Už budem poslúchať
"Dobré ráno," Bľačí Adelka.
Aha. Vy neviete kto to je?
Je to malá čierna ovečka s bielym uškom. Jednoducho nezbedníčka.
Každý deň sa jej podarí niečo vyparatiť.
Tak napríklad:
Včera šla s pastierom Petrom na pašu.
"Choďte pekne jedna za druhou," prikazoval ovečkám a baranom.
Ale Adelka?
Poskakovala z prava do ľava a zľava do prava. Akoby si sedela na ušiach.
"Pohnite si! Bééé," fňukala a chcela byť čím skôr na lúke.
"Spomaľ, nezbedníčka! Nie si tu sama," upozorňoval ju pastier a dodal, že musia počkať aj starého barana. Vraj ho už nohy neposlúchajú tak ako jahniatka.
"No a čo. Ja nikoho čakať nebudem!" vyhlásila Adelka a poďme ho. Predbehla všetky ovce a pustila sa s vetrom opreteky.
A možno by bola nad ním aj vyhrala, keby....
Keby na ceste nebola veľká skala, čo vytŕčala zo zeme.
A keby hľadela pod nohy a nie na motýle.
"Au čo sa to stalo? Bééé," bľačala rozpleštená na zemi. Okolo nej poletovali hviezdičky a na hlave jej rástol roh.
"Bééé, bééé, béééé!. Bolí ma noha, bééé, béééé." začala nariekať.
Mala však šťastie. Práve prichádzal pastier Peter.
"To je tak, keď niekto neposlúcha a je netrpezlivý," usmial sa a vzal ju na plecia.
"Už budem, bééé," sľubovala Adelka...
A naozaj.
Od včera nič nevyviedla.
Možno aj preto, že jej večer baran Boris porozprával príbeh o inom Pastierovi. O pastierovi, ktorý sa volá Ježiš a hľadá všetkých, čo sa stratili. Aby im povedal, že ich má rád.
