Mona

 Blížil sa december. Vonku to vyzeralo desivo. Okolo hradu skuvíňal vietor a vločky padali tak husto, že ste nedovideli ďalej ako meter pred seba. Hermiona sedela v koženom kresle pred kozubom, kde veselo poskakovali plamienky a praskalo drevo. Tuhšie sa zavinula do svetra a odložil rozčítanú knihu. Ron mal metlobalový tréning, čo mu v tomto počasí vôbec nezávidela a Harry si odpykával trest u profesora Snapea. Opäť odvrávanie. Od začiatku roka to už bude asi štvrtý krát.

"Hermiona?" ozval sa spoza nej tenký hlások, ktorý patril Janie Willsovej, chrabromilskej prefektke.

"Áno?"

"Dumbledore ťa volá do jeho pracovne. Máš zo sebou vziať aj Harryho."

"V poriadku Janie. Ďakujem." Usmiala som sa na ňu dievča zmizlo za portrétom. Netušila o čo môže ísť. Spočiatku si myslela že to bude niečo s povinnosťami prefektom vzhľadom na to že je hlavná prefektka ale to by si nevyžadovalo Harryho prítomnosť. Len dúfam,že je všetko v poriadku.

Sledovala ako jej kývla ryšavá hlava ktorá práve prešla portrétom. Ginny sa vrátila z tréningu takže každú chvíľu by sa tu mal zjaviť aj Ron. A naozaj o pár minút sa už uťahaný Ron zvalil do kresla vedľa mňa.

"V takom to počasí sa metlobalový tréning kľudne môže brať ako forma mučenia. Necítim si prsty!" Dlhými, chudými prstami sa načahoval za teplom ohňa.

"Keď sa vráti Harry máme ísť za Dumbledorom." prehodila som a prikryla sa s dekou.

"Za Dumbledorom? Prečo? Niečo sa stalo?" divil sa Ron.

"Nie. Teda neviem. Netuším o čo ide."

Po pár minútach sa v klubovni zjavil aj skrúšený Harry a spolu s Hermionou sa vybrali do riaditeľne, kde ich už Dumbledore čakal. Usadil ich a začal rozprávať.

"Dobrý večer Harry, Hermiona. Ako sa máte?"

"Celkom dobre, profesor. O čo ide?" spýtala sa Hermiona na rovinu. Bola priveľmi zvedavá.

"Som si istý, že vám Harry rozprával o našich spoločných hodinách a určite zmienil aj niečo o horcraxos, nemám pravdu?" spýtal sa riaditeľ a posunul si polmesiačikové okuliare, ktoré mu pomaly padali z dlhého, krivého nosu.

"Áno, pane zmienil som sa im  o tom ale predsa ste to tak chceli nie?" ozval sa Harry.

"Áno,áno som rád že si to urobil aspoň mi to uľahčilo robotu. Keď viete ako to funguje môžem prejsť rovno k jadru problému. Tri tieto temné predmety sa nám podarilo nájsť a úspešne zničiť lokalitu ďalších dvoch s anám podarilo úspešne vypátrať a momentálne pracujeme na ich zničení avšak jeden horcrax je stál nenájdený dokonca aj po zapojení Fénixovho rádu a všetkých možných prostriedkov sa nám nepodarilo vypátrať posledný predmet. Iste pochopíte, že už som privľmi zúfalý a práve preto som sa odhodlal ku takémuto drastickému riešeniu. Je to nebezpečné ale myslím, že vy ste re túto úlohu ako stvorená Hermiona."

"Čože? Ja? Ale ja som myslela, že Harry..." Hermiona krútila hlavou a bola zmätená.

"O akú úlohu ide, pane?" spýtal sa Harry a šúchal si zápästie. Robil to stále keď  uvažoval.

"Musíte sa premiestniť do minulosti, presnejšie do obdobie mladého Lorda Voldemorta. Do siedmeho ročníka Toma Riddla. Vašou úlohou je ho sledovať, objaviť daný predmet a zabrániť jeho vytvorenie v priebehu pol roka. Doprial by som vám aj viac času ale žial to nieje možné. Ak by ste strávili príliš veľa času v minulosti časová a kúzelná hranica by sa mola narušiť a vy by sme ste nemuseli dostať domov. Pochopím ak túto úlohu odmietnete ale majte na mysli, že ste naša posledná nádej." Dumbledore si prekrížil ruky a spoza veľkého stola sledoval dvojicu mladých čarodejníkov, ktorí si práve vymenili ustarostené pohľady.

"Prečo nemožem íst ja, profesor?" Spýtal sa otázku, ktorá vŕtala aj v hlave jeho kamarátky.

"Nejde tu o to, že by som ti neveril Harry ale skôr mám o teba obavy, čo by táto malá návšteva minulosti s tebou spravila. Pol roka sledovať osobu ktorá ti zabila rodičov nieje nič ľahké. Preto som vybral Hermionu a aj preto lebo je to najbystrejšia čarodejnica jej veku. Nič v zlom Harry."

