študoval na evanjelickej škole v Prievidzi a Prešove (1600), potom na univerzite v nemeckom Wittenbergu. Počas štúdia na univerzite uverejnil náboženské dišputy, v ktorých pojednával o krste a predurčení. Jeho po latinsky písané diela vyšli aj tlačou.
Jozef Holveid
Ďalší rodák z Prievidze Jozef Holveid (17. storočie) patril k známym autorom latinských školských dišpút a dizertácií, ktoré sa sústredili najmä na náboženské otázky. Po štúdiách na gymnáziu v Banskej Bystrici pôsobil ako mestský kantor a rektor školy v Prievidzi, potom v Sliezsku, naposledy bol učiteľom v Prievidzi. Po prenasledovaní protestantov emigroval. S filozofom Izákom Cabanom pri jeho návšteve v Prievidzi dišputoval, či má hriech metafyzickú podstatu. Zomrel pravdepodobne v Poľsku.
Augustín Bielický
Augustín Bielický (1693–1738) sa ako dramatik – autor školských divadelných hier – zaslúžil o rozvoj divadelnej činnosti na piaristickom gymnáziu v Prievidzi. Po vychodení základnej školy a gymnázia v rodnom meste vstúpil do rehole piaristov v Prievidzi, kde pokračoval v štúdiách. Vyučoval na piaristickom gymnáziu v maďarskom Kecskeméte, pôsobil v Prievidzi a Nitre. Skladal a režíroval latinské moralizujúce divadelné hry pre mládež, uvádzané v piaristických gymnáziách.
Hermenegild Beláni
V Prievidzi sa narodil dramatik, stredoškolský profesor a kňaz Hermenegild Beláni (1703–1771). Od roku 1721 bol príslušníkom piaristickej rehole v Prievidzi. Po skončení štúdia pôsobil ako profesor na viacerých piaristických gymnáziách, v Prievidzi v rokoch 1730–1742, nasledujúce dva roky spravoval v rodnom meste noviciát. Bol autorom a zároveň režisérom školských divadelných hier, napr. alegorickej drámy o Matejovi Korvínovi, ktorú uviedli študenti gymnázia v Krupine.
Ján Licei
O rozvoj slovenskej odbornej literatúry sa zaslúžil Ján Licei (koniec 17. stor. – 1714). O živote tohto prievidzského rodáka a barokového spisovateľa veľa nevieme. Známe je len to, že teológiu študoval na viedenskom Pázmáneu, pôsobil v cirkevnej správe, pravdepodobne v správe cirkevných majetkov. Roku 1693 sa stal farárom v Bzovíku, potom pôsobil v Prievidzi a Krakovanoch. Významné bolo jeho po latinsky písané dielo Cesta ekonomiky. V tomto návode na vedenie zemepanského hospodárstva a na zostavenie urbárov a inventárov zachytil celú problematiku súvekého poľnohospodárstva. Polemickú náboženskú literatúru písal v duchu rekatolizačných úsilí a prekladal aj z nemčiny. Tlačou vydal sedem takýchto prác napísaných v latinčine.
Jozef Karol Pertes
Trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry má aj barokový spisovateľ, autor školskej hry Jozef Karol Pertes (1781–1822). Narodil sa v Prievidzi. Študoval na piaristických školách v Prievidzi, Nemeckom Pravne a v Banskej Bystrici. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ u piaristov v Trenčíne, Podolínci a Sabinove. Venoval sa latinskej príležitostnej, gratulačnej a oslavnej poézii. Je autorom školských hier, žartovných dialógov a scénok didaktického obsahu, z nich vyniká Slovenský rozhovor o voľbe povolania.
Karol Alexander Modráni
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia pôsobil v Prievidzi ako stoličný úradník slovenský básnik a prozaik Karol Alexander Modráni (1830-1864). Študoval na lýceu v Bratislave a roku 1848 sa prihlásil do dobrovoľníckeho vojska J. M. Hurbana. Po revolúcii bol zborovým sudcom v Prievidzi, neskôr prísediacim v Trenčíne, a opäť sa vrátil do Prievidze. Literárne publikoval veľmi málo, no v rukopisoch zanechal celý rad básní a próz. Známa je jeho epická báseň o Jánošíkovi nazvaná Ján z Tatry.
Juraj Gramantík
Prievidzský rodák Juraj Gramantík (1848-1916) bol známy ako „pansláv“, bojovník za práva slovenského národa. Svoje národne orientované články, ale aj ľudovýchovné a náboženské úvahy, publikoval najmä v katolíckych časopisoch. Bol podporovateľom slovenských národovcov, s ktorými sa pravidelne stretával.
Vavrinec Gramantík
Náboženský spisovateľ Vavrinec Gramantík (1882–1956) sa narodil v Prievidzi. Po štúdiách filozofie v Bratislave a teológie v Innsbrucku pôsobil v rôznych oblastiach a na rôznych miestach ako finančník, cenzor, knihovník a prekladateľ. Jeho náboženské príručky a modlitebné knižky boli svojho času veľmi obľúbené medzi veriacimi. Knižne vydal: Mesiac milosti, Štvrté prikázanie, Všeobecné a osobitné spytovanie svedomia a iné.