"Rozumiem. Máte pravdu. Nebol by som objektívny." prikyvoval Harry na súhlas.

"Tak Hermiona?" otočil sa riaditeľ na Hermionu ktorá doteraz ani nepípla.

Pomaly zdvihla hlavu a  a pozrela sa na Dumbledora a prikývla.

"Idem do toho."

"Ste si istá?"

"Áno." súhlasila a postavila sa. "Kedy vyrážam?"

"Čím skôr.Ak súhlasíte navrhoval by som zajtrajší večer. Teraz chodťe a zbaľte si kufor a ostatné osobné veci. Vyspite sa a zajtra sa stretneme o takomto čase v mojej kancelárií. Teraz ak dovolíte musím ísť napísať list sám sebe. Pekný večer."

Hermiona s Harry opustili kanceláriu riaditeľa a vracali sa do klubovne kde ich čakal zvedavý Ron. Harry mu všetko vyrozprával a Ron počuval s otvorenými ústami.

"Zbláznil sa? Hermiona prečo si stým súhlasila? Omrzel ťa život?" rozhorčoval sa Ron teraz už celý červený v tvári.

"Ron, upokoj sa. Musím to urobiť. Je to správna vec a navyše chceš ho poraziť alebo nie?"

"Samozrejme, že ho chcem poraziť ale pre Merlina je to Veď-vieš-kto! Jeden zlý krok a si mŕtva."

Harry rozumel Ronovmu rozhorčenie. Tiež sa toho desil. Desil sa predstavy, že opäť jeho kamarátka za neho riskuje krk. Ale bola to jej voľba, ktorú musel rešpektovať.

"Tak nebudem robiť chyby. A teraz sa upokoj Ronald, správaš sa ako hysterka." Hermiona sa postavila vzala si kopu kníh a odpochodovala do izby.

"Vraj ako hysterka. Chápeš ju?" otočil sa k Harrymu.

"Zmier sa stým kamarát. Vieš aká je Hermiona, keď si niečo vezme do hlavy ťažko jej to vyhovoríš."

Na druhý deň bola Hermiona nesmierne nervózna. Celú noc nespala  a čítala si knihy so zaklínadlami, ktoré by sa jej mohli hodiť. Nevedela čo má čakať. Zbalila si kufor a šla na večeru, kde takmer nič nejedla.

" No tak Hermiona, daj si aspoň tie zemiaky!" tlačil do nej Harry no Hermiona len krútila hlavou.

"Musíš niečo zjesť." Podporil kamaráta Ron a strčil si do úst obrovské stehno. Mľaskavo si z neho odhryzol a ukázal ním na Hermionu.

"Uvidíš, budeš potrebovať energiu."

"Ronald, si nechutný." vyhlásila Hermiona a postavila sa.

"Dojedli ste? Myslím, že by sme mali íst ku riaditeľovi."

"Ďalej!" ozvalo sa spoza obrovských dverí na riaditeľni a tri vošlo do vnútra.

"Už som na vs čakal. Pripravená?" Hermiona nervózne prikývla.

"Kufre vám pošlem za vami. Použijem zaklínadlo na presúvanie časom. Môžete cítit nevoľnosť ako pri premiestňovaní. Tak ste si  tým úplne istá?" Dumbledore si vzal prútik a elegantne sa oprel o stôl.

"Áno, som." vydýchla si Hermiona a otočila sa na kamarátov, ktorý na ňu smutne hľadeli.

"Netvárte sa akoby som umierala. Ani sa nenazdáte a som nazad." Šťuchla Harrymu pod rebrá a objala ho.

"Opatruj sa Hermiona. Hlavne na seba dávaj pozor, nvyhľadávaj problémy a budeš mi chýbať." povedal jej Harry do ucha a Hermiona kvapla jedna slza.

Prešla ku Ronovi, ktorý pozeral do zeme a šťucha nohou do koberca.

"Ani sa so mnou nerozlúčiš, Ron?" podišla k nemu a tuho ho objala.

"Nechoď."

"Vrátim sa. Sľubujem."

Pomaly ho pustila  a pristúpila do stredu miestnoste.

"Toto odovzdaj riaditeľovi Dippetovi, prosím a tento zase mne." Hermiona dostala dve veľké obálky.

"Samozrejme." otočila sa na Harryho a Rona. "Budete mi chýbať." usmiala sa na nich.

"Pripravená?"

"Áno." zavrela oči a počúvala ako si Dumbledore šepce komplikované zaklínadlo. Podlaha pod nohami sa jej pomaly začala krútiť a ona pocítila nevoľnosť od žalúdka. Otvorila oči ale Dumbledorovu kanceláriu už nevidela. Bola v akomsi víre farieb  vzorov. Všetko sa točilo a stále rýchlejšie. Keď už si myslela, že sa pozvracia točenie utíchla a zazrela steny známej miestnosti. Bola opäť v riaditeľni, ktorá však vyzerala trošku inak. Za stolom sedel útly starý muž s krátkymi hnedými vlasmi a ostražito ju pozoroval.

"Kto ste?" Postavil sa a prešiel okolo stola.

"Dobrý deň. Volám sa Hermiona Grangerová a som z budúcnosti. Toto vám posiela Albus Dumbledore." podala mu list a on si ho váhavo vzal.

"Tak teda z budúcnosti?" opýtal sa jej a rozbaľoval list. Vyrovnal ho a začítal sa do neho.

"Zaujímavé, veľmi zaujímavé. Avšak predvídateľné. Od Albusa sa to dalo čakať." Šomral si sám pre sebe po pár minútach čítania a list, úhladne poskladaný položil na stôl.

"V poriadku, slečna Grangerová. Predpokladám, že s vašou úlohou ste oboznámená takže na mne je len aby som vám to uľahčil. Zaradím vás ku ostatným študentom. Budete navštevovať hodiny, jedávať spolu s ostatnými. Teraz vás zradíme do fakulty a na večeri oznámim, že ste k nám prestúpili z Americkej školy čarovania. Potom je už všetko len na vás. Sadnite si prosím, prejdeme ku zaradzovaniu." ukázal na stoličku pred stolom a šiel po triediaci klobúk. Hermiona si sadla a čakala. Po pár minútach jej výhľad zakryl starý, veľký klobúk.

"Á čo to tu máme?" ozval sa šepot.

"Si mi povedomá. Čo je na tebe iné, dievča?"

"Už sme sa stretli. Teda stretneme sa asi tak o 50 rokov."
"Zaujímavé, dievča z budúcnosti.Kam som ťa zaradil?"

"Chrabromil." odpovdal Hermiona a modlila sa aby bolo jeho rozhodnutie rovnaké.

"Dobrá voľba. V poriadku.Ostane to nezmenené. Predpoklady na to máš"

Riaditeľ jej sňal klobúk z hlavy.

"Tak odteraz to preberáte vy. Zavolal  som chrabromilskú prefektu aby vás zaviedla do izby. Skúste sa tváriť, že je to pre vás nové. Á, slečna Millesová, podte ďalej." povedal dievčine ktorá mu zaklopala na dvere. Do kancelárie vošlo vysoké dievča s dlhými blonďavými vlasmi, ktoré sa jej neposlušne vlnili. Veľké hnedé oči spôsobili, že vyzerala milo.

"Odveďte prosím, slečnu Grangerovú do izby. Prajem vám pekný zbytok dňa."

"Som Angelika ale volaj ma kľudne Angie." podstavila sa mi blondínka s úsmevom keď sme šli do klubovne.

"Hermiona." podala som jej s úsmevom ruku.

"Odkiaľ si prestúpila?"

"Z Americkej školy čarovania. Otec náhle umrel a mama to tam nezvládala. Spomienky a tak." Hermione túto lož pomohol vymyslieť Harry,

"To mi je ľúto. Tak a sme tu.Heslo je odvaha." po zaznení hesla sa portrét Tučnej pani odsunul a vošli do chrabromiskej klubovne, ktorú Hermion dokonale poznala ale tvárila sa akoby tu bola prvý krát v živote.

"Je to tu krásne."

"Tam sú chlapčenské spálne a napravo zase dievčenské. Kúpeľne mám na dievčenskom internáte spoločné. Kufre už máš v izbe. Na izbe sú 3 dievčatá s tebou teraz 4. Ja a ďalšie ti hneď predstavím." Hermiona kráčala do izby za Angie a musela sa usmiať. Vyzerala veľmi milo. Žeby si našla kamarátku? Harryho a Rona zbožňovala ale chýbala jej dievčenská spoločnosť.

"To je Katie, Annie a Julie." Hermione spolubývajúce vyzerali celkom milo. Katie bola nízkej postavy s obrovskou čiernou hrivou no úsmev mala od ucha k uchu.

"Teší ma Hermiona. Zamiluješ si to tu, ver mi." podala jej ruku a Hermiona ju prijala.

Annie bola zase nenápadná brunetka s okuliarmi.

"Ahoj, som Annie." usmiala sa na nu zdiaľky. Vyzerala placho.

A posledná Julie jej bola najmenej sympatická.Červenovláska s pekelne dlhými nohami. Na tvári mala ten výraz ktorý naznačoval, že ona je kráľovna párty.

"Ahoj." kývla jej hlavu a ďalej jej svoju pozornosť nevenovala.

"Nevšímaj si ju. Julie je fajn, len si na ňu musíš zvyknúť." Pošepla jej Angie s úsmevom.

"Tak a tu je tvoj posteľ." Hermiona podišla ku kufrom, ktoré tam boli presne ako Dumbledore sľúbil. Vytiahla si pyžamo a ľahla si do postele. Bol to dlhý deň. Uvidí čo jej pripraví zajtrajšok.