Jozef Stanček - Castor
Svojské postavenie v dejinách literatúry má tvorba Jozefa Stančeka – Castora (1864–1946). Narodil sa v Prievidzi, kde absolvoval piaristické gymnázium, potom študoval v Kláštore pod Znievom. Pôsobil ako učiteľ a organista v Prievidzi, na Myjave a v Topoľčiankach. V zrelom veku vstúpil do literatúry knihami pre deti, v ktorých zobrazil príbehy zo svojho detstva. Pre deti napísal knihy Castor rozpráva, Števko – slovenský Robinson, Dobrodružstvá Tonka Slaboša, Biela pani Bojnického zámku a iné.
Štefan Drozd
Významným literárnym historikom a cirkevným hodnostárom bol prievidzský rodák Štefan Drozd (1907-1979). Po stredoškolských štúdiách v Prievidzi absolvoval teológiu v Nitre a v štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde ukončil filozofiu a slovenský jazyk. Pôsobil ako chrámový kaplán v Nitre, v roku 1960 sa stal nitrianskym kanonikom, neskôr veľprepoštom (1970). Literárne práce začal publikovať ako stredoškolák, poviedky i novely uverejňoval v časopisoch. Neskôr sa orientoval na slovenskú literárnu históriu, svoj záujem sústredil na generáciu bernolákovcov a na cyrilo-metodské tradície.
Kamil Mečiar
O náboženskú spisbu sa zaslúžil spisovateľ, prekladateľ a kňaz Kamil Mečiar (1912–2002). Študoval na gymnáziu v Prievidzi a v Banskej Bystrici (1923-1930). Ako farár pôsobil v Dobrej Nive a vo Zvolene, neskôr bol správcom farnosti v Hlohovci, Koši a Bystričanoch. Už počas štúdií si dokonale osvojil latinský jazyk, popri ňom sa venoval taliančine: zaujala ho najmä talianska náboženská literatúra, ktorú systematicky prekladal. Jeho hlavným celoživotným dielom sú rozsiahle štvorzväzkové životopisy svätých s názvom Životopisy víťazov.
Milan Kraus
Od polovice deväťdesiatych rokov 20. Storočia žil a tvoril v Prievidzi básnik, prekladateľ a editor Milan Kraus (1924–2006). Narodil sa v Tisovci, po gymnaziálnych štúdiách absolvoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave a krátko pôsobil ako evanjelický kaplán. Od roku 1952 až do odchodu na dôchodok pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave ako redaktor, v rokoch 1974–1985 bol zástupcom šéfredaktora. Známy je tiež ako esejista a prekladateľ. Vo svojom básnickom diele reagoval na udalosti druhej svetovej vojny, písal aj ľúbostnú a prírodnú lyriku. Je autorom básnických zbierok: Stromoradie ticha, Vďaka a láska, Lístok za listom, Načatá pečať, Priateľstvo s chvíľou, Spevokol, Vychádzky do pološera a iných.
Jaroslav Schut
V Prievidzi žil a tvoril básnik a humorista Jaroslav Schut (1946–2000). Po štúdiách na strednej škole v Prievidzi a na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pracoval ako technik v Bani Nováky, potom bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v Prievidzi. Ku koncu svojho života bol redaktorom denníka Slovenská republika a neskôr denníka Nový deň. Básňami a poviedkami sa podieľal na viacerých antológiách, satirické a humoristické príspevky publikoval v mnohých slovenských denníkov a časopisov. Knižne debutoval básnickou zbierkou Fialový hrom (1979), posmrtne mu vyšla básnická zbierka Medzi nebom a ženou (2000).
Ondrej Čiliak
Predstaviteľom staršej generácie básnikov je Ondrej Čiliak (nar. 1951), publicista a bibliograf. Po štúdiách ň na stredných školách v Prievidzi a Martine absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako knihovník a redaktor v redakciách regionálnych novín. Vydal desať básnických kníh: Podhorské hladiny, Čistá po dotyku, Cesta do nežnosti, Aréna, Planetárium a i., bibliofíliu Ostré ticho a zbierku básní Dobrý vietor. Ako bibliograf Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi pripravil v ostatných rokoch niekoľko monografií, personálnych bibliografií a literárnych zborníkov.
Daniel Hevier
Medzi významných predstaviteľov slovenskej literatúry v druhej polovici 20. Storočia patrí Daniel Hevier (nar. 1955). Detstvo a mladosť prežil v Prievidzi, kde absolvoval gymnázium. Po vysokoškolských štúdiách v Bratislave bol redaktorom Slovenského rozhlasu. Do literatúry vstúpil zbierkami ľúbostnej a prírodnej lyriky Motýlí kolotoč, S otcom v záhrade, Vták pije z koľaje, Nonstop, Muž hľadá more a iné. Zároveň s básnickou tvorbou pre dospelých začal vydávať knihy pre deti a mládež. Úspech dosiahol zbierkami detskej poézie, ktorou nadviazal na výdobytky modernej poézie, a to v knihách Vtáci v tanci, Nevyplazujte jazyk na leva, Krajina Zázračno a iné.